Stavitelia roky obchádzali zákon a stavali bez stavebného povolenia. Mnohým sa ho podarilo získať dodatočne. Stavebné úrady priznávajú, že na Slovensku to nie je problém.
Procesy sú dlhé, stavebné úrady v mestách a obciach nechcú domy či iné objekty likvidovať na svoje náklady a prostriedky neskôr vymáhať. Stavitelia navyše radi využívajú lehoty úradov či rôzne formy prieťahov, vďaka ktorým odďaľujú definitívne rozhodnutia.
Na Slovensku dodnes platí zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku z roku 1976, ktorý najmä po roku 1989 prešiel mnohými novelizáciami.
„V súčasnosti sa dá povedať, že ide o takmer nový zákon, i keď terminológia zostala,“ vysvetľuje Bohumil Kováč z Ústavu urbanizmu a územného plánovania na Fakulte architektúry a dizajnu STU.
O novej stavebnej legislatíve sa podľa neho hovorilo už dávnejšie. Po roku 1990 a najmä po roku 2000, keď sa Slovensko malo stať súčasťou Európskej únie, bolo nutné zosúladiť s európskym štandardom i túto oblasť. A tak sa do zákona implementovali napríklad dohovory o ochrane krajiny a prírody, životnom prostredí či reakcia na globálne otepľovanie.
„Po roku 2002 sa prijali vykonávacie vyhlášky - pre územný plán aj výstavbu - a neskôr sa napríklad pridala aj príloha, ktorá hovorí, ako projektovať stavby pre osoby s rôznymi druhmi postihnutia,“ dopĺňa odborník.
Prečítajte si viac:
https://www.aktuality.sk/clanok/uM5ztIt/30-rokov-slovenska-s-ciernymi-stavbami-sme-sa-nevyrovnali-dodnes/