Lomnický štít môže byť v budúcnosti nižší, Alpy by mohli narásť

 

Slovensko môže byť v budúcnosti nestabilnosťou časťou Európy. Zemetrasenia, ktoré zatiaľ poznáme najmä z televízie, by sa mohli častejšie vyskytovať aj na našom území. Naznačujú to merania deformácii zemského povrchu v rámci európskeho projektu CERGOP.  Podieľajú sa na ňom aj odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Niektoré z meraní prebiehajú práve tento týždeň.

„Pri sledovaní a vyhodnocovaní pohybov zemského povrchu  je nevyhnutná medzinárodná spolupráca, získané informácie musíme vnímať v globálnych súvislostiach a následne ich rešpektovať pri navrhovaní a prevádzkovaní veľkých stavebných diel ako sú jadrové či vodné elektrárne, priehrady mosty, diaľnice, ale aj bytové domy,“ hovorí Marcel Mojzeš z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty STU.

Marcel Mojzeš a jeho tím zastupujú Slovensko v rámci projektu CERGOP. Zároveň však spúšťajú projekt Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska v rámci ktorého zahusťujú sieť meracích bodov na našom území. V rámci CERGOP je od roku 1994 monitorovaných niekoľko desiatok bodov (v roku 2011 bolo do merania zapojených 83 bodov) v 13 krajinách Strednej Európy. Ide o družicové stanice umiestnené na povrchu Zeme, z ktorých niektoré sú „permanentné“, teda sledujú zmeny 365 dní v roku. Niektoré sú „epochové“, teda merania na nich sa spúšťajú v presne určenom termíne záväznom pre všetky krajiny. Takéto meranie prebieha práve v týchto dňoch (od 16. júna do 22. júna).

Podobne ako v rámci CERGOP prebiehajú merania aj v zvyšných krajinách Európy a na iných kontinentoch. Výsledky meraní sa vyhodnocujú a na základe nich vedia odborníci povedať, aké zmeny sa dejú na povrchu celej Zeme.

„Poľsko je napríklad veľmi stabilné, naopak, na území Slovenska tlačia na seba geologické bloky a môžeme očakávať, že sa na našom území budú častejšie vyskytovať zemetrasenia. Už dnes pozorujeme častejšie menšie zemetrasenia, aj preto sme sa rozhodli v rámci národného projektu rozšíriť sieť bodov, kde chceme monitorovať pohyby zemského povrchu,“ hovorí Marcel Mojzeš.

Merania v rámci národného projektu budú prebiehať na deviatich bodoch, niektoré sa zhodujú s európskym projektom: Partizánske, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Telgárt, Gánovce, Liesek, Lomnický štít, Kamenica nad Cirochou. Banská Štiavnica pribudla, pretože leží v caldere starej sopky, ktorú je nevyhnutné sledovať najmä z dôvodu včasného varovania v záujme ochrany obyvateľov, ale aj v záujme ochrany historických pamiatok. Tento bod už v minulosti geodeti sledovali, nezistili nijaké stopy aktivity sopky.

Lomnický štít je nevyhnutné sledovať, pretože merania v rámci európskeho projektu naznačujú, že pohorie Vysoké Tatry klesajú. Posledné merania naznačujú, že pokles je asi 1 mm za rok, napríklad ale v obci pod Vysokými Tatrami - v Gánovciach, už je pokles väčší – 2 mm za rok. To, či skutočne budeme mať nižšie Tatry teda musia ešte potvrdiť merania v dlhodobejšom horizonte. Klesá aj Vychodoslovenská nížina, čo tiež umožní sledovať nová meracia stanica. Naopak, okolie Banskej Bystrice stúpa, rovnako tak pohorie Karpaty.

V Európe merania naznačujú rast v oblasti pohorí ako Alpy, alebo rast hôr v oblasti Vrancea vo východnom Rumunsku. Naopak klesá Viedenská panva a tiež pobrežné oblasti južnej Európy.

V rámci projektu Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska financovaného zo štrukturálnych fondov s podielom STU (95/5%) pribudnú na univerzite jedinečné prístroje, napríklad absolútny gravimeter, ktorý umožní detekovať trendy vertikálnych pohybov na meraných bodoch.  

Zahustenie meracích bodov je v súčasnosti cieľom celej Európy. Zemský povrch totiž zaťažuje viacero vplyvov a merania sú nevyhnutné, aby sa predišlo katastrofám. Posuny povrchu sa dejú nielen vertikálne, ale aj horizontálne. A vplyvy, ktoré tieto zmeny vyvolávajú,  môžu byť umiestnené vo vnútri Zeme (pohyb tektonických platní, zemetrasenia), na povrchu Zeme (proces zaľadnenia a odľadnenia, pohyb  pevných hmôt,  hydrologických hmôt a atmosférických hmôt) alebo mimo Zeme (gravitačné účinky vonkajších telies). Dnes, viac ako 6 000 rokov po poslednej dobe zaľadnenia sme svedkami opačného procesu. Pokrytie  zemského povrchu ľadovcami v poslednom maximálnom zaľadnení bolo tak veľké, že globálna hladina mora klesla o 120 metrov. Kontinentálne pobrežia a mnohé ostrovy boli obnažené a spojené suchým zemským povrchom. Toto sa stalo medzi Britskými ostrovmi a Európou alebo medzi Taiwanskými a Indonézskymi ostrovmi a Áziou.

V súčasnosti, počas odľadnenia, sa roztopená voda vracia do oceánov a ich hladina sa zdvíha. Avšak rozloženie roztopenej vody nie je rovnaké vo všetkých oceánoch. Zaujímavé však, je, že sa nezdvíha iba hladina morí a oceánov, ale rastú aj niektoré kontinenty, ktoré boli stlačené veľkou váhou ľadovcov, najmä ide o severnú Európu (špeciálne Škótsko, Škandináviu, severné Dánsko), Sibír, Kanadu, pobrežné oblasti Spojených štátov amerických, či časti Patagónie a Antarktídy. Tento jav odborníci označujú ako globálne izostatické vyrovnanie (Global Isostatic Adjustment-GIA), niekedy aj ľadovcové izostatické vyrovnanie alebo kontinentálny zdvih. Tento jav ovplyvňuje aj zmenu tvaru planéty, a to opätovne do tvaru s menším sploštením.

Kontakt pre médiá:   Andrea Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu, Slovenská technická univerzita
andrea.hajduchova@stuba.sk        +421 917 669 205     www.stuba.sk

__________________________________________________________________________________

Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) je modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou. V roku 2012 sa umiestnila na 101.-150. mieste v prestížnom Šanghajskom rebríčku ARWU TOP 200 svetových univerzít v počítačových vedách. Je to doposiaľ najlepšie umiestnenie slovenskej univerzity v medzinárodnom porovnaní. Podľa rebríčka ARRA je najlepšou univerzitou pre chemické technológie a technické vedy.  STU je držiteľkou ECTS label, čo je znak, že všetky študijné programy sú v súlade s európskym kreditovým systémom a sú uznávané v zahraničí. Ročne študuje na siedmych fakultách STU 17-tisíc študentov a 4000  frekventantov celoživotného vzdelávania.  Absolventi patria k najúspešnejším a najlepšie zarábajúcim na trhu práce.