Slovensko sa presadí len vtedy, keď bude inovatívnejšie. Excelentná veda, ktorá inovácie prináša, sa dá u nás robiť len v spolupráci špičkových tímov naprieč univerzitami, vedeckými inštitúciami a partnermi. Zhodli sa na online stretnutí poprední predstavitelia Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Komenského, Slovenskej akadémie vied a mesta Bratislava. Predstavili aj konkrétne zámery a ciele spoločných vedecko-výskumných aktivít.
Rektor STU Miroslav Fikar na stretnutí prezentoval zámer vytvoriť v Bratislave Centrum vedy, inovácií a spolupráce (CEVIS). „Vychádza z potreby zlepšiť kvalitu vedeckej základne, prepojiť akademický sektor s podnikateľským, uľahčiť prístup pre malé a stredné podniky investovať do inovácií s vysokým stupňom výskumu a vývoja a podporiť výskum a vývoj na základe komerčných výstupov,“ objasnil.
Predseda SAV Pavol Šajgalík pripomenul, že podobné vedecké centrá už v okolitých štátoch fungujú a práve v tomto čase je potrebné a vhodné vybudovať ich aj na Slovensku, aj vzhľadom na možnosti podpory, ktoré sa v súčasnosti črtajú z fondov EÚ (integrované územné investície) či z Plánu obnovy. „Excelentnosť je jediná možnosť, ako sa vieme presadiť nielen v európskom vedeckovýskumnom priestore, ale je to aj podmienka, aby bolo Slovensko inovatívnejšie. Treba si uvedomiť, že inovácie prináša excelentná veda, nie zlepšenie technologického procesu pridaním ďalšieho prvku. Potrebujeme naozaj špičkovú vedu a tá s dá robiť len s potrebným množstvom vedeckých pracovníkov s náležitou podporou,“ povedal predseda SAV s tým, že CEVIS je dobrá príležitosť na také žiadané a žiaduce prepojenie vedy a praxe. Preto sa budú vytvárať spoločné tímy naprieč univerzitami, akadémiou a ďalšími subjektmi, ktoré by mali záujem.
Inšpiráciu na vznik projektu CEVIS boli dve centrá na Južnej Morave, najmä medzinárodné centrum pre vedu, výskum a inovácie CEITEC, ktoré funguje od 2011 a vzniklo s výraznou pomocou európskych fondov. Založilo ho mesto Brno spolu s Juhomoravským krajom. CEVIS by sa podľa predbežných plánov rozprestieral v piatich polygónoch lokalít medzi Mostom Lafranconi, Mlynskou dolinou, Patrónkou, Železnou studienkou po Rázsochy a centra mesta, kde sa v súčasnosti nachádzajú sídla, fakulty a vedecké pracoviská troch zakladateľských inštitúcií. Koordinátorom projektu je Slovenská technická univerzita. Projekt centra je otvorený spolupráci s ďalšími potenciálnymi partnermi spomedzi univerzít, štátnych i samosprávnych orgánov a podnikateľských subjektov. Ambícia je rozšíriť spoluprácu aj s ďalšími univerzitami, ministerstvami, mestom Bratislava a ďalšími subjektmi. Okrem slovenských vedcov zo zakladateľských inštitúcií by v ňom pracovalo aj približne 120 medzinárodných vedcov prijatých na základe konkurzov.
Predstavitelia hlavného mesta na čele s viceprimátorkou Bratislavy Tatianou Kratochvílovou vyslovili projektu spolupráce podporu. „Vidíme prienik v prioritách ako sú adaptácia na zmenu klímy, mobilita či energetická efektívnosť,“ konštatovala. Mesto vníma potenciál rozvoja oblasti Patrónky v súvislosti s príchodom aj ďalších súkromných spoločností alebo ministerstiev.
Na pôde SAV v rámci spolupráce s STU, UK a mestom Bratislava už pripravili „Zelenú výzvu pre Bratislavu“ - vybudovanie spoločného výskumného priestoru (Green Appeal Science Bratislava) na predikciu budúceho vývoja spoločnosti v meniacich sa podmienkach životného, prírodného prostredia, technológií a vzájomnej koexistencie človeka s nimi. Zameral by sa na skúmanie zmeny klímy a súvislostí tohto procesu, výstupy by sa využili pri riešení príslušných politík. Sformulovali päť strategických priorít, ktoré už má SAV rozpracované.