Civilizačné ochorenia stále viac ohrozujú zdravie a život ľudí. Ako im predísť – to je výzva nielen pre lekárov, ale aj pre ďalšie profesie. Tím z Fakulty architektúry STU skúma, ako možno znížiť výskyt týchto chorôb a zmierniť ich prejavy prostredníctvom interiérového dizajnu.
„Moderná architektúra pre nás pripravila rôzne vymoženosti, aby sme sa nemuseli namáhať - vozíme sa autami, miesto schodov máme výťahy, miesto aktívneho oddychu ležíme pri televízii či sedíme pri počítači. Pomôcť zvrátiť nepriaznivý vývoj zdravotného stavu ľudí môže opäť aj architektúra a interiérový dizajn. Zdravé sedenie, vytvorenie pozitívnej atmosféry v domácom a pracovnom prostredí, vhodné zariadenie – to môže prispieť k prevencií civilizačných ochorení,“ hovorí Ivan Petelen z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity,
Výskumný tím na fakulte sa témou civilizačných chorôb a ich súvislosti s interiérovým dizajnom zaoberá už druhý rok. V minulom roku v spolupráci s odborníkmi z oblasti medicíny (vrátane psychosomatickej medicíny), psychológie a neuroergonómie analyzovali príčiny vzniku civilizačných chorôb. V tomto roku opäť spolu s lekármi skúma súvislosť medzi príčinami a prejavmi týchto chorôb a prostredím.
„Výsledky výskumu chceme sprístupniť odbornej aj laickej verejnosti prostredníctvom počítačovej aplikácie. V súčasnosti sa stále viac ľudí zaujíma o možnosti prevencie civilizačných ochorení, informácie čerpajú z rôznych zdrojov a často sú protichodné. Chceme ľuďom uľahčiť situáciu, v našej aplikácii a na internetovom portály nájdu komplexné informácie overené odborníkmi z rôznych oblastí. Na fakulte tiež budujeme laboratórium, v ktorom chceme skúmať a testovať rôzne prvky interiérového dizajnu a ich vplyv na človeka,“ hovorí Veronika Kotradyová z FA STU.
Dizajnéri skúmajú možnosti interiéru v prípade chorôb ako depresia, niektoré závislosti ako workholizmus, či počítačová závislosť, vysoký krvný tlak, obezita, alergie, astma, kardiovaskulárne choroby, metabolické choroby a choroby pohybového aparátu, najmä bolesti chrbtice. Všímajú si najmä význam ergonómie v pracovnom a domácom prostredí, okolnosti práce s počítačom, tabletom či smartfónom, hluk, žiarenie v interiéri, vplyv svetla, farieb, mikroklímu (teplo, chlad, vlhko, prúdenie vzduchu), prvky v interiéri, ako sú stoličky a podobne. Práve nesprávne a dlhodobé sedenie sa totiž podpisuje nielen pod problémami s chrbticou a s nadváhou, ale aj pod psychické problémy.
„V kancelárii človek sedí zvyčajne okolo 6 hodín, v dopravných prostriedkoch 1 až 1,5 hodiny a vo voľnom čase asi 3-4 hodiny. Priemerne je to denne asi 11 hodín strávených len sedením! Málo však vieme o tom, že nesprávne sedenie spôsobuje nielen bolesti chrbta, hlavy či šije, ale ovplyvňuje aj správne fungovanie vnútorných orgánov, na ktoré pôsobí neprirodzený tlak, cirkuláciu krvi, zdravé trávenie či náš spánok,“ hovorí Petelen.
Práve pasívny sedavý spôsob života a environmentálny stres (teda stres spôsobený nevhodným prostredím) sú dve kľúčové príčiny, ktoré by interiérový dizajn mohol predovšetkým ovplyvniť. Zariadenie interiéru by malo človeka motivovať k pohybu, k zmene polohy, avšak bez pocitu diskomfortu. Stres z umelého prostredia zase môžu pomôcť zmierniť farby použité v interiéri, osvetlenie, výhľad a vizuálne spojenie s prírodným prostredím v exteriéri, vhodne zvolené materiály a zariadenia.
Podrobnejšie informácie a rady pre profesionálov – architektov, projektantov či dizajnérov, ako aj pre laikov, budú postupne pribúdať na portáli www.bcdlab.eu .
Na portáli by mali pribudnúť postupne aj aplikácie, v ktorých si bude možné navrhovať interiér práve s ohľadom na jeho vplyv na zdravotný stav, pričom aplikácia bude používateľovi sama pomáhať.
Príloha TS: Ukážka ako budú vyzerať informácie na portáli - depresia.
Príloha TS: Pozvánka a program konferencie o interiérovom dizajne na Fakulte architektúry STU (26. – 27. 9. 2013).
Kontakt pre médiá: Andrea Hajdúchová, Slovenská technická univerzita andrea.hajduchova@stuba.sk +421 917 669 205 www.stuba.sk
_____________________________________________________________________
Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) je modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou. V roku 2012 sa umiestnila na 101.-150. mieste v prestížnom Šanghajskom rebríčku ARWU TOP 200 svetových univerzít v počítačových vedách. Podľa rebríčka ARRA je najlepšou univerzitou pre chemické technológie a technické vedy. STU je držiteľkou ECTS label, čo je znak, že všetky študijné programy sú v súlade s európskym kreditovým systémom a sú uznávané v zahraničí. Ročne študuje na siedmych fakultách STU 17-tisíc študentov a 4000 frekventantov celoživotného vzdelávania. Vzdelávanie vychádza z vlastného vedeckého výskumu a je orientované na potreby praxe. Absolventi patria k najúspešnejším a najlepšie zarábajúcim na trhu práce.