Vynikajúci nukleárny vedec A. Wagner hosťujúcim profesorom na STU

Novým hosťujúcim profesorom na Slovenskej technickej univerzite sa stal vynikajúci nukleárny vedec Andreas Wagner. Rektor Oliver Moravčík mu odovzdal menovací dekrét v Drážďanoch, kde pôsobí v Helmholtz-Zentrum Dresden – Rossendorf (HZDR) a na miestnej univerzite. U nás bude viesť semináre pre študentov tretieho stupňa na FEI STU. Vedecká rada STU schválila jeho hosťujúcu profesúru v študijnom odbore Jadrové a fyzikálne inžinierstvo na zasadnutí 13. decembra 2023.

Dipl.-Phys. Dr. rer. nat. Andreas Wagner je významnou osobnosťou v oblasti jadrového inžinierstva a materiálového výskumu. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriaval na meranie doby života pri pozitrónovej anihilácii, vývoju detektorov pre základný výskum a in vivo dozimetrii počas radiačnej terapie nádorov, jadrovej astrofyzike s exotickými jadrami, nukleárnej multifragmentácii a produkcii mezónov pri zrážkach ťažkých iónov so strednou energiou. Andreas Wagner je nielen významným odborníkom vo svojej oblasti výskumu, ale taktiež vedúcim predstaviteľom HZDR, čo umožňuje nadviazať aj vedecko-výskumné spolupráce medzi STU a HZDR.

„V zmysle internacionalizácie a spolupráce v spoločnom európskom výskumnom priestore sme získali ako hosťujúceho profesora vynikajúceho vedca s predchádzajúcim pôsobením v USA a Francúzsku v oblasti nukleárneho inžinierstva Dr. Wagnera, ktorý už od novembra pripravuje spoločný projekt TEAMING medzi HZDR Dráždany-Rossendorf a FEI STU. Na tejto fakulte bude aj dva roky pôsobiť,“ povedal rektor STU Oliver Moravčík.  

Andreas Wagner ukončil magisterské štúdium (Dipl.-Phys.) v júni 1992 v odbore fyzika s diplomovou prácou na tému „Merania doby letu na Kaon spektrometri“ na Technickej univerzite Darmstadt, Nemecko. Doktorandské štúdium obhájil v decembri 1996 na tej istej univerzite s témou dizertačnej práce „Systematické vyšetrovanie symetrických zrážok ťažkých iónov: pióny skúmajúce dynamiku reakcie“. V rokoch 1997 –1999 pôsobil ako hosťujúci výskumný pracovník v Národnom supervodivom cyklotrónovom laboratóriu, Štátna univerzita Michigan, USA.

V rokoch 1999 –2004 pracoval ako výskumný pracovník v Výskumnom centre Dresden – Rossendorf, kde založil oddelenie jadrovej astrofyziky a venoval sa návrhu a nastaveniu zdrojov neutrónového času letu a gama žiarenia na supravodivom elektrónovom lineárnom urýchľovači. Od roku 2004 doteraz pôsobí v Helmholtz-Zentrum Dresden – Rossendorf (HZDR). Bol zodpovedným za výstavbu a prevádzku podzemného laboratória jadrovej fyziky Felsenkeller. Vo výskumnej práci sa venoval návrhu a zostrojenia gama-aktivácie a niekoľkým systémom elektrón-pozitrónovej anihilačnej spektroskopie v Centre pre vysokovýkonné zdroje žiarenia ELBE. Taktiež sa venoval vývoju detektorov a metodológie pre spoluprácu R3B v GSI/FAIR a okamžitému overeniu liečby gama žiarením v Univerzitnom centre protónovej terapie OncoRay v Drážďanoch. V rokoch 2008-2012 pôsobil a od 2021 doteraz pôsobí ako volený člen vedecko-technickej rady HZDR. Bol predsedom rady pre spoluprácu „Systémy a technológie detektorov“ Helmholtzovej asociácie (do roku 2020). V súčasnosti taktiež pôsobí ako vedúci oddelenia jadrovej fyziky v HZDR.

Ako výskumný pracovník je autorom alebo spoluautorom 379 recenzovaných publikácií, na ktoré je ohlas 7822 citácií, vďaka čomu dosahuje Hirschov index 47. Je taktiež pôvodcom dvoch nemeckých patentov. Pôsobil ako hodnotiteľ žiadostí výskumných projektov pre Nemeckú výskumnú nadáciu, Fínsku akadémiu, nadáciu PAZY (Izrael), a Nadáciu Alexandra von Humboldta.

26.1.2024