Ako sa študuje na...
Na vysokej už nie sme žiaci, ale dospelí študenti, viac partneri učiteľov
Ako sa študuje na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Trnave, približuje prváčka ANDREA VARCHOLOVÁ.
Vybrala som si študijný program priemyselné manažérstvo, pretože na Slovensku je veľa automobiliek a rozvíjajúci sa priemysel, takže si určite nájdem po škole uplatnenie. K technike a ekonomike som nemala ďaleko ani na strednej škole, študovala som logistiku na Strednej priemyselnej škole v Myjave. Do Trnavy išli aj ďalšie kamarátky zo strednej školy, takže sme sa rozhodli prenajať si spolu byt. Aj to je bonus štúdia na vysokej škole, staráte sa sami o seba a osamostatňujete sa od rodičov.
Online komunikácia s učiteľmi
Už v prvom semestri máme veľa seminárnych prác a zadaní, ku ktorým si musíme naštudovať literatúru. Z priebežných testov si zase máme možnosť preniesť si dané body ku skúške. Páči sa mi, že na vysokej škole sú študenti viac partnermi učiteľov, berú nás ako dospelých, nie žiakov. A vítam aj možnosť online komunikácie. Každý učiteľ má zverejnený e-mail, touto formou sa môžeme ospravedlniť z vyučovania, ak sme chorí, či dohodnúť si konzultačné hodiny s profesormi. Tiež je dobré, že si môžeme skriptá, čo napísali naši učitelia, stiahnuť zadarmo z webu univerzitného vydavateľstva a máme ich online kdekoľvek so sebou v počítači, nemusíme nosiť so sebou ani voziť si domov toľko kníh.
Zameranie sa dá zmeniť
Všetci prváci máme všetky predmety pre prvý ročník spoločné, pretože sa oboznamujeme s novými vecami a po prvom ročníku máme možnosť ľahko meniť svoje zameranie. Napríklad jeden z predmetov je náuka o materiáloch, kde nám priamo v laboratóriu ukazovali, ako sa skúšajú vlastnosti materiálov, videli sme, ako sa robí skúška ťahom alebo ako sa hodnotí odolnosť materiálov proti krehkému lomu. Počas prvého semestra som ešte nestihla využiť veľa možností, ktoré fakulta ponúka. „Viem, že je tu plaváreň aj fitko, ale ešte som ich nevyužila, chystám sa, zatiaľ sa skôr zoznamujem s mestom a prostredím školy.“
Štúdium informatiky je náročné, s trochou disciplíny to ide
Ako sa študuje na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave, ktorej absolventi sú najžiadanejší na trhu práce informačných a komunikačných technológií, približuje ELENA ŠTEFANCOVÁ, študentka prvého ročníka inžinierskeho štúdia na študijnom programe inteligentné softvérové systémy.
Keďže ma programovať bavilo už na Gymnáziu v Dubnici nad Váhom, zdalo by sa, že informatika bude pri posielaní prihlášok na vysokú školu jasná voľba. Skutočnosť v mojom prípade bola iná, hlásila som sa na Stavebnú fakultu STU v Bratislave. Prečo? Bolo to najmä mojou nedôverou aj tlakom okolia, že pre ženu je lepšia iná kariéra. Všetci vraveli, že FIIT je príliš náročná. Nakoniec ma predsa len informatika zlákala, prestúpila som na ňu z architektúry. Nechcem nikomu klamať, štúdium na fakulte informatiky a informačných technológií je veľmi náročné. Ale nemožné? Nie! Prváckeho stresu som si na bakalárskom študijnom programe informatika zažila dosť. Stále nás všetkých prváčikov obklopoval strach, kto prežije - a dostane sa do ďalšieho kola, teda semestra. Všetci starší ho živili, raz som povedala jednému tretiakovi, akých mám skvelých spolužiakov, a on odvetil: „Veľmi sa nekamaráť, oni odídu.” Tento strach na mňa pôsobil aj motivačne a rýchlo som objavila, ako štúdiom preplávať viac-menej bezbolestne. Stačí mať trochu disciplíny a človek získa vzdelanie, ktoré mu zabezpečí dobrý plat a nespočetne pracovných ponúk.
Ako prežiť
Najdôležitejšie je neodkladať zadania a písomky. To je práve tá smrť mnohých FIITkárov, že veci robia na poslednú chvíľu. Keď už som spomínala spolužiakov, to je tajomstvo úspechu číslo dva - nájsť si dobrú študijnú skupinu. Treba sa spriateliť s tými, ktorí majú záujem rásť. Prebdela som veľa nocí so svojimi spolužiakmi, a musím povedať, že niet lepšej veci, ako mať dobrú partiu ľudí na učenie. Pomôžete si, nasmejete sa a vždy je niekto ochotný ísť kúpiť kávu. Nenechajte sa zlákať ľuďmi, ktorí si len prišli zažiť študentský život na pár mesiacov a stanú sa z nich DVD-čkari (do Vianoc doma). Netreba tiež počúvať tých, ktorí vám budú vravieť, ako ešte nič nevideli, s ničím nezačali. Človeka to možno upokojí, že ešte aj on má čas, ale možno sú tí spolužiaci len nadanejší a hoci oni sa naučia na zápočet za jeden večer, ty možno budeš potrebovať dva. Treba sa zmieriť s tým, že vždy bude niekto viac aj menej šikovný ako ty sám, treba poznať svoje limity.
Študovňa s nafukovacím bazénikom
Vraví sa tiež, že medzi informatikmi je málo dievčat. Momentálne u nás celkom pribúdajú (je nás už 13 percent, nezdá sa to, ale je to veľký úspech). Veď je študentkám aj venovaný špeciálny mentoring. Väčšine však asi ani neprekáža, že sú tie počty stále nízke - konečne existuje miesto na svete, kde nemusí žena čakať v rade na WC. Tiež je ľahké byť najkrajším dievčaťom v krúžku, keď si tam jediná. Ľudia sem prídu rôzni, ale predstava, že programátori sú úplne asociálni, je mylná. Vytvárajú osobitnú atmosféru. Občas sa na chodbách hrávajú do polnoci spoločenské hry, videla som už viacerých spolužiakov ísť na cvičenie v maske či s mečom, v študovni je okrem iného aj nafukovací bazénik plný farebných loptičiek a na fakultných podujatiach nechýbajú atrakcie ako skákací hrad.
Kvantum faktov pri chémii sa nedá naučiť, treba ich pochopiť
Vždy ma fascinovali prírodné vedy, najmä matematika, fyzika a chémia. Po maturite na bratislavskom Gymnáziu na Bílikovej ulici som ich zdravú kombináciu našiel práve na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie. Vďaka propagačným akciám o študijných programoch na mojom gymnáziu som sa zahľadel do chemického inžinierstva. Slovo „chemické“ v jeho názve rozhodne klame telom. Už od začiatku som mal na odbore chemické inžinierstvo menej chémie než rovesníci na iných odboroch. Mojou úlohou ako chemického inžiniera je starať sa o to, aby priemyselné chemické výroby bežali čo najefektívnejšie, za každých okolností bezpečne a s minimálnym dosahom na životné prostredie. Nie že by ostatné odbory na fakulte o to nedbali, ale každý odbor sa stará o inú oblasť chémie.
Nebudete sa učiť veci naspamäť
Keďže mám už štúdium na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie za sebou, s odstupom času sa mi vidí miestami ľahké, miestami ťažké. Základom je, že ma tu neučili vedieť veci naspamäť, ale naučili ma predovšetkým o veciach premýšľať. Písomky sa nedali zvládnuť jednoduchým namemorovaním poučiek z učebníc. Keď som si chcel rozvinúť laboratórnu techniku, musel som absolvovať veľa laboratórnych prác. Keď som chcel zvládnuť výpočtové písomky, musel som napočítať veľa príkladov. Keď som chcel úspešne absolvovať skúšku a zvládnuť testy z teórie, musel som si k tým učebniciam a poznámkam z prednášok jednoducho sadnúť a prečítať si ich. So skutočným porozumením. Nebola šanca naučiť sa to kvantum faktov od A po Z. Musel som ich pochopiť. Keď som túto časť štúdia zvládol, všetko išlo hladko. Až tak veľmi, že som neskončil len pri inžinierskom titule, ale nastúpil som na doktorandský stupeň štúdia. Ako doktorand sa zaoberám vývojom softvéru, ktorý pomáha bezpečnostným inžinierom s identifikáciou možných nebezpečných stavov, ktoré môžu počas výroby tej-ktorej chemikálie nastať. A to pomocou počítačových simulácií. Na jednom mieste v podniku dôjde k nečakanej odchýlke a náš softvér nasimulu je, ako sa táto odchýlka šíri celým podnikom a čo môže na rôznych miestach spôsobiť.
Vtipy, ktorým rozumie len chemik
Ale nechcem písať o práci. Štúdium na našej fakulte bolo, je a pevne verím, že vždy bude hlavne o zábave. Počas štúdia získate množstvo kamarátov na celý život, ktorých baví to, čo vás, a ktorí sa s vami budú smiať na podivných vtipoch, ktorým rozumie len chemik typu „Chemici nezomierajú, len prestávajú reagovať“. Naučíte sa zodpovednosti a tvrdej práci, ktorá vám otvorí množstvo príležitostí sa zamestnať, a to nielen v chemickom priemysle. Skrátka, „chemická“ vás pripraví na život.
[SME 15/11/2017]
Zaradenie: VYSOKÉ ŠKOLY
![Nové číslo časopisu SPEKTRUM 1-2 [2024/2025]](https://www.stuba.sk/buxus/images/cache/stu.aktualita2/stu/informacie_o/diani_na_stu/spektrum/2024--2025/01-02_obalka.jpg)
