25-tisíc ľudí zomiera ročne v EÚ, pretože baktérie sú odolnejšie. Môže za to aj vysoká spotreba antibiotík [dennikn.sk]

Čistiarne odpadových vôd sú v poriadku, svoje zákonné limity si plnia; čo v poriadku nie je, je nadmerné predpisovanie antibiotík, vraví pre Denník N Tomáš Mackuľak.
Vedec pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Spolu s ďalšími kolegami skúma vplyvy liekov, pesticídov či drog, ktoré čistiarne nedokážu spracovať, na životné prostredie.
V našich kanalizáciách prebieha evolúcia v priamom prenose. Voči látkam, ktoré vypúšťame, sa baktérie bránia tak, že sa u nich vyvíjajú mechanizmy rezistencie (obrany). „Povedané laicky: pre baktérie platí, že čo ich nezabije, to ich posilní,“ povedala Lucia Bírošová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.

Rezistentné mikroorganizmy
Dôsledky sú zo zdravotného hľadiska alarmujúce. „25-tisíc ľudí ročne zomiera v Európskej únii na ochorenia spôsobené rezistentnými baktériami,“ objasnil Mackuľak. Situácia sa bude zrejme ešte zhoršovať – z celosvetového hľadiska stúpla v rokoch 2000 až 2010 spotreba antibiotík až o 30 percent.
Čo sa týka Slovenska, v minulom roku sa u nás predalo o niečo menej ako šesť miliónov balení antibiotík. Oproti roku 2006 ide o pokles, vtedy to bolo bez pár kusov 6,5 milióna balení antibiotík. Údaje nám poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií.
Tomáš Mackuľak  sa venuje vplyvu toxických zlúčenín (mikropolutantov) na životné prostredie a ich odstraňovaniu, pracuje na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU.
"Lekári sa často mýlia, ak si myslia, že antibiotiká, ktoré pacientovi predpíšu, v jeho tele úplne zmetabolizujú", vysvetľuje Mackuľak.
„V niektorých prípadoch metabolizuje len okolo desať percent antibiotík. Zvyšok ide do odpadových vôd. Vedúci projektu Igor Bodík z STU vypočítal, že ak by to šlo, dali by sa z odpadových vôd získať tisícky tabliet rôznych liečiv ročne. Končia tam, lebo nie sú zmetabolizované,“ povedal.
V odpadových vodách sa vyskytujú aj metabolity liečiv, ktoré sú často nebezpečnejšie ako pôvodné liečivo, z ktorého vznikli. „O mnohých ani nevieme, aký dosah môžu mať na životné prostredie,“ vysvetľuje Mackuľak.

Spotreba a vývoj antibiotík
Bírošová povedala, že Slovensko patrí v spotrebe antibiotík v komunite v rámci EÚ do hornej desiatky.
„Scenár nie je ideálny, rezistencia stúpa. Problém sa zhoršuje aj dôsledkom vlny ‚antivaxerstva‘. Vinou nezaočkovanosti sa nám vracajú staré choroby,“ hovorí vedkyňa.
Dodáva, že antibiotiká by sme nemali brať zbytočne. „Lekár by vám mal spraviť CRP test, aby rozlíšil, či máte vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Lebo pri vírusoch sú antibiotiká nanič. Rovnako je dôležité, aby sa v prípade bakteriálneho ochorenia robili testy citlivosti na stanovenie účinnosti antibiotika.“
Kým sa nový liek dostane na trh, prejde niekoľko rokov. „Za ostatných desať rokov sme vyvinuli skôr len obmeny toho, čo už máme. Úplne nové nebolo vyvinuté nič. Niekedy majú baktérie rezistenciu voči antibiotiku už vtedy, keď liek ide na trh. V niektorých prípadoch by bolo vhodnejšie očkovať, ale neochota ľudí a zlý pohľad na očkovanie škodia,“ povedala Bírošová o náročnom výskume spojenom s vývojom liekov a škodách, ktoré páchajú „antivaxeri“.

Kurence bez antibiotík
Lucia  Bírošová pracuje na Ústave potravinárstva a výživy Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Viac ako 10 rokov sa venuje výskumu bakteriálnej rezistencie voči antibiotikám a biocídom.
Čo sa týka veterinárnej starostlivosti, je na tom Slovensko so spotrebou antibiotík oveľa lepšie, vraví odborníčka a dopĺňa: „Ľudia sa mylne domnievajú, že do zvierat sa tlačia antibiotiká, aby rýchlejšie rástli a mali väčšiu úžitkovú hmotnosť. V Európskej únii je to však striktne zakázané už od roku 2006. Mali sme ojedinelé prípady poľských kureniec, ale to sa stoplo. Úrady na to prišli vďaka inšpekčným kontrolám a cez rýchly výstražný systém sa upovedomili všetky členské štáty EÚ."
"V Spojených štátoch sú zvieratá nadopované antibiotikami, ale ich mäso sa sem nesmie dovážať. Tam má biomäso opodstatnenie, u nás nie. Toľkokrát som sa stretla s názorom, že slepačia polievka je dobrá, keď sme chorí, lebo je plná antibiotík. Je to nezmysel,“ vraví slovenská vedkyňa.

Látky likvidujú koreňmi rastlín
Slovenskí vedci hľadajú spôsoby, ako antibiotiká – ale aj psychoaktívne látky, napríklad metanfetamín – z odpadových vôd dostať, aby sa ďalej nešírili povrchovými vodami.
„Jeden z postupov je biologický. Spočíva v nasadení vodných rastlín. Ich koreňový systém dokáže do určitej miery zachytiť mikropolutanty, čiže zlúčeniny, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie, ale vyskytujú sa v nízkych koncentráciách v samotných použitých rastlinách.
Nevýhodou prístupu je, že rezistenciu baktérií ním neodbúrate. Hrozí, že psychoaktívne látky sa presunú z koreňov až do listov, ktoré zožerie nejaký bylinožravec, a tak sa dostanú do potravového reťazca,“ povedal pre Denník N Mackuľak.

Šetrné kapsuly
S kolegami vyvinul kapsuly na čistenie vody; ide o šetrnú environmentálnu metódu. „Fungovali by pri splachovaní záchodu. Keď spláchnete, automaticky by sa dostali do kanalizácie, degradovali by mikropolutanty a dezinfikovali vodu od rezistentných baktérií,“ vysvetlil.
Kapsuly obsahujú železany – ide o silné oxidanty, ktoré dokážu rozkladať nebezpečné látky. Kapsuly sú veľké niekoľko milimetrov, tlačia si ich na 3D tlačiarni na univerzite.
„Naša technológia funguje na základe premeny železanu na železo, to životnému prostrediu neprekáža. Negatívne vedľajšie účinky neboli doposiaľ pozorované.“

Negatíva chemických postupov
Chemické prístupy sú agresívnejšie ako biologické, sú účinnejšie, ale aj drahšie. „Ľudia chcú mať lepšiu kvalitu povrchovej a pitnej vody, ale budú si chcieť aj priplatiť?“ pýta sa odborník z STU.
Aby zabránili šíreniu baktérií z čistiarní, začali vo Švajčiarsku odpadovú vodu ozonizovať. Nemci pridávajú UV žiariče za čistiarne v prípade, že je v danej lokalite epidémia. Zabraňujú tak šíreniu baktérií odpadovou vodou do prostredia.
Lenže uvedené postupy majú aj svoje negatíva. „Ozonizácia spolu s aktívnym uhlím čistí vodu vysoko účinne. Ale čo bude s rybami a fytoplanktónom? Čím sa budú živiť, ak bude voda úplne vyčistená?“ polemizuje s uvedenými postupmi Mackuľak.
„Je to problematické nielen pre technológa, ale aj pre ekológa. Ak je niekto technológ, jeho úlohou je vyčistiť vodu na dané limity. Ale to môže mať na rieku negatívny dosah,“ sťažuje sa vedec.

Aj antidepresíva či drogy
Na výskume sa podieľali aj Marianna Czolderová a Paula Brandeburová, obe z STU.
S kolegami skúma v povrchových vodách aj iné látky ako antibiotiká – okrem iných antidepresíva či drogy. „Čo sa týka drogy metamfetamínu, naša najväčšia čistiareň ho do Dunaja ročne vypustí až 2,5 kilogramu. Nedokáže ho odstrániť úplne, do vody sa dostane z moču užívateľov,“ vraví Mackuľak.
„Máme prvé štúdie, ktoré ukazujú, že antidepresíva ovplyvňujú už v malých koncentráciách správanie rýb. Robia to tak, že menia hladinu serotonínu v ich mozgu. Čiže ryba (napríklad šťuka) je apatická, nebude útočiť a nebude sa správať ako dravec,“ povedal o vplyve antidepresív z povrchových vôd na ryby Mackuľak.
Diklofenak sa používa často v géloch na bolesti kĺbov. „Dostanete ho bez predpisu, je rozšírený. Zistilo sa, že vtáky nevedia látku odbúravať a ničí im obličky,“ doplnila kolegu Bírošová.
Vedcom momentálne dobieha grant. Ak nedostanú ďalší, bude pokračovanie výskumu značne obmedzené, zverili sa.