Odborníci zo Stavebnej fakulty budú skúmať materiály najstarších mostov

PUBLIKOVANÉ 2. december 2013

Na Slovensku máme asi 23-tisíc mostov, viaceré sú rarity. Odborníci zo Stavebnej fakulty STU začínajú v rámci projektu mapovať stav betónových a železobetónových mostov. Z údajov zostavia databázu, ktorá pomôže pri ich obnove. Vzorky betónu budú brať aj pri dvoch veľkých rekonštrukciách, ktoré sa práve chystajú – rekonštrukcií Starého mosta v Bratislave a mosta v Krásne nad Kysucou.

Tím zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave bude zbierať údaje o najstarších betónových a železobetónových mostoch z obdobia rokov 1890 – 1940. O mnohých nemáme dnes informácie, nie je známe, z akého betónu boli postavené ani to, na akú záťaž ich projektovali. Cieľom projektu (APVV Historické skúsenosti a súčasné požiadavky na navrhovanie betónových mostov s vedomostným transferom získaných poznatkov do odbornej praxe) je zo získaných informácii zostaviť databázu, ktorá bude k dispozícii pri rekonštrukciách mostov. Uľahčí a zlacnie prípravu projektov.

Prvé vzorky by mali zamestnanci Katedry betónových konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty STU zobrať z pilierov Starého mosta v Bratislave a najstaršieho železobetónového mosta na Slovensku v Krásne nad Kysucou. V oboch prípadoch pôjde o viac ako sto rokov starý betón, ktorý môže poskytnúť cenné informácie o odolnosti materiálu a jeho zložiek.

„Most v mnohých prípadoch znamenal rozmach regiónu, a tak sa mosty stali jednými z najdôležitejších stavieb ľudstva. Mosty však nie sú len funkčné stavby, ale odzrkadľujú kultúrnu a technickú vyspelosť národov. Sledovaním vývoja mostných konštrukcií môžeme sledovať vývoj vedomostí v stavebníctve. Pri stavbách vždy dôležitú úlohu zohráva snaha stavať čo najlacnejšie, ale zároveň bezpečne a spoľahlivo. Tieto požiadavky je možné splniť len prenesením teórie a nových poznatkov z oblasti výskumu stavebných konštrukcií a materiálov do praxe. Túto úlohu zastáva najmä univerzita. Bez univerzity by sa jednoducho vývoj na istom stupni zastavil,“ vysvetľuje dôvody výskumu Peter Paulík zo Stavebnej fakulty STU.

Odborníci aktuálne zostavujú zoznam mostov a databázu dostupných údajov o nich. „Odvrty vzoriek“ by sa mali týkať desiatok mostov, medzi nimi bude betónový most v Ružomberku a v Hlohovci, ale aj Krajinský most v Piešťanoch. Medzi najdôležitejšie však patrí práve najstarší železobetónový most v Krásne nad Kysucou. Postavili ho v roku 1891, len 16 rokov po vôbec prvom takomto moste na svete vo Francúzsku.

„Prvý železobetónový most v USA je z roku 1893 a jeho prvenstvo pripomína pamätná tabuľa, V Krásne nad Kysucou sa nedozviete pri akom unikáte stojíte. Na moste je socha Jána Nepomuckého, ktorý je patrónom mostov. Možno on ochránil most pred zborením. Prevažná väčšina mostov z tohto obdobia sa totiž nezachovala, najmä kvôli dvom svetovým vojnám ako aj kvôli rastúcim nárokom dopravy. Tento unikátny most je však aj po 120 rokoch v dobrom technickom stave, hoci po ňom denne prejdú stovky áut,“ hovorí Paulík.

Peter Paulík je súčasťou výskumného tímu Stavebnej fakulty STU. Za sebou má už vytváranie jednej unikátnej databázy mostov. Je autorom knihy Mosty na území Slovenska. Zozbieral v nej údaje a fotografie stoviek mostov na Slovensku. Na knihe pracoval takmer päť rokov, zbieral historické údaje a mosty fotografoval.

Najzaujímavejšie mosty na Slovensku:

(podľa knihy P. Paulíka – Mosty na území Slovenska):

Najdlhší železničný most v SR: Šala (450 metrov).

Najdlhší cestný most: Prístavný most v Bratislave (spolu s príjazdovými estakádami 2 295 metrov)

Najväčší železobetónový oblúkový most na železničnej trati: Uľanský viadukt – na trati Banská Bystrica - Horňa Štubňa (tri oblúky, najväčší je 42 metrov nad dnom údolia, patrí medzi najväčšie stavby svojho druhu vo východnej Európe).

Najstarší zachovaný železobetónový most: Krásno nad Kysucou – 1891 (v tomto meste je aj unikátny celokamenný most, ktorý je najdlhším cestným celokamenným mostom v SR).

Najvyšší most: diaľničné mosty pri Štrbe (900 metrov nad morom).

Najznámejší most: Most Apollo v Bratislave - nominovaný na „stavbárskeho Oscara“ - prestížnu staviteľskú cenu Opal Award

Most „nikam“: viadukt v Mníšanoch (na nedostavanej trati Slavošovce – Chyžany, začal sa stavať po Viedenskej arbitráži, keď bola časť územia pričlenená k Maďarsku a stratilo sa spojenie s dôležitými priemyselnými časťami krajiny, kým tieto trate „gemerské spojky“ dostavali, vojna skončila a viac ich nebolo treba).

Technický unikát na železnici: Telgártska slučka na trati z Margecian do Červenej Skaly. Trať okolo Telgartu má 9 tunelov a skoro 300 mostov, trať tu mimoúrovňovo križuje samú seba. Vlak pri Telgarte vojde do tunela, a jazdou po slučke sa ocitne o 31 metrov vyššie. Slučka vyústi na Chmarošskom viadukte.

Stránka s informáciami o knihe Mosty na území Slovenska. Na stránke je aj interaktívna mapa s najzaujímavejšími mostmi v SR.

Blog P. Paulíka o tom, ako kniha vznikala: http://peterpaulik.blog.sme.sk/c/315057/Kniha-Mosty-na-uzemi-Slovenska.html