Špičkový prístroj spresní merania geodetov

PUBLIKOVANÉ 4. marec 2014

Špičkový prístroj spresní merania geodetov

Tím odborníkov na Stavebnej fakulte STU rieši projekt Národné centrum diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska. V rámci projektu pribudol na univerzite nový špičkový prístroj na meranie tiažového zrýchlenia - absolútny gravimeter.

"Ide o unikátne zariadenie, ktoré podľa našich vedomostí na Slovensku doteraz nebolo," upozornil dekan SvF STU Alojz Kopáčik.

"Absolutný gravimeter umožňuje vykonávať v súčasnosti najpresnejšie merania zemskej tiaže mobilným zariadením. Tieto merania pomôžu predchádzať komplikáciám pri väčších stavebných projektoch. Takže výskum v tejto oblasti má aj národohospodársky význam. Pre univerzitu je to zároveň možnosť zapojiť sa do väčších európskych projektov a byť vážnejším hráčom v európskom výskumnom priestore,“ povedal pri príležitosti spustenia prístroja do prevádzky rektor STU Robert Redhammer.

Tím odborníkov - geodetov zo Stavebnej fakulty STU je dlhodobo súčasťou medzinárodného projektu monitorovania deformácii zemského povrchu v Európe - CERGOP. V rámci CERGOP je od roku 1994 monitorovaných takmer sto rôznych bodov v 13 krajinách Strednej Európy. Ide o družicové stanice umiestnené na povrchu Zeme. Niektoré sú "permanentné", teda sledujú zmeny 365 dní v roku. Niektoré sú "epochové", teda merania na nich sa spúšťajú v presnom čase záväznom pre všetky krajiny.

Podobne ako v rámci CERGOP prebiehajú merania aj v zvyšných krajinách Európy a na iných kontinentoch. Výsledky meraní sa vyhodnocujú a na základe nich vedia odborníci povedať, aké zmeny sa dejú na povrchu celej Zeme. Zahustenie národných meracích bodov je v súčasnosti cieľom celej Európy. Zemský povrch totiž zaťažuje viacero vplyvov a merania sú nevyhnutné, aby sa predišlo prípadným katastrofám.

Slovenský tím uspel s projektom Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska, v rámci ktorého zahusťuje sieť meracích bodov. Pre lepšie vyhodnocovanie nameraných hodnôt bolo potrebné vybaviť riešiteľské pracovisko univerzity novými prístrojmi. Pohyby na meraných bodov sa vyhodnocujú z družicových meraní v horizontálnom a vertikálnom smere. Absolútny gravimeter FG5-X 247 umožní spresniť trendy vertikálnych pohybov.

Merania v rámci národného projektu budú prebiehať na bodoch: Partizánske, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Telgárt, Gánovce, Liesek, Lomnický štít, Kamenica nad Cirochou. Tím monitoruje aj bod v Modre. Banská Štiavnica pribudla, pretože leží v caldere starej sopky, ktorú je nevyhnutné sledovať z dôvodu včasného varovania aj v záujme ochrany historických pamiatok.

„Pri sledovaní a vyhodnocovaní pohybov zemského povrchu je nevyhnutná medzinárodná spolupráca, získané informácie musíme vnímať v globálnych súvislostiach a následne ich rešpektovať pri navrhovaní a prevádzkovaní veľkých stavebných diel ako sú jadrové či vodné elektrárne, priehrady mosty, diaľnice, ale aj bytové domy,“ hovorí Marcel Mojzeš z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty STU.

Deformácie zemského povrchu dnes ovplyvňujú viaceré príčiny - môžu byť umiestnené vo vnútri Zeme (pohyb tektonických platní, zemetrasenia...), na povrchu Zeme (proces zaľadnenia a odľadnenia, pohyb pevných hmôt, hydrologických hmôt a atmosférických hmôt, zosuvy, globálne oteplovanie... ) alebo mimo Zeme (gravitačné účinky telies).Napríklad pohyby vody v oceánoch spôsobujú zdvíhanie niektorých oblastí. V súčasnosti, počas odľadnenia, sa roztopená voda vracia do oceánov a ich hladina sa zdvíha. Zaujímavé je, že sa nezdvíha iba hladina morí a oceánov, ale rastú aj niektoré kontinenty, ktoré boli stlačené veľkou váhou ľadovcov, najmä ide o severnú Európu (špeciálne Škótsko, Škandináviu, severné Dánsko), Sibír, Kanadu, pobrežné oblasti Spojených štátov amerických, či časti Patagónie a Antarktídy. Tento jav odborníci označujú ako globálne izostatické vyrovnanie (Global Isostatic Adjustment-GIA), niekedy aj ľadovcové izostatické vyrovnanie alebo kontinentálny zdvih. Tento jav ovplyvňuje aj zmenu tvaru planéty, a to opätovne do tvaru s menším sploštením.

Špičkové zariadenie pribudlo na univerzite vďaka podpore z Operačného programu Výskum a vývoj a jeho hodnota je 405.996 eur.