Aká je budúcnosť zimného prístavu? Lokalita môže byť výstavnou časťou Bratislavy [bratislava.dnes24.sk ]

Zimný prístav môže byť výstavnou časťou Bratislavy. O jeho podobe však musí začať verejná diskusia, v ktorej nebude počuť len investorov.
Zimný prístav patrí k jedným z posledných svedkov priemyselnej časti „starej“ Bratislavy. Doktorandi Fakulty architektúry a Ústavu manažmentu STU upozorňujú – hovorme o jeho budúcnosti už dnes, aby nepodľahol tlaku investorov. Doktorandi skúmajú, ako si prístav môže zachovať svoje hodnoty a stať sa súčasťou nových mestských štvrtí.
Zachovajme prístav
Zo širšieho centra Bratislavy je postupne vytláčaný priemysel, ktorý sa prirodzene zhlukoval aj v okolí riečneho prístavu na Dunaji. V území vznikajú nové mestské štvrte a obytné či kancelárske priestory. Bratislavčania takto prišli v posledných rokoch o bývalú továreň Kablo či Gumon, alebo o časť Cvernovky. Dostali novú štvrť Eurovea s nákupným centrom, kanceláriami, bytmi a promenádou popri Dunaji.
Aktuálne sa pripravuje jej rozšírenie smerom k mostu Apollo – Eurovea 2, pribúdajú projekty ako Twin City, Sky Park, pradiareň, Klinger či plánované Harbour City. Výstavba sa tak stále viac tlačí smerom k zimnému prístavu.
„Ak chceme aby v budúcnosti v Bratislave bolo možné obdivovať novú mestskú štvrť inšpirovanú bohatou históriou jej prístavu, tak teraz stojíme na začiatku. Nová mestská architektúra môže komunikovať s jeho zachovalými vodnými plochami, technickými dielňami a s architektúrou, ktorá viac ako jeden a štvrť storočia prispievala a prispieva k bohatstvu mesta a jeho obyvateľov. Víziou je, aby územie prístavu v bezprostrednom dotyku s európskou veľriekou pôsobilo v budúcnosti neopakovateľne autenticky až ikonicky,“ hovorí doktorand Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Martin Dubiny.
Pečať mesta
Inšpiráciou môžu byť európske metropoly. Doktorandi zozbierali niekoľko príkladov. V londýnských Docklands boli prístavné sklady premenené na obytné domy a medzi nimi zostali zachované vedľajšie ramená rieky. Vo francúzskom Štrasburgu je dnes z jednej z prístavných budov univerzita, z bývalého skladu je apartmánový dom. Zachované zostali žeriavy. Tie sú v Štrasburgu znakom mesta a v noci sú dokonca nasvietené.
„Aj Bratislava má viacero možností ako sa k územiu postaviť, nie všetky funkcie majú šancu stať sa súčasťou novej mestskej štruktúry, napríklad prípadný investor by ťažko súhlasil so zachovaním skládky uhlia či prečerpávacej stanice olejov. Cestou je v budúcnosti transformovať nákladný prístav na osobný, na prístavisko malých plavidiel a zachovať napríklad funkcie prekladiska či zimovania lodí, pretože tu voda v zime nezamŕza,“ vysvetľuje doktorandka Katarína Mackovičová z Ústavu manažmentu STU.
Štát nie je proti
Takúto víziu má aj štát. V poslednej Hodnotiacej správe o stave plnenia koncepcie rozvoja verejných prístavov na Slovensku z roku 2014 uvádza, že “funkcia Zimného prístavu ako ochranného útulku pre plavidlá v čase nepriaznivých plavebných podmienok (povodeň, ľadochod, extrémne nízke či vysoké vodné stavy…) musí byť zachovaná.“
Zároveň dodáva, že časť územia by mohla byť polyfunkčne transformovaná „so zreteľom na poskytnutie priestoru pre osobnú lodnú dopravu hlavne vytvorením nových možností pre obsluhu kajutových lodí, ale aj vhodných prístavísk pre návštevníkov mesta používajúcich malé rekreačné plavidlá“.
Dôležité tak dnes je, že Zimný prístav sa stáva témou diskusií a pamiatkového a architektonického výskumu. V minulosti boli lodné objekty asanované a žeriavy či plavidlá po vyradení z prevádzky zošrotované.
Takto skončili napríklad unikátne kolesové parníky. Dnes už je v prístave päť národných kultúrnych pamiatok (NKP): Dom lodníkov pripomína architektúru lode – zaoblenosť, pozorovacia veža, vstupná hala kruhového pôdorysu s dekoráciou podlahy evokujúcou kompas. Bývala tu jedáleň, izby pre ubytovanie lodných posádok, kancelárie, prečerpávacia stanica (najstaršia dochovaná stavba v prístave), remorkér Šturec (od 2011), lodná dielňa, lodný výťah (unikátny technickým riešením a dodnes plne funkčný, NKP od 2015). Mimo prístavného areálu je to ešte Sklad č. 7 (NKP od 1986).

[bratislava.dnes24.sk 23/07/2018]
Link: http://bratislava.dnes24.sk/aka-je-buducnost-zimneho-pristavu-lokalita-moze-byt-vystavnou-castou-bratislavy-304726