Veda patrí na školy: vedci STU vyvinuli bionáhrady kože

Náhrady kože, ktoré vytvoril tím profesora Dušana Bakoša z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU už prešli klinickými štúdiami na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Ružinove.

Ide o náhrady kože, ktoré sú založené na biomateriáloch, podstatnou zložkou je kolagén a kyselina hyaluronová. Ide o látky prítomné v našom tele, kyselina hyaluronová je prítomná v medzibunkovom priestore, v kĺboch, má hojivé vlastnosti. Rovnako tak kolagén, u neho vedci upravujú koncové väzby tak, aby sa predišlo imunitnej reakcii organizmu.

„Používame syntetickú trojrozmernú matricu z prírodných polymérov - kolagén, hyaluronan či elastín a vytvárame „lešenie“, na ktorom sa kultivujú vlastné bunky pacienta. Ide vlastne o náhradu dermy, na ktorej sa pri hojení vytvorí nová vrchná vrstva kože – epiderma,“ vysvetľuje profesor Bakoš.

Tento výskum čaká na ďalšie využitie v praxi. Podľa vedcov by sa takto dali vytvoriť biosyntentické náhrady kože, kostí, chrupaviek či tkanív. Tím profesora Bakoša vyvinul aj kostné náhrady, ktoré našli uplatnenie v praxi, predovšetkým v zubnej chirurgii. Aj v tomto prípade ide o biomateriál, ktorý ľudské telo prijíma bez imunitnej reakcie.

Aj tento výskum je dôkazom toho, že veda na školách je prínosom pre prax a môže priniesť nové pracovné miesta a nové inovatívne riešenia pre ekonomiku.

Tím profesora Bakoša, predovšetkým doktorandka Miroslava Vitteková sa v súčasnosti zaoberá aj výskumom dočasného kožného krytu na báze nanovlákien.

Tento dočasný kožný kryt by slúžil na okamžite ale dočasné prekrytie rozsiahlych popálením. Na takéto dočasné prekrytie sa v súčasnosti používajú upravené prasacie kože a kože z kadáver. Tento výskum je v súčasnosti vo fáze overovania v laboratóriu na živých bunkách.

Rozhovor s profesorom D. Bakošom nájdete aj v denníku SME: http://tech.sme.sk/c/6783816/bakos-robime-nahradu-koze-moze-hojit-pacientovi-rany.html

Profesor Bakoš a ukážky z použitia biosyntentických náhrad kože v klinickej praxi: