Ako a prečo konzumujeme mikroplasty [RTVS Jednotka]

Martina Jančeková, moderátorka:
„Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nášho jedálnička. Podľa novej štúdie, ktorú viedla Univerzita Newcastle v Austrálii, prijme bežný človek za týždeň asi 5 gramov mikroplastov. Či je to výnimočné zistenie, alebo takto plasty prijímame bežne po celý život, o tom sa budeme rozprávať s Pavlom Alexym, dobré ráno.
To, že jeme mikroplasty, že sa objavujú v našej vode, alebo v našom tele, to je známe, takéto štúdie prichádzajú priebežne. Táto najnovšia, ktorá hovorí o tom, že za týždeň zjeme približne toľko, ako je jedna bankomatová karta, je to prevratné zistenie, alebo je to len ďalší posun?“

Pavol Alexy, Fakulta chemickej a potravinárskej tech. STU Bratislava:
„Pre mňa osobne to nie je v podstate žiadne prekvapenie, pretože to sa dalo očakávať tým, že masovo nastúpila výroba plastov a správame sa k nim tak, ako sa správame, to znamená nekontrolovane ich odhadzujeme a neseparujeme tak, ako by sme mali, tak logicky sa museli objaviť v potravinovom reťazci.“

Martina Jančeková:
„My ich teda prijímame ako? Len v jedle, alebo ich aj vdychujeme, pijeme?“

Pavol Alexy:
„Ja si myslím, že treba sa na to pozerať presne takisto, ako na iné mikročastite, takisto máme vo vzduchu prachové častice, občas nám sem priveje vietor saharský piesok, to sú tiež mikročasticea a súčasťou toho sú samozrejme aj plastové mikročastice, ktoré sa dostávajú do vody, do pôdy tak, ako aj iné inertné materiály a sú samozrejme občas aj vo vzduchu.“

Martina Jančeková:
„Napríklad taký ten známy prípad, ktorý sa traduje, že nemáme piť v horúcom lete vodu z plastovej fľaše, pretože tá je často skladovaná v obchodoch, alebo v skladoch vonku, na slnku, počas tohto sa uvoľnia nejaké škodliviny do vody.“

Pavol Alexy:
„Pokiaľ sa rozprávame o plastových fľašiach z Polyethylene Terephthalatu, čiže klasické PET fľaše, tak je to skôr mýtus ako pravda, pretože to je polymér, ktorý má teplotu topenia vysoko, vysoko nad 200 stupňov a do týchto polymérov sa aditíva nepridávajú. Takže ja osobne by som sa toho nebál. Ja sám mám v chladničke PET fľašu už niekoľko rokov, stále z nej pijem a takisto v aute mám PET fľašu a neobávam sa toho, žijem a som v poriadku.“

Martina Jančeková:
„Takisto plastové nádoby, do ktorých balíme jedlo napríklad sú bezpečné?“

Pavol Alexy:
„To už je trošku možno iná otázka. Myslím si, viem, že sú bezpečné a treba si uvedomiť, že nie je plast ako plast. PET je iný plast, tá nádoba, do ktorej dávame jedlo je zas iný plast a všetky tieto materiály sú certifikované a vyrobené z takých materiálov, ktoré zdraviu neškodia. Čiže pokiaľ je to určené na skladovanie potravín, tak je to úplne v poriadku.“

Martina Jančeková:
„Tie mikroplasty, ktoré teda počas života do tela, do organizmu dostaneme, vie sa, čo spôsobujú?“

Pavol Alexy:
„To je práve diskutabilné. Lekári zatiaľ nemajú nejaké štúdie, alebo potvrdenie, že by mali byť škodlivé, alebo nemali by byť škodlivé. Môj osobný názor je, že ten plast, pokiaľ nie je skontaminovaný, znečistený nejakými ďalšími chemikáliami, alebo látkami, ktoré by… na svoj povrch je neškodný, pretože má tak obrovskú molekulu, ktorá sa do bunky nedostane a v ľudskom tele v podstate sa správa ako inert a býva vylučovaný normálne tráviacim traktom von. Pokiaľ sa bavíme o mikroplastoch.“

Martina Jančeková:
„A je ešte aj iná skupina plastov, ktorá nám môže škodiť?“

Pavol Alexy:
„Sú aj menšie častice, ako mikročastice, sú tzv. nanočastice, ktoré sú oveľa, oveľa menšie a tam je momentálne veľmi ťažké povedať, či môžu, alebo nemôžu škodiť. Opäť si myslím, že ich tu máme už dlhé desiatky rokov a či sú, alebo nie, je otázne. Zatiaľ je to taká by som povedal novinka, v úvodzovkách novinka poznania, pretože doteraz neboli detekovateľné.“

Martina Jančeková:
„Ale oni už v organizme môžu páchať škody, napríklad napadnúť bunku.“

Pavol Alexy:
„Pokiaľ tá veľkosť častice je porovnateľná s pórmi v bunkovej stene, tak samozrejme, áno, ale to isté sa v podstate zistilo a povedalo o kozmetických prípravkoch, kde sa dávali trebárs do krycích krémov, alebo krycích púdrov nanočastice titanovej beloby, to je presne ten istý prípad, pokiaľ vnikne tá častica, do vnútra do bunky, tak tam samozrejme môže pozmeniť trebárs pri replikácii DNA genetický kód a môžu vznikať nejaké problematické útvary, melanómy a podobne.“

Martina Jančeková:
„V tomto smere sa vedci tak, ako by utiekajú k takej lepšej alternatíve plastov, povedzme bioplasty. Je vôbec možné vyrobiť dobrý plast?“

Pavol Alexy:
„To ste mi nahrali na smeč, pretože čo je to dobrý a zlý plast. V podstate tie plasty, ktoré vyrábame nie sú zlé, len my s nimi nevieme zaobchádzať a dostávajú sa do životného prostredia. Čiže ak si predstavíme pod vašim pojmom dobrý plast, to znamená, že plast, ktorý sa bude teraz v prírode rozkladať, nebude pri svojom rozklade produkovať toxické, alebo nebezpečné látky, alebo teda skleníkové plyny, tak áno, je to istým spôsobom riešenie, ale to nie je riešenie toho, že tie súčasné plasty sú zlé. To je riešenie toho, že my sa nevieme správať k našim odpadom, a to nie sú len plasty, to sú odpady všeobecne.“

Martina Jančeková:
„Pomôžu teda bioplasty, vy ste aj priniesli myslím ukážku takýchto riadov z bioplastov, pretože dnes je ten trend vo svete zakazovať či už slamky, alebo takéto nádoby.“

Pavol Alexy:
„Áno, toto je teraz výrobok, ktorý keď chytíte do ruky, alebo pozriete sa naň, tak vyzerá ako bežný plast až na to, že je vyrobený z materiálov, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov, teda z prírodných zdrojov, nie z fosílnych, ako je ropa, alebo zemný plyn. A minimálne v priemyselnom komposte sa rozloží. Ale zas treba povedať, že nemôžme čakať, že takýto pohárik kdesi hodím v lese pod kríček a on za týždeň zmizne. Nezmizne, pretože sa musí dostať do biologicky aktívneho prostredia a až vtedy sa vlastne rozloží. Takže nás to vôbec, ani bioplasty nás vôbec nezbavia povinnosti a zodpovednosti, aby sme tieto materiály separovali a likvidovali odpad z nich správnym spôsobom.“

Martina Jančeková:
„To sa práve chcem spýtať, že či teda bioplasty zachránia planétu.“

Pavol Alexy:
„Bioplasty nezachránia planétu, planétu musia zachrániť ľudia, respektíve ešte inak to poviem, planétu netreba zachraňovať, ona bez nás v pokoji prežije. Zachraňujme seba, pretože ak si budeme likvidovať životné prostredie, tak my nelikvidujeme planétu, my si likvidujeme svoje prostredie. Takže asi by som to takto až populisticky nepovedal, že bioplasty zachránia planétu. Bioplasty pomôžu zlepšiť životné prostredie.“

Martina Jančeková:
„Ja vám nesmierne ďakujem a vážim si váš čas za to, že ste prišli do štúdia Ranných správ.“