Na Slovensko sa vracia významná vedkyňa Mariana Derzsi [vedanadosah.sk]

„Vždy som sa túžila vrátiť na Slovensko a využiť doma všetko to, čo mi dalo zahraničie a čo ja dávam zahraničiu. Ale dôležité pre moje rozhodnutie bolo, aby podmienky na výskum boli také, že budem vedieť udržať excelentnosť mojej práce a výsledkov,“ uvádza pri príležitosti návratu na Slovensko významná a v zahraničí uznávaná vedkyňa Mariana Derzsi, ktorá stojí za najnovším prevratným objavom v nanosvete. V priebehu januára by mala začať pôsobiť na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzite v Trnave. Slovenka Mariana Derzsi a jej kolegovia z Varšavskej univerzity z Inštitútu Jožefa Stefana v Ljubljane a z Carnegie Institution vo Washingtone publikovali unikátny objav nanorúrok, ktoré sa štruktúrou a zložením líšia od všetkého, čo doteraz svet pod týmto označením poznal.
Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu SR 21. 12. 2017 zverejnilo, na aké pozície podporí návrat vedcov a vedkýň zo zahraničia. V prípade Mariany Derzsi potvrdilo, že podporí vytvorenie pracovnej pozície na Materiálovotechnologickej fakulte cez schému Návraty.

„Do zahraničia som odchádzala s motiváciou nabrať nové vedomosti, skúsenosti a spolupráce, aby som to jedného dňa mohla prísť zúročiť doma na Slovensku. Takže návrat bol od začiatku v mojom pláne. To, že som sa pre môj návrat rozhodla práve teraz, bolo dané pozitívnymi signálmi, že o moju expertízu je u nás záujem a hlavne, že sa na Slovensku začína vytvárať priaznivejšia atmosféra pre návrat vedcov,“ hovorí Mariana Derzsi.

Kľúčovou úlohu pri jej návrate zohráva Ústav výskumu progresívnych technológií (ATRI) v Trnave, ktorý je súčasťou Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. „Ľudia na Ústave ATRI na mňa silne zapôsobili svojim nadšeným prístupom k vede a vzdelávaniu a svojou otvorenosťou na nové podnety z vonku. Existuje tu vynikajúca komunikácia medzi jednotlivými pracoviskami a veľká ochota sa spájať v interdisciplinárnych projektoch.“ Stretla sa tu tiež s jednotlivcami, ktorí sa horlivo angažujú v rozvíjaní mladých talentov, napr. vo forme výskumnej skupiny Minerva, ktorá študentom a doktorandom dáva možnosť hlbšej sebarealizácie a robí tak s mottom „Nespoliehame sa na druhých, začíname od seba“.

„To všetko ma presvedčuje na tom, že na tomto pracovisku sú ľudia, ktorí chcú urobiť viac pre slovenskú vedu a aktívne sa angažujú na rôznych úrovniach vedeckého diania. Pochopila som, že toto je ten moment, kedy sa chcem vrátiť a tí ľudia, s ktorými môžeme spolu urobiť viac. Veľmi sa už teším na našu spoluprácu, ale aj na spoluprácu s kolegami z iných slovenských univerzít, ako aj zo Slovenskej akadémie vied, ktorá vytvára čoraz viac príležitostí pre návrat slovenských vedcov zo zahraničia (príkladom je projekt SASPRO), ako aj pre zefektívnenie spoluprác na národnej i medzinárodnej úrovni.“

Mariana Derzsi sa nedávno zúčastnila na konferencii platformy Žijem vedu, organizovanej v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Konferencia mala za cieľ poukázať na kritický stav slovenskej vedy a pokúšať sa hľadať riešenia. Zúčastnilo sa na nej veľa slovenských študentov a vedcov pôsobiacich doma aj v zahraničí. „To, že SAV vytvorila priestor na takéto podujatie ma tiež utvrdzuje v tom, že na Slovensku narastá počet ľudí, ktorým na slovenskej vede záleží a vyvíjajú spoločné snahy na posilnenie jej postavenia. Ja rozhodne chcem byt jednou z nich.“

Čím je vlastne objav tímu, v ktorom pracuje aj Mariana Derzi, tak unikátny?

Vedecký svet doteraz pozná nanorúrky len na báze uhlíka a jediná doteraz známa štruktúra sú šesťuholníky spojené dohromady ako vo včelom plaste a stočené do tvaru rúrky. „Naše nanorúrky sú tvorené striebrom a fluórom a ich základným stavebným blokom nie je šesťuholník, ale štvorec. Ak by sme naše rúrky rozvinuli, nedostali by sme medový plast (2-D list vyplnený šesťuholníkmi), ale skôr šachovnicu (2-D priestor vyplnený štvorcami). Vo svete neorganických zlúčenín nepoznáme doteraz štruktúry, ktoré by vytvárali takéto rúrky. Tento úžasný objav sa nám podaril v rámci dlhodobého výskumu vysokoteplotných supravodičov na báze striebra a fluóru,” vysvetľuje slovenská vedkyňa. Mariana Derzsi je zodpovedná za teoretický výskum v laboratóriu profesora Wojciecha Grochali v Centre nových technológií Varšavskej Univerzity. Laboratórium spolupracuje so slovinským Institute Jožefa Stefana a Carnegie Institution v americkom Washingtone. Tím sa zmeriava na tzv. „extrémnu chémiu“, teda chémiu na báze extrémne reaktívneho a toxického fluóru. Už viac ako 10 rokov skúma chémiu medzi fluórom a striebrom s cieľom získať nové vysokoteplotné supravodiče. Tie dokážu viesť elektrický prúd bez akejkoľvek straty tepla, teda zaručujú absolútne využitie energie. V súčasnosti jedinou veľkou rodinou vysokoteplotných supravodičov sú tzv. „oxokupráty” – materiály na báze kyslíka a medi.

„Všimli sme si, že striebro s fluórom majú veľa podobných vlastností ako meď a kyslík, preto sme sa rozhodli skúmať ich ako potenciálne nové vysokoteplotné supravodiče. Dôležitá vlastnosť vysokoteplotných supravodičov na báze kyslíka a medi sú ideálne rovné vrstvy tvorené týmito dvoma prvkami, preto sa vrstevnaté štruktúry snažíme získať aj v našich zlúčeninách na báze fluóru a striebra. Jedna z nami skúmaných zlúčenín už vrstevnatú štruktúru má, ale jej vrstvy sú pokrčené. Keď sme sa ich pôsobením veľkého tlaku snažili vyrovnať, začali sa stáčať do nanorúriek. Bol to pre nás nečakaný, ale fantastický objav,“ vysvetľuje Mariana Derzsi. O objave informoval prvý prestížny chemický portál Chemistry View: First Metal Fluoride Nanowire a medzinárodný vedecký časopis Dalton Translation. V najnovšom článku v Inroganic Chemistry už tím publikoval aj detaily.

Výskum je iba na začiatku, no dá sa predpokladať, že nové nanorúrky budú obrovským prínosom pre spintroniku či elektroniku a môžu prispieť k jej ďalšej miniaturizácií, keď bude elektronika schopná pracovať a uchovávať dáta na úrovni molekúl. Už dnes známe uhlíkové nanorúrky nachádzajú široké uplatnenie od elektroniky až po medicínu. V elektronike existujú mikrotranzistory na báze uhlíkových nanorúriek, ktoré sú schopné digitálneho prepínania pomocou jedného elektrónu a čaká sa už „len“ na technológiu ich masovej výroby. V medicíne sa ich výskum zameriava napr. na vyvinutie novej cielenej liečby, ktorá dopraví liečivú látku priamo na určené miesto v ľudskom tele.

Mariana Derzsi absolvovala magisterské štúdium biofyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a doktorandské štúdium na Ústave anorganickej chémie SAV a na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Potom odcestovala do zahraničia, kde pôsobila na Ústave jadrovej fyziky Poľskej akadémie vied v Krakove, Padovskej Univerzite v Taliansku a od roku 2009 na Varšavskej Univerzite. V priebehu januára 2018 by sa mala pridať k tímu vedcov na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave.

„Mariana Derszi bude veľkou posilou nášho tímu. Univerzitný výskumný park Cambo a jeho Ústav výskumu progresívnych technológií, má snahu byť popredným moderným výskumných centrom. Pracujú tu vedci, ktorých vekový priemer je okolo 35 rokov, spolupracujú s kolegami na Slovensku aj v Európskej únii a šplhajú sa hore čo sa týka publikácií či patentov. Znakom, že začíname byť zaujímaví aj pre vedcov v zahraničí je, že ich dokážeme prilákať nielen k spolupráci, ale aj k pôsobeniu u nás. Dnes v trnavskom Univerzitnom parku Cambo pôsobia kolegovia z nemeckého HZDR – Helmholtz-Zentrum Dresden-Rossendorf. Mariana by aj u nás pokračovala vo výskume nových technologicky dôležitých materiálov,” povedal Oliver Moravčík, prorektor STU v Bratislave.

Mariana Derzsi bude pôsobiť na Ústave výskumu progresívnych technológií (ATRI). Ústav ATRI je zameraný predovšetkým na materiálové inžinierstvo. Jeho dlhodobým cieľom je prepojenie výskumu s vývojom nových technológií. „Mojou snahou bude vytvoriť pracovný tím, ktorý sa bude venovať teoretickej predpovedi nových materiálov pre elektroniku a spintroniku. Pomocou počítačových simulácií budeme mapovať nové exotické zlúčeniny s výnimočnými vlastnosťami a hľadať schodné cesty k ich syntéze. Konečným cieľom bude vyvinutie úplne nových dosiaľ neznámych materiálov. Tento výskum budeme robiť v spolupráci s našimi zahraničnými partnermi.“ Spolupracovať budú predovšetkým s Technologickým Laboratóriom Nových Funkčných Materiálov vo Varšave, Institut Jozefa Stefana v Ljubljiane v Slovinsku a Carnegie Institute vo Washingtone v USA, s ktorými už Mariana Derzsi spolupracuje. „V budúcnosti plánujeme zapojiť do tohto výskumu čoraz viac domácich slovenských partnerov a budeme sa spolu snažiť naplno využiť potenciál Univerzitného vedeckého parku CAMBO v Trnave, ktorého je ústav ATRI primárnym užívateľom.“

Ako Mariana Derzsi hodnotí podmienky pre vedu a výskum na Slovensku?

„Myslím si, že v každej ľudskej aktivite je najdôležitejší človek. Preto sú pre mňa prvoradí ľudia, s ktorými budem spolupracovať a ciele, ktoré nás spájajú. Keď som pred 10-timi rokmi odchádzala zo Slovenska, vyhrala som jedno z najprestížnejších štipendií Marie Skłodowska-Curie Early Stage Researcher Fellowship, a to vďaka vzdelaniu, ktoré som dostala doma na Slovensku. Podmienky na moje vzdelávanie a výskum v rámci doktorátu mi vytváral konkrétny inštitút a konkrétni ľudia v ňom. Za tie roky, čo som pôsobila vonku, sa ku mne dostávalo veľa negatívnych ohlasov o nedostatočnom financovaní vedy a o celkovej pochmúrnej nálade vo vede, vyplývajúcej z pocitu bezmocnosti čokoľvek zmeniť, ako aj z hermetickosti slovenskej vedy voči novým podnetom z vonku.“
Hoci známa vedkyňa vníma tieto problémy a vie, že sa s nimi bude musieť konfrontovať, zameriava sa predovšetkým na ľudí, s ktorými bude spolupracovať. „Úspešnosť našej spolupráce bude závisieť od toho, nakoľko dokážeme byť jednotní, kreatívni a vynaliezaví v hľadaní riešení pre najrôznejšie problémy spojené s vedením vedeckého výskumu od jeho plánovania, cez realizáciu až po vyhodnotenie.“