Slovenskí vedci sa podieľali na výskume väzieb medzi klimatickou zmenou a veľkosťou povodní. Významné zistenia z výskumu zverejnil prestížny časopis Nature

Ako sa za posledné desaťročia zmenili veľkosti záplavv Európe? Sú zmeny vo veľkosti povodní priamym dôsledkom klimatickej zmeny? Medzinárodný výskum pod vedením profesora Güntera Blöschla zViedenskej technickej univerzitytvrdí, že áno - zmenaklímy má vplyv na veľkosť povodní. Na výskume spolupracovali aj odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity – unikátne a najdôležitejšie zistenia medzinárodného tímu boli práve zverejnené v prestížnom vedeckom časopise Nature.

Povodne a záplavy sú čoraz zničujúcejšie - ročne spôsobia na celom svete škody vo výške rádovo100 miliárd dolárov. Doteraz nevyjasnenou otázkou bolo, či a v akej miere má na zmeny vo veľkostiach povodní vplyv meniaca sa klíma? Podľa doterajších údajov sa nezdalo, že by existovala jednoznačná súvislosť resp. doteraz známe fakty nepotvrdzovali konzistentné trendy v zmenách veľkosti povodní na väčších územiach. „Už dlhšie však existovalo podozrenie, že zmenaklímy má vplyv na veľkosť povodní, pretože teplejšia atmosféra je schopná akumulovať viac vody,“ vysvetľuje prof. Blöschl.

„Z predchádzajúceho výskumu sme tiež vedeli, že zmena klímy posúva načasovanie povodní, teda dátum výskytu najväčších povodní v rámci roku,“ hovorí prof. Blöschl a odkazuje pritom na výsledky svojho tímu, ktoré boli v minulosti publikované v časopise Science. Kľúčovou otázkou však zostalo, či zmena klímy pôsobí aj na veľkosť povodňových udalostí? „A práve týmto problémom sme sa podrobne zaoberali. Doteraz totiž neboli skompletizované údaje na to, aby sa zistilo, či sa tak deje vo veľkých mierkach v rámci celej Európy,“ uviedol prof. Blöschl.

„Z hľadiska rozsahu išlo o ojedinelý výskumný projekt –na grante ERC spolupracovalo až 35 vedeckých tímov a v rámci výskumu sa zhromažďovali a analyzovali dáta z viac než 3 700 meracích staníc v celej Európe v rozmedzí rokov 1960 až 2010,“ uviedol slovenský zástupca v projekte a spoluautor výskumnej štúdie v Nature profesor Ján Szolgay zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

Spoluautorstvo štúdie zaznamenala tiež profesorka Silvia Kohnová zo Stavebnej fakulty STU. Na výskume spolu s nimi spolupracovali aj dvaja absolventi prof. Szolgaya- doc. Juraj Parajka z TU Viedeň a prof. Peter Molnár z ETH v Zurichu.

Čo nové sa zistilo?

Výskum ukázal, že zmeny vo veľkostiach povodní v Európe v posledných desaťročiach možno pripísať meniacej sa klíme. „Vplyv zmeny klímy je tu jasne viditeľný,“ potvrdil Blöschl.

Klimatická zmena však nemá všade rovnaký účinok - vedci identifikovali rozdielne trendy v rôznych regiónoch Európy: v severozápadnej Európe sú povodne čoraz silnejšie, zatiaľ čo v južnej a východnej Európe sa veľkosť povodní celkovo znížila; hoci aj tam sa môžu vyskytovať lokálne prípady zvyšujúceho sa trendupovodní. Na menších tokoch sapovodne môžu zväčšovať napríklad v dôsledku častejších prívalových zrážok  alebo zmien vo využívaní krajiny (odlesňovanie). V kontinentálnejšom podnebí východnej Európy veľkosť povodní klesá aj v dôsledku zmenšovania snehovej pokrývky v spojení s vyššou teplotou vzduchu. V severozápadnej Európe povodne stúpajú, pretože zrážky rastú a pôdna vlhkosť sa zvyšuje.

Čo sa týka územia strednej Európy, ako aj Slovenska, prof. Kohnová upozorňuje na to, že obraz o zmenách nie je jednoznačný, lebo na našom územií existuje veľká rozmanitosť podmienok tvorby extrémneho odtoku a bude ho potrebné ešte analyzovať s podrobnejším priestorovým rozlíšením než mala táto celoeurópska štúdia. „Vzostupný trend povodní možno v našich podmienkach pozorovať najmä v horských oblastiach. A naopak, zníženie veľkosti maximálnych ročných prietokov na tokoch možno sledovať v nižšie položených oblastiach,“ vysvetľuje. 

Vedcov prekvapil rozsah zmien

Vedcov prekvapil rozsah zmien vo veľkostiach povodní, ktorý sa pohybuje od zníženia očakávanej veľkosti  povodní o 23% za jednu dekádu,až po ich zvýšenie o 11% (v porovnaní s dlhodobými priemermi). Ak tieto trendy budú pokračovať do budúcnosti, v mnohých regiónoch Európy možno očakávať ničivejšie povodne. Toto sa týka aj územia Slovenska, kde analýzyodhalili, že najmä v horských oblastiach dochádza k zvýšeniu veľkostí povodní, čo sa následne prejavilo aj v zvýšení odhadov 100-ročných návrhových prietokov.

Jedným z kľúčových zistení výskumu je podľa Guentera Bloeschla fakt, že „v Európe naozaj existujú konzistentné vzory zmien vo veľkostiach povodní, ktoré sú v súlade s predpokladanými dopadmi zmeny klímy. To naznačuje, že sme už uprostred klimatickej zmeny.“

Profesor Szolgay ďalej upozorňuje, že „tieto výsledky poukazujú na prevládajúce trendy v jednotlivýchoblastiach, pričom však jednotlivé povodňové javy môžu byť v niektorých konkrétnych lokalitách aj opačné. V tomto celoeurópskom výskume sa totiž vychádzalo z najväčších ročných povodní, ktoré sú východiskom pri návrhu protipovodňových opatrení. Zmeny samotného povodňového režimu - sezónnosť povodní a zmeny vo vnútri sezón - sú však ešte komplikovanejšie. V celoslovenskej mierke sa týmbudeme ďalej zaoberať v ďalšom výskume, na ktorý sme získali grant z agentúry VEGA.“

Každopádne, najnovší veľký medzinárodný výskum je jasným odkazom nie iba dovnútra úzkej vedeckej komunity hydrológov, ale aj pre ďalších odborníkov, a tiež politikov, aby zahrnuli tieto zistenia do nových stratégií manažmentu povodňových rizík. „Bez ohľadu na výsledky nutných opatrení pre zmiernenie dopadov zmien klímy, budeme prejavy týchto zmien  v budúcich desaťročiach veľmi cítiť,“ hovorí Blöschl a odkazuje, že „manažment protipovodňových opatrení sa preto musí týmto zisteniam v blízkej budúcnosti prispôsobiť.“

 

Link na štúdiu v časopise Nature: https://www.nature.com/articles/s41586-019-1495-6