Dištančné vzdelávanie očami učiteľov a študentov STU

Študenti aj učitelia preferujú pri dištančnom vzdelávaní prednášky i cvičenia formou on-line videokonferencií pri používaní maximálne dvoch platforiem. Pri náhrade prezenčnej formy skúšania by však študenti uprednostnili online test, kým učitelia sa viac prikláňajú k jeho kombinácii s ústnym skúšaním prostredníctvom videokonferencií. Aj tieto výsledky priniesli ankety učiteľov a študentov STU, zorganizované v snahe získať hodnotenie dištančnej metódy vzdelávania po zimnom semestri 2020/2021 a odporúčania pre dištančnú metódu v ďalšom období.

Ankety prebiehali od 11.(12.) do 28.(29.) marca 2021. V anketách sa mali možnosť vyjadriť všetci učitelia, výskumní pracovníci a doktorandi, ktorí zabezpečovali výučbu, resp. aktívni študenti dennej a externej formy štúdia všetkých troch stupňov. Zapojilo 551 z 1968 učiteľov, čo predstavuje 28 % z nich, a  2365 študentov, čo znamená 23,68 % z celkového počtu študentov (1649 prvého, 650 druhého a 66 tretieho stupňa štúdia). Najväčší podiel zapojených študentov bol na Stavebnej fakulte a najmenší na Strojníckej fakulte.

Výsledky ankiet ukázali, že tak študenti, ako aj učitelia, preferujú prednášky formou on-line videokonferencií (48 % učiteľov, 39 % študentov). Ďalšie preferované možnosti sú audiozáznamy kombinované s prezentáciami, ktoré má učiteľ pripravené k prednáške, a off-line videoprednášky, ktoré tesne predbiehajú samoštúdium z odporúčanej literatúry.   

Viac ako 35 % učiteľov a 43 % študentov by uprednostnilo on-line videokonferencie aj v prípade cvičení, Na porovnanie, v roku 2020 väčšina, t. j. až 36 % študentov uprednostňovalo samostatné riešenie zasielaných riešených a neriešených úloh s možnosťou konzultovať riešenia.

V prípade praktických a laboratórnych cvičení najväčší podiel učiteľov (až 29 %) podporuje videá, kde si študenti pozrú priebeh experimentu alebo praktickej úlohy, a  spracovanie poskytnutých údajov a vypracovania správy/protokolu. Táto preferencia je však až o 11 % menšia ako u študentov. 22 % učiteľov i študentov uprednostňuje virtuálne laboratóriá.

Podiel študentov, ktorí preferujú používanie len jednej online platformy,  je 45,7 %, dve platformy by neprekážali 44,5 % študentov. Používanie viacerých platforiem ako dvoch však študentom nevyhovuje. Názor, že je potrebná dohoda na maximálne dvoch platformách, má aj väčšina učiteľov, vyslovilo sa zaň takmer 41 % respondentov ankety.

  

Učitelia STU preferujú dve platformy, ktoré boli na on-line výučbu na STU odporúčané. Google Meet má takmer rovnakú podporu u študentov (55,3 %) ako učiteľov (56 %).  Menšie preferencie u učiteľov má MS Teams, necelých 26 % (34 % študentov).

Názor, že záverečné práce by mali by mať upravené zadanie zvládnuteľné počas dištančného vzdelávania, má 62 % učiteľov a 83 % študentov.

Dištančné on-line štátne skúšky prostredníctvom videokonferencií preferuje až 64,5 % študentov (ich podiel stúpol v porovnaní s r. 2020 o 10,5 %) a 53 % učiteľov. Je to o 11 % viac, ako učiteľov, ktorí preferujú prezenčné štátne skúšky s prísnymi hygienickými opatreniami. 

Upravovanie podmienok pre absolvovanie predmetu tak, aby ho bolo možné absolvovať dištančnou metódou, preferuje 67 % učiteľov, ale až 92 % študentov. 27 % učiteľov si myslí,  že študenti by mali absolvovať predmety bez úpravy podmienok pre absolvovanie predmetu bez ohľadu na zmenu vyučovania z prezenčnej metódy na dištančnú.

Pri náhrade prezenčného skúšania 58 % študentov preferuje samotné on-line testy (medzi učiteľmi 28 %), 32 % učiteľov preferuje kombináciu on-line testov s ústnym skúšaním prostredníctvom videokonferencií (túto možnosť by uprednostnilo 26 % študentov). Ústne skúšanie prostredníctvom videokonferencií by preferovalo 26 % učiteľov, avšak iba 6 % študentov. Najmenšiu podporu má náhrada skúšania vypracovaním projektov (11 %).

Celkovo si 87 % učiteľov myslí, že dištančnú výučbu študenti v tomto akademickom roku zvládli lepšie alebo aspoň na rovnakej úrovni ako v minulom akademickom roku. Až 59 % učiteľov zdieľa názor, že dištančnú výučbu v porovnaní s predošlým akademickým rokom zvládli lepšie.

Za najväčšie negatíva dištančného vzdelávania učitelia považujú chýbajúci priamy kontakt so študentmi (24 %). Negatívne hodnotia aj obmedzenú možnosť alebo nemožnosť rozvíjať praktické zručnosti v laboratóriách, ateliéroch (18 %), pasivitu študentov pri dištančnom vzdelávaní na vzdelávacích aktivitách (17 %), väčší priestor pre nečestné správanie pri overovaní vedomostí (16 %).

Za najväčšie pozitíva dištančného vzdelávania učitelia považujú zavedenie inovatívnych postupov do vzdelávacích činností (22 %). Takmer rovnako pozitívne je zdokonalenie vlastných digitálnych zručností (21 %), vytvorenie elektronických učebných materiálov k svojim predmetom (20,5 %) a možnosť práce z domu (20 %).

Spolu 38 % študentov hodnotí, že dištančné vzdelávanie zvládli v zimnom semestri 2020/2021 na približne rovnakej úrovni ako v letnom semestri 2019/2020 a 37 % študentov usudzuje, že ho zvládli lepšie. Za najväčšie negatíva dištančného vzdelávania študenti považujú chýbajúci kontakt so spolužiakmi (23,5 %) a s učiteľmi (21,6 %). Aj oni negatívne hodnotia obmedzenú možnosť alebo nemožnosť rozvíjať praktické zručnosti v laboratóriách, ateliéroch (19 %).

Za najväčšie pozitíva dištančného vzdelávania študenti považujú možnosť vzdelávať sa z domu (28 %). Takmer rovnako pozitívne hodnotia nárast počtu elektronických učebných materiálov (19,2 %), nárast počtu predmetov, na ktorých sa využívajú videoprednášky (18,5 %) a zlepšenie elektronickej komunikácie s učiteľmi (17,4 %).

Pre univerzitu vyplynuli z výsledkov ankiet odporúčania do ďalšieho obdobia nielen pre dištančnú, ale aj pre prezenčnú výučbu. „Je potrebné dohodnúť používanie jednej, maximálne dvoch platforiem, zabezpečiť synchrónne alebo asynchrónne videoprednášky a cvičenia aj počas prezenčného vzdelávania, podobne využívať videá, vzdialené laboratóriá alebo virtuálne laboratóriá.  Tam, kde to bude praktické a žiadúce, využívať online nástroje aj po pandémii, predovšetkým na prednášky zahraničných odborníkov, účasť zahraničných oponentov v komisiách pre štátne skúšky, online vedecké konferencie, pracovné porady i ako nástroj tímovej spolupráce. Využívať webmeetingy na konzultácie so študentmi či zvýšiť dostupnosť elektronických učebných textov digitalizáciou existujúcej tlačenej literatúry, to sú len niektoré skúsenosti výzvy nielen pre distančnú, ale aj prezenčnú výučbu,“ konštatuje prorektorka STU pre vzdelávanie, mobility a starostlivosť o študentov Monika Bakošová.

 

Výsledky oboch ankiet o hodnotení dištančnej metódy vzdelávania učiteľmi a študentmi po zimnom semestri 2020/2021 prerokovalo 17. mája 2021 Kolégium rektora STU a vzalo ich na vedomie.