Odborníci z STU poznajú každý zosuv na Slovensku

Uplynuli práve štyri roky od veľkého zosuvu v Nižnej Myšli (4.6.2010) a sanačné práce stále nie sú vo finále. Patríme medzi krajiny, kde sa zosuvy vzhľadom na geologickú stavbu môžu vyskytovať častejšie. Náchylných na zosuvy je asi 5,25  percent územia Slovenska. Odborníci z STU odporúčajú pred stavbou myslieť na inžinierskogeologický prieskum.

Zosuvy ohrozujú dopravné i vodné stavby, aj domy. Kým pri veľkých verejných stavbách s ohľadom na riziko je inžinierskogeologický prieskum  samozrejmosťou, pri menších stavbách je rozhodnutie na každom staviteľovi. Podľa odborníkov zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, by takýto prieskum mohol predísť škodám na majetku.

Inžinierski geológovia z fakulty (Laboratórium mechaniky zemín a skalných hornín) poznajú takmer každý zosuv na Slovensku. V prípade výskytu zosuvu sa  začína ich práca obhliadkou miesta a vytvorením mapy a obrysu zosuvu. Nasleduje prieskum. V rámci neho sa robia vrty do svahu, v ktorých sa pomocou prístrojov sleduje pohyb zeminy a výška hladiny podzemnej vody. Časť práce sa odohráva v laboratóriu. Na odobratých vzorkách zeminy tu  robia „šmykové skúšky“.

„Pri šmykových skúškach simulujeme prírodu a zisťujeme pevnosť zeminy či horniny. Prvým dôležitým krokom  na skúšanie zeminy v laboratóriu je odobrať neporušené vzorky zo šmykových plôch, ktoré získavame najmä z vrtov. V laboratóriu potom modelujeme stav napätia a zaťažujeme vzorku až do jej porušenia, aby sme zistili ako zemina odoláva zaťaženiu a zároveň ako sa deformuje,“ hovorí Jana Frankovská zo Stavebnej fakulty STU.

Nasledujú výpočty. Výsledky skúšok v laboratóriu poskytujú vstupné údaje do geotechnických výpočtov pre analýzu stability svahov a pre návrh sanačných a stabilizačných opatrení. Po diagnostike príčin, ktoré zosuv vyvolali, totiž prichádza na rad práve návrh opatrení, ktoré potom tím geotechnikov v teréne kontroluje a monitoruje. Opatrenia sú rôzne. Najčastejšie ide o odvedenie podzemnej a povrchovej vody zo svahu vybudovaním drenáže, rebier,  horizontálnych vrtov a pod. Jedným z jednoduchých riešení je premiestnenie zeminy, napríklad priťaženie päty zosuvu alebo odľahčenie vrchnej časti zosuvu. Medzi náročnejšie sanačné opatrenia patrí budovanie oporných múrov a iných geotechnických konštrukcií, napr. „pilótovej steny“, kedy sa hlboko do svahu musia umiestniť pilóty, ktoré sú často ešte aj pripevnené kotvami do svahu.

Ak sa vrátime k Nižnej Myšli, Ministerstvo životného prostredia spúšťa 2. etapu sanácie, ktorá je technicky a finančne náročná, pretože v oblasti zosuvu je ohrozených veľa obývaných objektov. Náročnejšie opatrenia si zrejme vyžiada aj ďalší väčší zosuv, ktorý v poslednom období vyvolal pozornosť – zosuv v Šútove ( 21.3. 2013). Tento zosuv si vyžiada náročnejšie opatrenia, pretože ohrozuje infraštuktúru v okolí, ale predovšetkým projektovanú diaľnicu v prípade jej výstavby v tomto území. Na monitoringu jeho aktivity sa zúčastňujú aj pracovníci fakulty v spolupráci s pracovníkmi z Štátneho geologického ústavu D. Štúra.   
Ukazuje sa teda, že prevencia je ideálnym a najlacnejším riešením aj pri zosuvoch. Slovensko totiž patrí medzi krajiny, kde sa zosuvy vzhľadom na geologickú stavbu môžu vyskytovať častejšie. Náchylných na zosuvy je asi 5,25  percent územia Slovenska. Ide najmä o oblasť flyšových pohorí na severe a východe Slovenska.

„Ak je to možné, už pred kúpou stavebného pozemku by mal každý stavebník myslieť na orientačný inžinierskogeologický prieskum. Je to vlastne posudok o vhodnosti pozemku pre výstavbu,“ hovorí Miloslav Kopecký zo Stavebnej fakulty STU.  
Odborníci pri ňom vychádzajú najmä z obhliadky pozemku, študujú archívne materiály a mapy (napríklad Atlas zosuvov na Slovensku v mierke 1:50000 dostupný na stránke Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra).

Kto už chystá stavbu, mal by si nechať spracovať podrobný inžinierskogeologický prieskum. Jeho súčasťou sú terénne a laboratórne prieskumné práce.  „Aj keď zo stavebného zákona priamo nevyplýva povinnosť vykonať inžinierskogeologický prieskum, každý zodpovedný stavebník by mal  myslieť minimálne na posúdenie vhodnosti pozemku na výstavbu. V praxi vidíme, že poruchy na samotnej konštrukcii stavby vznikajú najčastejšie v dôsledku jej chybného založenia, teda z nedostatku informácií o základovej pôde. Toto riziko porušenia stavby sa zvyšuje pri výstavbe v zosuvných územiach,“ hovorí Kopecký.

Testovanie zemín zo zosuvov prebieha na kruhovom a čelusťových šmykových prístrojoch:

Postup pri testovaní zemín ukazuje doc. Ing. Jana Frankovská, PhD. z Laboratória mechaniky zemín a skalných hornín SvF STU.

Kruhový a čelusťový prístroj v laboratóriu:

Článok a video o laboratóriu a o zosuvoch v SME (4. 6. 2014).