Syntetické farbivá v kozmetických prípravkov, ale aj v lízankách či v tvrdých cukríkoch sa môžu cez narušenú pokožku a sliznicu ústnej dutiny dostať do krvného obehu. Potvrdzujú to výsledky výskumníčok zo Slovenskej technickej univerzity.
Výsledky výskumu boli ihneď publikované v renomovanom časopise Food and Chemical Toxicology.
„Syntetické farbivá sú zložkami prípravkov bežného života, takže ich prijímame opakovane a počas dlhých rokov. Vedecká obec je v súčasnosti znepokojená zdravotnými rizikami najmä azofarbív a trifenylmetánových farbív. Diskutuje sa o ich obsahu v potravinách, ale len malá pozornosť sa venuje osudu týchto farbív, keď sú aplikované na pokožku a sliznice. Zatiaľ čo po požití sú farbivá čiastočne degradované a zneškodňované v gastrointestinálnom trakte, pri prieniku do živých štruktúr kože sa dostávajú priamo do krvného obehu, čo môže mať ešte závažnejšie dôsledky pre zdravie,“ vysvetľuje Doc. Ing. Jarmila Hojerová, PhD. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU dôvody výskumu jej kolektívu.
V rámci doktorandskej práce Mgr. Marianny Lucovej, PhD. sa kolektív okrem iného zameral na hodnotenie kožného a slizničného prieniku zdravotne kontroverzných trifenylmetánových farbív, predovšetkým často používanej Brilantnej modrej (na obale kozmetiky je identifikovateľná kódom CI 42090, na obale potravín kódom E133) a Patentnej modrej (CI 42051 resp. E131).
„Cez intaktnú (nepoškodenú) pokožku farbivá neprenikali do živých štruktúr organizmu, a to ani vtedy, keď bola pôsobeniu kozmetických prípravkov vystavená 24 hodín. Pre zvýšenie atraktivity určitých druhov kozmetiky je preto použitie syntetických farbív tolerovateľné.
Inak tomu bolo, keď bariérová vrstva pokožky bola narušená bežným holením či depilovaním. Najvýraznejší prienik farbív do živých vrstiev kože sme zaznamenali pri aplikácii prípravkov s obsahom liehu (pleťovej vody, lotionu a gélu po holení), ktoré sú nimi často prifarbované“, hovorí Jarmila Hojerová.
Keďže v Európskej únii od roku 2009 je testovanie kozmetiky na živých zvieratách zakázané, výskumníčky hodnotili kožnú absorpciu metódami in vitro, teda v špeciálne upravených difúznych komôrkach za podmienok simulujúcich prienik u človeka. Ako difúznu membránu použili intaktnú a holením narušenú kožu z prasacieho ucha, ktorá je Svetovou zdravotníckou organizáciou, Európskou komisiou a OECD uznaná ako vyhovujúca alternatíva za ľudskú kožu.
Výskumníčky hodnotili aj prienik farbív zo slín cez povrch jazyka počas užívania lízaniek a tvrdých cukríkov. Ako difúznu membránu použili sliznicu izolovanú z prasacieho jazyka, čo je podľa dostupných informácií svetová priorita v týchto
štúdiách. Aj keď množstvá resorbovaných farbív neboli veľké, vzhľadom na tenké a mimoriadne prekrvené tkanivo jazyka, je prenik nedegradovaných farbív priamo do krvného obehu znepokojujúci.
„Závery výskumu považujeme za varovné, najmä s ohľadom na frekvenciu použitia kozmetiky po holení mužmi a prípravkov po depilovaní ženami, ako aj lízaniek a cukríkov predovšetkým najzraniteľnejšou skupinou populácie – deťmi. Sme toho názoru, že povolenie používať tieto farbivá do kozmetiky určenej na ošetrenie narušenej pokožky, rovnako ako do tvrdých cukroviniek, ktoré sú v relatívne dlhom kontakte so sliznicou jazyka, by mali zodpovedné orgány Európskej únie prehodnotiť,“ uzatvárajú Jarmila Hojerová a Marianna Lucová.
V súčasnosti sa kolektív Doc. Hojerovej venuje hodnoteniu kožného prieniku ultrafialových filtrov (zdravotne kontroverzné chemické látky) v prípravkoch na opaľovanie, ako aj parabénov (konzervačné látky podozrivé z narúšania hormonálneho systému človeka) používané v širokom spektre kozmetiky.