Stromová kôra v sebe skrýva zdraviu prospešné látky. Potvrdzujú to pilotné štúdie vedcov vo svete. Do výskumu sa teraz zapájajú aj vedci zo Slovenska. Odborníci zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave skúmajú účinky látok získaných z našich ihličnanov a z rakytníka. Overujú aj ich pôsobenie po pridaní do potravín.
Vedci z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU skúmajú kôru, stonky, listy a plody našich najrozšírenejších ihličnanov – predovšetkým smreku, ale aj borovice a tiež rakytníka rešetliakového.
Plody rakytníka rešetliakového sú už dnes známe vysokým obsahom vitamínu C, no ďalšie účinné látky v kôre a stonkách tohto kríka nepoznáme. Tím vedcov chce urobiť skríning ďalších látok v tejto plodine a nájsť ich uplatnenie pri zvýšení kvality potravín.
„Vo svete prebehlo niekoľko pilotných výskumov, ktoré potvrdzujú, že kôra stromov obsahuje vysoko cenné a zdraviu prospešné látky. Je iba na vedeckých tímoch, aby vedomosti posunuli ďalej. Náš tím sa snaží zistiť, aké látky sa v drevnej kôre nachádzajú, akým spôsobom ich čo najľahšie a najšetrnejšie vyizolovať a potom použiť na úpravu či obohatenie potravín,“ hovorí František Kreps, vedúci tímu.
Aktuálne tím overuje niekoľko metód na izolovanie látok z kôry. Zisťujú, ktorý spôsob najlepšie rozdelí jednotlivé látky, ktorý to urobí čo najšetrnejšie, prípadne, čo najlacnejšie.
U získaných látok potom tím overuje ich účinky a použitie do potravín a v budúcnosti prípadne do liečiv, do prípravkov na čistenie či dezinfekciu domov a bytov.
„Aktuálne overujeme pridanie získaných polyfenolov do rastlinných olejov, ktoré patria v našich kuchyniach medzi tepelne najmenej stabilné potraviny. Pri úprave jedla vyprážaním na oleji prenikajú do potraviny a následne do tráviaceho traku zdraviu škodlivé látky, najmä toxický tokoferyl chinón. Preto sme začali s overovaním pôsobenia fenolov z kôry a ich antioxidačných účinkov v olejoch vystavených ohrevu,“ vysvetľuje Kreps.
Stromová kôra tvorí až 20 percent celkovej hmotnosti dreva, doposiaľ sa však na Slovensku najmä spaľuje. Vedci u nás aj vo svete ju však pokladajú za nevyužitý zdroj polyfenolov a iných zdraviu prospešných látok s antioxidačným, pritozápalovým a protivírusovým účinkom. Niektoré pilotné štúdie vo svete dokonca potvrdzujú nielen protizápalové či protivírusové účinky látok získaných z kôry, ale aj protirakovinové účinky fenolových zlúčenín získaných z drevnej kôry (výskum kôry stromu Millettia leucantha).
Dostupný je dnes v lekárňach zatiaľ výťažok z kôry prímorskej borovice – pyctogenol, ktorý sa odporúča ako doplnok práve pri zápaloch, aj chronických, pri artritídach, ateroskleróze či ako prostriedok znižujúci riziko krvných zrazenín. Rovnako hlavnou zložkou rokmi overeného liečiva acylpyrínu je výťažok zo stromu, tento raz z vŕby, a to kyselina salicylová. Na otázku, či sú aj v kôre smreku a borovice slovenských lesov prítomné rovnako blahodarné polyfenoly, odpovie práve výskum vedeckého tímu Františka Krepsa z STU.
Aj slovenská vláda si už všimla potenciál drevnej suroviny a v Národnom programe využitia potenciálu dreva v SR vyzdvihla potrebu hľadať spôsoby efektívneho využitia dreva, napr. práve využitím liečivých účinkov biomasy (Národný program prijatý uznesením 492 z 21. 8. 2013: „Pri efektívnom využití dreva sa počíta s tým, že drevná surovina sa využije a nie len na spálenie, keď má liečivé účinky.“ „Spracovanie biomasy na energetické účely je známe, ale využite biomasy na zlepšenie stability a zdraviu prospešnosti potravín je málo preštudované“). Výskum vedcov STU tak otvára nové možnosti využitia tohto prírodného materiálu.
PUBLIKOVANÉ 14. december 2015