Technické školstvo a priemysel volajú po objednávke štátu a zmene financovania

Narastajúci nedostatok mladých inžinierov na priemyselne vyspelom Slovensku pomôže znížiť len objednávka štátu a zmena financovania vysokých škôl. Vyplynulo to z vystúpení zástupcov stredných technických škôl, priemyslu a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na konferencii Stratégia vzdelávania pre priemysel. V rámci Dní techniky ju usporiadala Strojnícka fakulta STU (SjF STU).

Diskutujúci riaditelia stredných odborných škôl, priemyslu a STU spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Slavomírom Partilom na konferencii pomenovali aktuálne problémy i možné východiská z nelichotivej situácie.

Dekan Strojníckej fakulty STU Ľubomír Šooš pripomenul, že kým v roku 1993 maturovalo na Slovensku 90 tisíc mladých ľudí a vyberali si z 25 vysokých škôl, dnes je maturantov len 40 tisíc, zato vysokých škôl až 44, majú spolu 118 fakúlt. Hoci tri štvrtiny maturantov pokračujú v štúdiu na vysokej škole, iba 12 % si vyberie technické odbory.

„Ako robiť výber, keď je pretlak ponuky,“ opýtal sa dekan Šooš poukazujúc na skutočnosť, že strojnícka fakulta musí vzhľadom na spôsob financovania zo strany štátu prijať každého uchádzača, bez prijímacej skúšky. Znamená to však, že už po prvom ročníku opúšťa štúdium na SjF až 60 % študentov, priemer na celej STU je približne 40 %. Medzi hlavné príčiny patrí nedostatočná pripravenosť na štúdium technických smerov, najmä v matematike.

„Reč technikov je matematika, vždy bola a bude,“ potvrdil generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Vladimír Slezák a spolu s ostatnými účastníkmi sa prihovoril sa návrat povinnej maturitnej skúšky z matematiky. Za veľký problém okrem toho považuje súčasný stav, keď slovenské vysoké školstvo neprodukuje absolventov pre profesie, ktoré potrebuje ekonomika. „Nemáme spoločenskú objednávku, štát by ju mal definovať,“ dodal.

Odborníčka na stredoškolské vzdelávanie Soňa Hanzlovičová z ministerstva vnútra označila za problém aj odchod značného množstva mladých ľudí študovať a učiteľov učiť techniku do susedného Česka, kde nachádzajú lepšie podmienky. Východisko vidí v zmene systému financovania vysokých škôl a tiež vo vyššom odbornom školstve, ktoré naši západní susedia majú a my nie. Zabezpečuje lepšiu spoluprácu s praxou. „Nemusí byť každý inžinierom, aby sa veľmi dobre uplatnil,“ dodala s tým, že dôležitá je funkčnosť trojuholníka študent – rodičia – škola. 

„Len 20 % absolventov tvoria technické odbory, zatiaľ čo humanitné smery dominujú. Až 22 % maturantov odchádza do zahraničia a ak sa nevrátia, Slovensko prichádza o 2,8 milióna eur na každého z nich. Potrebujeme preto posilniť profesijné bakalárske programy," zdôraznil Alexej Beljajev, prezident Asociácie pre priemysel a dopravu.

Efekt prináša aj spolupráca strednej a vysokej školy, potvrdili riaditeľ strojníckej priemyslovky Felix Dömény a dekan Ľubomír Šooš. Účastníci sa zhodli na potrebe účasti zástupcov školskej a priemyselnej praxe pri tvorbe novej legislatívy, ktorá by pomohla zvrátiť súčasný negatívny trend v technickom vzdelávaní. „Technické vzdelanie je základom napredovania priemyselného štátu,“ uzavrel dekan Šooš.

20.3.2025