- Slovenskí vedci odhaľujú mayskú civilizáciu.
- Na výskume sa podieľa tím STU a UK. Tibor Lieskovský zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity zodpovedá za laserové skenovanie územia a analýzu výsledkov.
- Milan Kováč z Filozofickej fakulty UK a jeho tím vďaka výsledkom laserového skenovania vedia lepšie cieliť archeologický výskum v teréne. Svetu prinášajú pamiatky obrovskej hodnoty a nové poznatky o živote Mayov.
Vedci Milan Kováč z UK a Tibor Lieskovský z STU.
Nové digitálne zábery, publikované len pred pár dňami v časopise National Geographic a vo svetových aj slovenských médiách, naznačujú, že pod guatemalskou džungľou sa skrývajú mayské veľkomestá s viac ako 60-tisíc kamennými pyramídami, chrámami a inými stavbami. Zábery sú výsledkom masívneho leteckého laserového skenovania guatemalského pralesa. To, čo archeológom trvalo pred pár rokmi viacero sezón, teraz dokážu vďaka laseru preskúmať v sekundách.
V jadre výskumného tímu, ktorý pomocou najmodernejších technológií hľadal stopy mayských civilizácií, boli aj Slováci - vedci z STU a UK. Slovenský výskumný tím zmapoval 160 km² územia v provincii Petén na severe Guatemaly a objavil 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, 4775 horských terasových polí a 5080 architektonických objektov, často v tvare pyramíd.
„ V roku 2016 sme sa stali súčasťou medzinárodného konzorcia PACUNAM LiDAR Initiative. V spolupráci s Tulane University a Boston University z USA sme získali podporu na laserový prieskum guatemalskej džungle, kde sme vo vlastnom úseku vyhľadávali pozostatky starej mayskej civilizácie. Vo vybranej oblasti pôsobí slovenský archeologický projekt už desať rokov a realizuje tam rozsiahle archeologické vykopávky. Náš výskum je príkladom skvelej multidisciplinárnej spolupráce. Vďaka technikom z STU a technológií laserového skenovania územia vieme ľahko v teréne odhaliť miesto na cenný archeologický výskum a spolupracujeme aj s pedológmi z UK, ktorý nám analyzujú vzorky pôdy,“ hovorí vedúci slovenského výskumného tímu prof. Milan Kováč z Filozofickej fakulty UK.
VIDEO K TÉME:
A hneď pridáva niekoľko príkladov – ak archeológia vidia veci z mierky zeme, dlhšie nevedeli, načo slúžila kamenné valy v pralese. Až laserové technológia odhalila, že takýchto kamenných múrov je v okolí viac ako päťtisíc a sú to vlastne terasovité polia.
Nová technológia leteckého laserového scanovania LiDAR totiž preniká pod nepriepustný pralesný povrch a odkrýva nové mestá, paláce, pyramídy, dávne poľnohospodárske polia a ďalšie archeologicky významné objekty.
„LiDAR pracuje na princípe podobnom radaru. Miesto radarových vĺn však využíva laserové svetlo. LiDAR sa umiestňuje na lietadlo, kde pod seba naraz vysiela 160 000 laserových impulzov za sekundu a zachytáva ich odraz z povrchu. Dnešné technológie už umožňujú rozlíšiť, či sa časť laserového lúča odrazila napríklad od koruny stromu, od porastu, alebo sa dostala až na povrch zeme, pričom dokáže presne vykresliť charakter tohto povrchu,“ hovorí geodet Dr. Tibor Lieskovský z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, ktorý sa špecializuje na vyhodnocovanie LiDARových dát v projekte.
Moderné technológie tak pomáhajú archeológom nový svet a spoznávať, akým spôsobom mayská civilizácia žila, čím sa živili, aká bola početná. Odhaľujú tiež vzácne pamiatky, ktoré reštaurujú.
„Mnohí sa pýtajú, ako Myaovia stavali pyramídy, aj to vieme s pomocou laserovej technológie povedať – vidíme v susedstve pyramíd kameňolomy a rampy. Bohužiaľ, vidíme aj vykrádačské tunely. Kvôli zlodejom historických a umeleckých predmetov mayská civilizácia stráca dušu, ale nielen to, dochádza aj k fyzickej likvidácií, keď sa pyramídy rozpadávajú,“ hovorí Tibor Liesovský.
Guatemalská provincia Petén je z väčšej časti porastená nepreniknuteľným pralesom. Má rozlohu 35.854 km², čo predstavuje asi tri štvrtiny rozlohy Slovenska. Podľa analyzovaných dát, ktoré boli získané skenovaním, ju obývalo až 10-15 miliónov obyvateľov. „Objaviť v priebehu jedného roka 60 000 stavieb a stovky starovekých miest nemá vo výskume dejín civilizácií nijakú obdobu. Mayská civilizácia je dnes minimálne tak zaujímavá, ako egyptská alebo meozopotámska. Okrem jej neuveriteľnej vyspelosti, sa pred nami otvoril jej rozsah, hustota a zložitá infraštruktúra, o ktorých sme predtým ani netušili,“ hovorí Milan Kováč.
Slovensko je len jedna z dvoch európskych krajín (spoločne s Francúzskom), ktoré sa podieľajú na tomto technologicky a odborne mimoriadne náročnom výskume iniciovanom špičkovými univerzitami z USA. Medzinárodné konzorcium teraz pripravuje štúdiu pre časopis Science.
Verejnosť sa môže o výskume a o mayskej civilizácií dozvedieť viac počas Bratislava Maya Meetings. Ten najbližší sa koná 31.5. – 3.6. 2018. Viac informácií na: https://www.facebook.com/CenterForMesoamericanStudies/ alebo www.mesoamerica.eu.