Aké budú autá budúcnosti

 V Bratislave začína Autosalón. O tom, aké budú autá budúcnosti rozpráva Ján Lešinský zo Strojníckej fakulty STU. Uznávaný odborník, člen Rady FISITA - Svetovej federácie automobilových inžinierov a technikov  so sídlom v Londýne. Je spoluzakladateľom postgraduálneho štúdia pre manažérov a automobilovom priemysle - Professional MBA Automotive Industry, ktoré STU poskytuje spolu s TU Viedeň.

Autá 2020 budú ekologickejšie. Európa chce, aby vypúšťali menej emisii a boli takmer celé vyrobené z recyklovateľných materiálov. Ján Lešinský hovorí, že výrobcovia musia riešiť aj ďalšie výzvy zo strany spotrebiteľov – mladí ľudia autá nechcú a ak, tak malé s nízkou spotrebou.

Ročne sa vo svete vyrobí viac ako 80 miliónov automobilov. Slovensko patrí medzi automobilové veľmoci vzhľadom na počet obyvateľov. Od roku 1992 doteraz sme u nás vyrobili viac osobných áut, ako má naša krajina obyvateľov – 6,6 milióna. Sledovať vývoj v oblasti automobilizmu je pre nás teda nevyhnutnosťou. J. Lešinský sleduje vývoj denne.

„Mladí ľudia nepotrebujú vlastniť auto, megamestá vytláčajú autá z centier a zvýhodňujú verejnú dopravu. Pre našu generáciu bolo auto symbolom slobody. Dnešná mládež si po pracovnom čase odskočí do reštaurácie a domov ide taxíkom. Na dovolenky cestujú lietadlom, do susedných štátov IC vlakmi. Autá však nevymiznú, len ich budú ľudia kupovať cielene. Na cestu do práce a do obchodov budú mať malé, často len dvojmiestne autá s malým motorom. Na dovolenky si budú väčšie (rodinné) autá s väčším výkonom a výbavou požičiavať,“ hovorí.

Náš životný priestor sa zväčšuje – za prácou sa presúvame na väčšie vzdialenosti, ale nepotrebujeme na to luxusné autá s veľkou spotrebou. V Európe to platí dvojnásobne.  Už dnes majú štáty EÚ priemerne najväčšiu daň z motorových palív na svete. Súčasťou pohonných hmôt musia byť biozložky, štáty podporujú (iné dane, zľavy pri nákupe, alebo finančná podpora) programy na podporu nákupu elektromobilov. 

„Európa chce ešte sprísniť normy na emisie C02, zo súčasných v priemere 140 gramov CO2 na kilometer do roku 2020 pre osobné automobily na 90 gramov emisii CO2 na kilometer. Spôsob ako to dosiahnuť je napr. zníženie spotreby paliva. „Sci-fi snom“ konštruktérov je, aby malo auto asi 600 kilogramov a spotrebúvalo dva až tri litre tradičného paliva na kilometer,“ hovorí Lešinský.

Vývojári teraz hľadajú spôsoby, ako splniť európske normy. Ak by sme išli len cestou elektromobilov, na cestách by museli pribudnúť množstvá nabíjacích staníc a výrazne by rástla spotreba medi. Navyše, aj pri elektromobiloch treba brať do úvahy, že elektrina sa často vyrába spaľovaním fosílnych palív. Európska únia na to pamätá a prostredníctvom panelu expertov chce stanoviť spôsob výpočtu spotreby CO2 aj pre elektromobily.

Cestou sú aj biopalivá. EÚ síce uvažuje so zvyšovaním ich podielu, pôjde však skôr o biopalivá z ekoodpadu, nie o ďalšie rozširovanie plôch na pestovanie. 

„Pri obrovskom parku automobilov  - dnes je na svete 1,1 miliardy osobných a úžitkových automobilov a 1,6 miliardy motocyklov, by bolo riešením skôr zvládnuť pohon spaľovacími motormi na spaľovanie vodíka so vzduchom. Mnoho tímov vo svete dnes rieši spôsoby výroby a uskladnenia vodíka,“ hovorí Lešinský.

Európa tlačí aj na recykláciu. Do roku 2020 by sa malo recyklovať 95 % vyradených automobilov a 95 % materiálov v aute. Pri kovových materiáloch (oceľ, liatina z hliníka, medi, atď.) to spracovatelia už zvládli. Plasty sú problém. V 90. rokoch bolo ešte v automobiloch viac ako 160 druhov plastov od dodávateľov rôznych káblov a súčiastok. Dnes nesmú dodávatelia použiť viac ako štyri druhy plastov .

Samotná recyklácia sa však zjednodušuje. V minulosti sa materiály triedili najmä ručne a zvyšok sa spracoval spolu s iným kovovým odpadom a strojmi po životnosti. Rozdrvený na 1,5 cm pláty išiel na ďalšie využitie. Pri novších autách už diely na recykláciu môžu triediť roboty za pomoci demontážnych programov od výrobcov. Hľadá sa tiež spôsob, ako recyklovať kvapaliny. Súčasťou týchto výskumov je aj STU, vedci z univerzity vyvinuli unikátnu technológiu na spracovanie motorového oleja a riešia recykláciu pyrolýznej kvapaliny, ktorá vzniká pri spracovaní pneumatík.

Menia sa aj ďalšie materiály – oceľ nahrádza ľahší  hliník. Pôvodom aj zo Slovenska. Na vývoji tzv. „sendvičového“ odľahčeného hliníka pracovali opäť aj ľudia z STU. 

A čo všetko budú autá budúcnosti robiť namiesto šoférov? „Začalo to parkovacím automatom a inteligentným tempomatom, pribudla diagnostika na palube auta - board diagnostic, ktorá preverí stav auta a ak zistí problém, počítač navrhne možnosti. Postupne pribudne súbor technológií, ktoré raz dovedú auto do cieľa bez vodiča. Kde sa však stratí zážitok zo šoférovania, vzdáme sa ho?,“ pýta sa Lešinský.

Robotické autá budú atraktívne skôr pri doprave tovarov na väčšie vzdialenosti. Pokiaľ ide o ochranu pred nehodami, musela by takéto vybavenie mať väčšina áut, a to je zatiaľ náročné a drahé. Navyše, ak človek rieši krízové situácie aj podvedome, autopilotom každú možnú situáciu treba „vložiť“ do programu. A auto „obaliť“ senzormi, aby „prístroj videl“ do celého priestoru okolo auta, možno aj viac ako dnes vníma šofér.  

Ján Lešinský na prednáške v rámci Professional MBA Autmotive Industry STU a TU Wien.