Povedali o Univerzitných vedeckých parkoch

Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave:

„Zriadením univerzitného vedeckého parku sa vytvoria lepšie podmienky pre špičkový výskum, univerzitné vzdelávanie a efektívnu spoluprácu s podnikateľským prostredím. Slovenská technická univerzita dosahuje dobré výsledky v oblasti vedy a inovatívneho výskumu. Má skúsenosti aj s podporou vzniku start-up spoločností a zo zriaďovaním spin-off podnikov, no zúfalo jej chýbajú investície. Dnes sa tento nedostatok začína odstraňovať. Verím, že keď posilníme infraštruktúru, naša práca bude dlhodobo prinášať podstatne väčší ekonomický a spoločenský efekt Slovensku.“

Dr.h.c. prof. Dr. Ing. Oliver Moravčík , dekan Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave:

„Je to výnimočný úspech nielen pre Slovenskú technickú univerzitu, ale aj pre Slovensko – spravili sme zásadný krok pre skvalitňovanie vedeckého výskumu, vysokoškolského vzdelávania a pre technický rozvoji krajiny. Prejaví sa to zvýšením príspevku Slovenska k celkovému rastu konkurencieschopnosti EÚ.“

Dušan Čaplovič, Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR:

  „Realizácia parku prispeje aj k zvyšovaniu miery zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, navýšeniu miery investícií do vedy a výskumu, čo povedie k zvýšeniu životnej úrovne na Slovensku. Z pohľadu štátnej vedecko-technickej politiky prispeje k napĺňaniu systémovej priority vedy a techniky, aby veda a technika boli harmonickým a stabilným systémom, ktorý smerom navonok bude pôsobiť ako dynamizujúci prvok plne sa podieľajúci na ekonomickom a spoločenskom rozvoji krajiny.“

Prof. Ing. Daniel Donoval DrSc., riaditeľ Ústavu elektroniky a fotoniky FEI STU:

"Mikroelektronika, nanoelektronika, senzorika a fotonika patria medzi kľúčové technológie identifikované Európskou komisiou. Je preto logické, že sú aj prioritou v rámci Univerzitného vedeckého parku. Progresívne elektronické systémy dodávajú "inteligenciu (smartness)" väčšine výrobkov, technológií i službám a tvoria základ modernej informačnej spoločnosti. Zvyšujúce sa požiadavky ľudstva na ich kvalitu, rýchlosť, kapacitu a nízku cenu podnecujú vznik nových technológií, materiálov, postupov a smart systémových integrácií, bez ktorých si dnes život ani nevieme predstaviť. Moderné mikro/nanoelektronické systémy výrazne prispievajú k zvyšovaniu kvality života, sú perspektívne najmä v oblasti zdravia, diagnostiky a zlepšovania prevencie chorôb, čo je z hľadiska starnúcej spoločnosti mimoriadne dôležité pre efektívne liečenie seniorov. Mikroelektronika a fotonika majú tiež výrazný vplyv na úsporu a aj generáciu elektrickej energie pomocou inteligentného riadenia osvetlenia či nahrádzaním klasických žiariviek organickými LED diódami."

 

Ing. Martin Rebroš, PhD., FCHPT STU:

„Pri mojom pobyte na University of Manchester som mal možnosť pracovať v interdisciplinárnom biocentre. Práve interdisciplinárna povaha novovznikajúceho Univerzitného vedeckého parku má podľa mňa veľký potenciál. Prepojenie vedeckých tímov s rôznym zameraním môže dať iný, nevšedný pohľad na riešenia vedeckých projektov.

Z pohľadu budovania parkov je dôležitá infraštruktúra pracovísk a unikátne zariadenia, ktoré umožnia zapojenie UVP do medzinárodných projektov. Pokiaľ ide o naše vedomosti a skúsenosti, nemáme sa totiž v oblasti vedy na Slovensku za čo hanbiť. Teraz sa začnú aj naše laboratóriá podobať tým zahraničným.“

Vedecký tím M. Rebroša je súčasťou celoeurópskeho projektu BIONEXGEN financovaného v rámci prestížneho 7. Rámcového programu EU.

 

 

Ing. Martin Weis, PhD., FEI STU:

„Určite treba vrelo vítať snahu univerzity podporiť špičkový vedecký výskum na vlastným pracoviskách. Je to rozhodne krok správnym smerom, ak sa univerzita chce presadiť v medzinárodnej konkurencií. Zároveň projekt zvýši kvalitu vzdelávania našich študentov, ktorí sa budú už počas štúdia viac zapájať do výskumných aktivít a pracovať so špičkovými zariadeniami.“

Martin Weis, prcuje ako výskumný pracovník Ústavu elektroniky a fotoniky FEI STU, je tiež hosťujúcim výskumníkom na Tokijskom technickom inštitúte. M. Weis sa venuje mikroelektronike a organickej elektronike.

 

Prof. Ing. Miloslav Drtil, PhD. FCHPT:

„Univerzitný vedecký park v dnešnej dobe musí zahŕňať aj výskum environmentálnej problematiky. Akákoľvek činnosť v komunálnej či priemyselnej sfére bude spojená s rizikami zhoršenia stavu životného prostredia a tým pádom výskum spojený s identifikáciou environmentálnych problémov, analýzou výskytu polutantov, navrhovaním a laboratórnym overovaním ich odstraňovania, zelenou chémiou, bude aktuálny stále. Nemenej významný faktorom je aj to, že univerzitný vedecký park zahrňujúci environmentálnu problematiku je súčasťou vysokej školy, kde sa laboratórnemu výskumu venujú každoročne desiatky študentov. Tí sa  v moderných laboratóriách naučia, ako identifikovať a analyzovať environmentálny problém a navrhovať  technológie ochrany životného prostredia. Tieto poznatky zvýhodňujú našich absolventov pri hľadaní si práce v perspektívnej oblasti.“

 

    

„Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ“.