Ak škola získa zahraničný grant, štát ju menej ocení [Pravda]

Čím viac zahraničných grantov, tým menej peňazí od štátu. Ministerstvo školstva upravilo pravidlá rozdeľovania peňazí pre vysoké školy. V oblasti výskumu urobilo zmenu. Tá v praxi znamená nižšiu štátnu dotáciu pre tie školy, ktoré sú úspešné a získali na svoje projekty peniaze zo zahraničia. Hoci škrtanie nebude výrazné, vyvoláva to dojem, že za úspech školy prichádza vlastne trest. „Vysiela to zlý signál, aj keď v praxi to nebude znamenať drastické zmeny," pripúšťa Viktor Smieško, predseda Rady vysokých škôl.
Rezort školstva to zdôvodňuje tým, že sa snaží zvýšiť motiváciu vysokých škôl na spoluprácu s firmami na aplikovanom výskume a na to presunie peniaze z oblasti zahraničných grantov. „V prípade zahraničných grantov zostáva stále návratnosť nad sto percent, teda za každé euro, ktoré vysoké školy získali v rámci zahraničných grantových schém, získajú v rámci dotácie viac ako euro," vysvetľuje hovorkyňa rezortu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Pripomína tiež, že návrh ešte nebol schválený.
„Sme zásadne proti postupnému znižovaniu váhy grantov zo zahraničných zdrojov, ktoré je najťažšie získať a ktoré sú asi najobjektívnejším kritériom kvality výskumu," zdôrazňuje rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta.
Podľa Smieška zmena v pravidlách môže byť nevýhodná napríklad pre spoločenskovedné odbory. Niektoré môžu len ťažko nájsť partnera na výskum medzi firmami.
Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach už teraz vie, že nové pravidlo sa odrazí v jej rozpočte. „V tomto roku je to pre nás nevýhodné, pretože máme veľký objem zahraničných grantov," uviedol kvestor košickej univerzity Karol László. Na druhej strane presun peňazí, ktoré majú zabezpečiť lepšiu spoluprácu škôl s firmami, akceptuje. „Je to trend a zámer ministerstva. Rešpektujeme to," dodal kvestor.
Podobne to vníma aj rektor Slovenskej technickej univerzity. „Chápeme snahu ministra podnietiť školy, aby sa viacej orientovali aj na potreby praxe a získavanie financií zo súkromných zdrojov," uviedol rektor Robert Redhammer. Ten zároveň za ešte dôležitejšiu zmenu považuje to, že do metodiky delenia financií je zaradená kategória výsledkov registrovaných v medzinárodných vedeckých časopisoch. „Súčasne sa znížila váha monografií, ktoré boli značne nadhodnotené a priam nútili školy popisovať veľa papiera bez ohľadu na to, či tieto knižky boli potrebné," pripomenul Redhammer.
Zástupcovia vysokých škôl už dlho upozorňujú, že metodika rozpisu dotácií pre vysoké školy sa robí každoročne na poslednú chvíľu bez toho, aby sa zanalyzoval vplyv rozpisu dotácií na vysoké školy a podporu ich kvality. „Aj tento rok žiadame, aby bola do konca mája navrhnutá koncepcia, ako by sa dotácie mali deliť, či sa bude napríklad robiť osobitná metodika pre technické, prírodovedné a spoločenskovedné odbory a podobne," povedal Smieško.
Verejné vysoké školy budú aj tento rok z veľkej časti závislé od počtu študentov namiesto toho, aby sa v rozpise peňazí viac prihliadalo na výskumnú činnosť vysokoškolských učiteľov. „Oproti vlaňajšku sa v tomto nič nezmenilo," podotkol Smieško.
Rada vysokých škôl už dlhšie žiada, aby sa váha počtu študentov pri rozpisovaní dotácii znížila. Upozorňuje, že pri systéme financovania podľa počtu študentov sú technické a prírodovedné odbory v nevýhode. Na štúdium jadrovej fyziky, ktoré si vyžaduje prácu s drahými prístrojmi a v laboratóriách, nemožno napríklad prijať desiatky študentov, ako je to možné pri spoločenskovedných odboroch. „Chceli sme, aby sa metodiky dotácií rozdelili na skupiny vedných odborov, technické vedy by mali svoju metodiku, prírodovedné svoju, spoločenskovedné svoju a umelecké sú tiež osobitná skupina," vysvetľuje Smieško.
Či im rezort školstva tento rok už vyjde v ústrety, zostáva nejasné. Ministerstvo zatiaľ posudzuje vyjadrenia jednotlivých reprezentácií vysokých škôl.