,,Úplná stopercentná recyklácia plastov je najmä z technického hľadiska čistá utópia. Treba hľadať aj iné alternatívy, ako riešiť problémy s plastovými odpadmi," uviedol pre HN Pavel Alexy. Vo svojom odbore je uznávanou kapacitou. Je autorom ôsmich patentov a držiteľom medzinárodných ocenení. So svojím tímom vyvinul už druhú generáciu bioplastu nonoilen.
Zlá reklama
Európska stratégia pre plasty z dielne Európskej komisie počíta s možnosťou, že niektoré biodegradovateľné alternatívy, ak sa preukáže ich reálna rozložiteľnosť, by mohli byť vyňaté zo zákazu jednorazových plastových výrobkov. ,,Biodegradovateľným plastom sa v minulosti urobila veľmi negatívna reklama. Ich prvotný vstup na trh bol legislatívne nepripravený a živelný," tvrdí Alexy. Firmy sa naň snažili umiestniť aj také moderné plasty, ktoré až také moderné neboli. V prírodnom prostredí sa reálne nerozkladali. Preto Brusel zostáva opatrný a biodegradovateľné materiály pripúšťa zatiaľ len ako alternatívu. ,,Budú tou najlepšou iba v prípade, ak ich dokážeme vyrábať z obnoviteľných zdrojov surovín. Inak aj biorozklad syntetických plastov, teda vyrobených z fosílnych zdrojov, nie je úplne ekologický," približuje problematiku Alexy. Aj takého plasty totiž prispievajú ku globálnemu otepľovaniu rovnako ako spotreba ropných palív, uhlia či zemného plynu. Ani v prípade zavedenia biodegradovateľných plastov z obnoviteľných zdrojov sa však nevyhneme separácii a recyklácii, či už materiálovej alebo biologickej. Vedec si myslí, že sa tak nestane zo dňa na deň, a to hneď z viacerých dôvodov. ,,Určite to bude dlhodobý proces, ktorý však treba čo najúčinnejšie podporovať a urýchľovať."
Ekonomicky náročné alternatívy
Bioplast nonoilen sa dosiaľ nevyrába. Spýtali sme sa na príčiny. Samozrejme, nové materiály sú vždy drahšie ako súčasné, ale podľa Alexyho dôvodom ich neuvedenia do praxe je aj chýbajúca legislatíva. ,,Nikde nenájdete žiadnu normu, ktorá by hovorila, ako s takýmito materiálmi nakladať. Aj keď si dnes kúpite čokoľvek vyrobené z biodegradovateľného plastu, neexistuje systém, ktorý by tieto materiály, keď sa stanú odpadom, zachytil a umožnil ich ekologicky následne spracovať." To isté platí aj o nonoilene. Na úrovni súčasného vývoja je možné značnú časť jednorazových plastov nahradiť ekoplastmi, avšak zďaleka nie všetky plastové výrobky. Alexy nie je odporcom recyklácie, pretože tá svoje miesto v nakladaní s plastovými odpadmi mať bude. Nevyrieši však ani zďaleka všetko. Účinné alternatívy existujú, ale sú tiež ekonomicky náročné. Budú sa postupne uplatňovať len pomaly, ak tomu procesu nevyjde v ústrety legislatíva a ekonomické stimuly.
Skôr pesimista
,,Nové riešenia určite niečo budú stáť a keď to tak trochu preženiem, tak je v princípe len na nás, či budeme chcieť za drahé peniaze prežiť, alebo za lacné zahynúť. A to platí nielen o plastoch, ale aj o iných materiáloch, a najmä o energiách." Vedec sa skôr prikláňa k pesimistom než optimistom. Je však presvedčený, že treba vynakladať čo najväčšie úsilie na zmenu. Zmysluplnosť snaženia dokazuje aj nedávno publikovaná informácia o regenerácii ozónovej vrstvy po zákaze freónov. ,,Takže určite niekde treba začať. Problémom v tomto smere budú vždy ľudnaté a sociálne slabé časti sveta, čo však neznamená, že sa máme vyhovoriť na to, že to nemá zmysel." Podľa Alexyho je cenný hoci aj malý príspevok k ekologizácii a treba mu venovať pozornosť. Pravda, musí byť osadený do prostredia, kde sa dokáže reálne implementovať. Ján Karásek
Kto je Pavel Alexy
Rodák z Partizánskeho. Vyštudoval chémiu na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 2013 ho prezident SR vymenoval za vysokoškolského profesora v odbore technológia makromolekulových látok. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský profesor na Oddelení plastov, kaučuku a vlákien Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vyše dvadsať rokov sa venuje výskumu plastov z obnoviteľných zdrojov.
PUBLIKOVANÉ 30. november 2018