Vyučovanie budúcnosti rieši európsky projekt Newton

Do vývoja európskej technologickej platformy pre on-line vzdelávanie sa zapája aj tím Slovenskej technickej univerzity. Testovanie prebieha i na slovenských školách.

Ing. Marek Vančo, PhD., z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU

predstavuje projekt Horizont 2020 Newton počas tlačovky a otvorenej hodiny geografie (Zdroj:tasr).

Zvýšiť atraktívnosť vyučovania predmetov ako matematika, chémia, fyzika či prírodoveda, chce Európska komisia aj pomocou medzinárodných projektov. V rámci projektu Horizont 2020 Newton (Networked Labs for Training in Sciences and Technologies for Information and Communication) také zadanie rieši konzorcium zložené zo 14 európskych partnerov. V konzorciu je i tím vedcov z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. (Webstránka projektu Newton).

„Projekt zahŕňa prípravu vyučovacích materiálov na predmety pre základné a stredné školy, ale aj pre vysoké školy - najmä programovanie, IKT technológie, fyzika, zemepis, chémia.... Multimediálna platforma umožňuje žiakom učiť sa pomocou zážitku a skúsenosti, pomocou multisenzoriálnych technológií umožňujeme študentom učené javy najmä vo fyzike či chémií dokonca pocítiť „na vlastnej koži,“ vysvetľuje profesor Gregor Rozinaj z FEI STU. 

 V rámci projektu pripravujú členovia konzorcia multimediálnu platformu pre online vzdelávanie budúcnosti. Využívajú virtuálnu, rozšírenú i zmiešanú realitu, ktorá dokáže žiakov „preniesť“ i cez polovicu sveta na miesta, o ktorých sa práve učia.  Dokonca i do vesmíru - pri vyučovaní o slnečnej sústave.  Vyučovaciu látku približuje platforma prostredníctvom hier, kvízov, zadaní z praktického života. Vytvorené materiály pre vyučovanie sa overujú priamo vo vzdelávacích centrách a na školách v krajinách zapojených do projektu.

 „So žiakmi, ktorí platformu používali, sme robili skupinové i individuálne rozhovory, veľmi pozitívne hodnotili, že mohli pracovať s novými technológiami, že boli študijné materiály atraktívne, pretože išlo o rôzne aplikácie na báze 3D, virtuálnej reality (VR) a animované virtuálne aplikácie. A tiež ocenili, že mali k aplikáciám a študijným materiálom prístup i z domu, čo mení pedagogický prístup. Žiaci lepšie pochopili preberané témy vďaka tomu, že štandardné textu boli doplnené videami, VR aplikáciami a animovanými aplikáciami,“  hovorí profesor Pavol Podhradský z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU.

Platforma sa testuje aj na slovenských školách. Na ZŠ v Bratislave - Lamači sa testuje platforma pre zemepis či fyziku. Na dvoch stredných školách v Banskej Bystrici beží pilotné testovanie kurzov Zemepis a Sieťové technológie a platformu pre výučbu programovania testujú študenti STU. Platforma určená pre žiakov so špeciálnymi potrebami sa zase overuje v Bezbariérovom centre TUKE v Košiciach. Multimediálna platforma pre deti so špeciálnymi potrebami umožňuje napr. ovládanie pomocou hlasu a gesta, resp. pomocou EEG signálov.

 „Žiaci na Slovensku celkovo javia menší záujem o prírodovedné predmety. Naša škola sa preto snaží nachádzať rôzne zážitkové a iné možnosti ako žiakom tieto predmety urobiť bližšími a zaujímavejšími. Organizujeme rôzne projekty – Enviroprojekt, Strom života, Technika nás baví a pod., máme chemický krúžok, v rámci predmetovej show robia žiaci pokusy a ukážky rôznych fyzikálnych a chemických javov. Práve preto sme sa rozhodli spolupracovať STU na tomto projekte,“ povedala Mgr. Alena Petáková riaditeľka ZŠ  na Malokarpatskom námestí v Bratislave – Lamači.

Európska komisia kladie v projekte dôraz na prenos do praxe. Preto sú súčasťou NEWTON nielen tímy z univerzít, ale aj partneri z biznisu, v prípade Slovenska je to  Atos IT solutions.

Projekt Newton (video k projektu) je riešený v rámci prestížnej grantovej schémy Európskej komisie Horizont 2020. V tejto schéme patrí Slovenská technická univerzita v Bratislave v rámci Slovenska medzi najlepšie univerzity v počte financovaných projektov i v objeme získaného príspevku. Pracovníci STU podali k 31. 12. 2017 spolu 186 žiadostí o financovanie výskumných projektov, z toho 19 bolo schválených na financovanie a 54 sa v hodnotení dostalo nad bodový prah, no financie na ne nezvýšili. Vedenie univerzity motivuje vedcov k zapojeniu do medzinárodných konzorcií finančne, vypláca odmeny nielen za podporené projekty, ale i za predložené projekty v Horizont 2020 (Viac o zapojení STU do Horizont 2020).

Žiakom základnej školy sa vyučovanie páčilo, vedci z STU s nimi na záver projektu robili individuálne a skupinové pohovory. Tie prebiehali i v ďalších krajinách EÚ zapojených do projektu a v týchto dňoch sa budú vyhodnocovať. „Fyziku som predtým nemal veľmi rád, ale keď sme k nej mali hry, páčila sa mi. A z geografie sa mi najviac páčila slepá mapa, kde sme mali umiestňovať mestá,“ hovorí Matej. „Najviac sa mi páčilo, keď sme sa mohli cez virtuálnu realitu preniesť na miesta, o ktorých sme sa učili. Napríklad sa prejsť po Tower Bridge, ktorý normálne vidíme len na obrázkoch, alebo keby sme si tam s rodičmi zaleteli,“ hovorí Natália (na fotografií vyššie).

Foto: Andrea Settey Hajdúchová, Matej Kováč