Študenti Ján Maláč, Jozef Škultéty, Michal Beňo a Peter Mihál so svojim robotom J2MP zvíťazili nad konkurenciou z celej Európy v najnáročnejšej súťažnej disciplíne - Zbieranie pukov (Puck Collect). V tejto kategórii bolo zaregistrovaných 21 tímov, ktorých cieľom bolo zozbierať v danom časovom limite čo najviac pukov vlastnej farby na malom ihrisku. Zostrojiť a naprogramovať robota nebolo vôbec jednoduché. Nielen, že musel vedieť rozpoznať puky svojej farby (červené alebo modré), ale bolo potrebné ich aj priviezť pred vypršaním limitu na svoju „základňu“. Za puky nesprávnej farby dostal trestné body. Okrem toho sa robot musel vedieť na ihrisku zorientovať, trafiť domov, snažil sa vyhýbať súperovmu robotu, aby sa nepoškodil a v zbytočnom pretláčaní nestrácal drahocenné sekundy.
„Na začiatku sme ani nedúfali, že by sme takto vynikajúco skončili, naozaj nás to prekvapilo“, hovorí jeden z autorov, Michal Beňo. „Pri konštrukcii robota sme využili známe stavebnice Merkur, Lego Mindstorms a mnoho ďalších dielov. Na naprogramovanie robota poslúžil programovací jazyk Java,“ pokračuje Beňo. Robot bol výsledkom školského tímového projektu, na ktorom však pracovali ďaleko nad rámec svojich povinností. V laboratóriu na fakulte sa často svietilo hlboko do noci.
RobotchallengeUž siedmy ročník tejto medzinárodnej súťaže robotov Robotchallenge sa uskutočnil v sobotu, 20. marca, vo historickej budove Rakúskej akadémie vied vo Viedni. Starobylé fresky na strope sledovali súťaženie stoviek robotov z celého sveta. Slovensko zastupovala početná výprava s niekoľkými robotmi, ktoré súťažili v kategóriách Jazda po čiare, Robotické sumo, či už spomínané Zbieranie pukov.
Pre návštevníkov tohto podujatia boli zrejme najväčším lákadlom roboty vystavené v rámci voľnej súťažnej kategórie. Konštruktéri tam predviedli roboty všetkých možných veľkostí – od robota veľkosti zápalkovej krabičky, ktorý bravúrne jazdil po čiernej čiare, až po malé pracovisko, pripomínajúce výrobnú linku niekde v továrni, z ktorej však nevychádzali automobily, ale džúsy namiešané podľa priania (a chuti) zákazníka. Pozornosť pútalo aj robotické rameno, ktoré do posledného dieliku zostrojili Filip Tóth a Pavol Krasňanský, študenti STU v Bratislave. Skutočne nevšednú myšlienku predstavil aj tím konštruktérov z gymnázia Metodova v Bratislave. Matej Ondrášik, Daniel a Samuel Furkovci vytvorili lietajúceho robota Helios, ktorý detekuje kovové predmety v stenách. Ak nájde na plafóne napríklad zamurované armovacie železo, vyznačí jeho polohu atramentom, takže viete, kde nemáte vŕtať dieru na luster. Návštevníci videli aj robota, skladajúceho Rubikovu kocku a mohli sa porozprávať s robotom Samuelom – je to projekt antropomorfickej robotickej hlavy, ktorá je schopná detekovať tváre návštevníkov a sledovať ich svojim „zrakom“. Kamery, ktoré slúžia ako jeho oči, sú doplnené viečkami, ktoré zlepšujú pocit porozumenia pri komunikácii s robotom. Napodobenina úst spolu s pohybmi očí dokáže vyjadriť niekoľko emócií, ktoré sprevádzajú interakciu s človekom. (Richard Balogh)