Ako telemedicína zachraňuje životy [Trend 09/07/2015]

Po slove zdravotníctvo zostáva na Slovensku pachuť. Zo zanedbaných nemocníc, nedostatočnej starostlivosti a rozkrádania verejných peňazí. Tam, kde nestíha štát, nastupujú väčšinou jednotlivci. Rovnako je to aj pri takzvanej telemedicíne, ktorá má spojením moderných technológií a zdravotnej odbornosti zlepšiť liečbu pacienta i šetriť financie. TREND sa pozrel, ako taká telemedícina vyzerá na Slovensku v praxi.

Pacient upadol do bezvedomia a takzvaný holter, ktorý má na tele, vydal signál mobilnému telefónu. Ten privolal sanitku, v ktorej mu poskytli základné ošetrenie. Kým ho viezli, údaje o jeho zdravotnom stave si už v nemocnici pozeral lekár na tablete. Neskôr si ich premietli aj na veľkoplošnej obrazovke priamo pri posteli pacienta a na diaľku odkonzultovali s kolegami z Maďarska. Aj vďaka tomu mohol byť pacient vyliečený rýchlejšie.
Toto nie je žiadna science-fiction, ale telemedicína. Vývoj moderných technológií si pomaly hľadá uplatnenie aj v slovenskom zdravotníctve. Hoci zaviesť telemedicínu do praxe si štát dal za cieľ už dávnejšie, prácu za neho zatiaľ robia súkromné firmy či lekári nadšenci. Už niekoľko rokov vyvíjajú technologické pomôcky, ktoré môžu nielen ušetriť verejné zdroje, ale v prvom rade pomôcť lepšie a rýchlejšie liečiť pacientov. Niektoré zlepšovacie nápady už v nemocniciach používajú, iné sú práve teraz v testovaní.
Mobil nielen na telefonovanie
Príkladom je spoločnosť Anext, ktorá sa spoločne s ďalšími partnermi podieľa na založení Centra výskumu závažných ochorení a ich komplikácií. V pilotnej časti tohto projektu spolu so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave vyvinuli spôsob, ako na diaľku monitorovať a kontrolovať diabetikov. Štyristo pacientov a dvadsať diabetologických ambulancií to momentálne testuje. Diabetici dostali súpravu s tlakomerom, glukomerom, k tomu mobilný telefón, dátový program i spotrebný materiál na obdobie pozorovania. Ich úlohou je robiť si niekoľkokrát počas dňa merania, pričom namerané hodnoty sa posielajú do výskumného centra. „Glukomer a tlakomer sme spojili s denníkom diabetika, ktorý je uložený v mobilnom telefóne. Údaje doň sa z týchto prístrojov prenášajú cez Bluetooth automaticky po vykonaní merania pacientom, následne sa odošlú na server, kde sa vyhodnocujú. S takto spracovanými a anonymizovanými dátami potom pracujú výskumné tímy,“ opisuje generálny riaditeľ Anextu Jozef Chamraz.
Vďaka týmto informáciám môžu odborníci skúmať súvislosti medzi správaním pacientov a vývojom ich ochorenia, ale aj nastavovať optimálnu liečbu pre rôzne typy diabetikov. Pacienti zase môžu na základe svojich štatistík konzultovať svoj zdravotný stav s ošetrujúcim diabetológom, ktorý má rovnako prístup k údajom diabetika 24 hodín denne. Zmyslom tejto technológie podľa J. Chamraza nie je nahradiť lekárov, ale pomôcť im. Aj mimo povinných návštev v ambulancii totiž majú takto prehľad, ako sa správa ich pacient, a dokážu ho podľa toho usmerniť.
Do projektu sa okrem iných zapojil trnavský diabetológ Jozef Lacka. Na diaľku takto zhruba štyri mesiace monitoruje dvadsať pacientov. Teraz podľa jeho slov pozoruje prínosy. „Určite to pacientom prospelo. Už po prvej kontrole vidieť zlepšenia. Väčšia časť pacientov zlepšila spoluprácu,“ hovorí. Pacienti, ktorí vidia objektívne dáta, majú podľa neho väčšiu motiváciu starať sa o svoj správny životný štýl. Okrem toho aj on pociťuje úľavu, že všetky potrebné merania nemusí robiť sám v ambulancii, ale má už k dispozícii namerané a spracované údaje.
Investície 5,2 milióna eur
Práca Anextu sa týmto projektom nekončí. Už teraz vyvíjajú systém, aby pacient v reálnom čase na základe vyhodnotenia nameraných údajov dostával cez mobil spätnú väzbu, čo robí zle a čo má zmeniť. Predchádzať by sa tak malo neželaným stavom, ako sú hyperglykemické alebo hypoglykemické šoky. Prakticky by to malo vyzerať tak, že diabetik dostane informáciu, ak sa jeho hodnoty priblížia ku kritickým hraniciam. Pokiaľ na to sám nezareaguje tým, že si zníži alebo zvýši hladinu cukru, a upadne do šoku, mobilný telefón mu zavolá záchranku a zadá súradnice, kde sa nachádza.
Anext ako každá komerčná firma nevidí za týmto projektom len pomoc pacientom. „Nehanbím sa povedať, že chceme na tom v budúcnosti zarobiť aj nejaké peniaze,“ hovorí J. Chamraz o ich ambícii ponúknuť tento systém monitoringu diabetikov zdravotným poisťovniam. „Nechceme od poisťovní, aby míňali zdroje navyše. Práve naopak. Ak budú pacienti motivovaní, aby dbali na spôsob liečby a svoje zdravie, budú klesať náklady poisťovní na ich liečbu, a to aj druhotných zdravotných ťažkostí spojených s ich ochorením,“ dodáva. Koľko si za to vypýtajú, nepovedal. Koľko celý projekt stojí, je však známe.
Na projekt Centra výskumu závažných ochorení a ich komplikácií bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja operačného programu Výskum a vývoj vo výške 5,2 milióna eur. Prijímateľom je spoločnosť Novartis Slovakia. Tieto prostriedky sa rozdelili medzi komerčných partnerov Anext, Novartis Slovakia, Medirex Group Academy a univerzitných partnerov Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a Univerzitu Komenského v Bratislave. Tie realizujú ďalšiu klinickú štúdiu zameranú na diabetickú retinopatiu (patologické zmeny sietnice a ciev sietnice) u pacientov s cukrovkou a vplyv genetických faktorov.
Univerzitní vývojári
Nielen vďaka eurofondom, ale aj prostriedkom súkromných partnerov či napríklad vlastnej spin-off spoločnosti NanoDesign môže realizovať výskum a vývoj v oblasti telemedicíny takisto Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU). O túto oblasť sa podľa Martina Donovala z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU začali zaujímať približne pred šiestimi rokmi. „Postupne sme sa dopracovali k tomu, že sme vyvinuli rôzne zariadenia na monitorovanie elektrickej aktivity srdca (EKG), elektrickej aktivity svalov (EMG), pohybového ústrojenstva alebo teploty ľudského tela,“ dodáva.
Za vrchol ich práce M. Donoval považuje spomínané sondy EKG a EMG. Ide o malý holter, ktorý si človek zavesí napríklad na krk, zapojí doň dva káble, ktoré na opačnom konci pripevní aj na hruď. Cez ne sonda zachytáva elektrické impulzy a ukladá ich na vlastnú štvorgigovú pamäť sondy. Údaje potom možno cez Bluetooth alebo WiFi preniesť do telefónu či počítača. Nejde o nový vynález, ktorý by doteraz svet nepoznal. Faktom je, že podobné merače dostávajú pacienti od kardiológov už dnes. Tie sú však nemotorné a pacient ich má len na určitý čas a potom ich musí vrátiť lekárovi. „Má ho napríklad 24 hodín, a keď práve v ten deň nemá srdcovú arytmiu, tak má ,smolu‘. Nezistí, čo ju spôsobilo. Náš prístroj môže mať stále pri sebe, je praktický a kvalitný. Konkurovať ostatným zariadeniam bude určite aj cenou,“ hovorí M. Donoval.
Ambíciou tímu STU bolo už od začiatku vyvinúť širokospektrálne použiteľné zariadenie. Sondy sa tak dajú využiť nielen v domácnosti, napríklad na monitorovanie starších ľudí. Rovnako využiteľné majú byť aj v domovoch dôchodcov či v nemocniciach. Nemôžu síce konkurovať zložitým nemocničným EKG prístrojom, no dali by sa použiť napríklad na sledovanie menej komplikovaných pacientov. Sestra by vďaka nim dostala rýchly a jednoduchý výstup, či pacient nemá napríklad zvýšený tep alebo teplotu. Vhodné sú aj pre športovcov. Keďže majú podľa vývojárov nielen dobré akcelerometrické, magnetometrické a gyroskopické senzory, ale ešte obsahujú aj barometer, sú veľmi citlivé na pohyb. Vedia teda detegovať, ako sa človek hýbe a či sa hýbe správne.
Sondy už testovalo vyše päťsto ľudí. Medzi nimi napríklad pacienti psychológov. Podľa M. Donovala je otázkou niekoľkých mesiacov, kým sa dostanú do predaja. Cenu zatiaľ presne určenú nemajú. Podobné zariadenia podľa neho majú hodnotu 500 až 800 eur, to ich sa môže pohybovať v rozpätí 200 až 400 eur. Momentálne rokujú s niekoľkými partnermi, ktorí by mohli zabezpečiť výrobu a distribúciu. Ich mená nateraz nechce prezradiť. Ambíciou pritom je dostať sondy aj do okolitých krajín.
Všetko v jednom tablete
Už niekoľko rokov využívajú telemedicínu na Klinike neonatológie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Konkrétne ide o telezostavu, ktorá im umožňuje rýchlejšiu a presnejšiu diagnostiku pacientov. Je to prepojenie inkubátora, ultrazvuku, tabletu, notebooku a veľkoplošnej obrazovky. Údaje, ktoré získajú z ultrazvuku, sa ukladajú do databázy a napríklad na vizite si ich môžu lekári veľmi rýchlo pozrieť na tablete alebo aj na veľkoplošnej obrazovke priamo pri lôžku pacienta. Rovnako, ak je to potrebné, môžu nálezy hneď konzultovať s kolegami z inej nemocnice. „Hlavný prínos pre personál je v úrovni komunikácie. Ak konzultujeme nejaký prípad telefonicky, kolegovia, napríklad v Rožňave, môžu za pár minút vidieť nálezy pacientov, pritom je jedno, kde tí ležia,“ vysvetľuje prednosta kliniky neonatológie Peter Krcho, ktorý systém vymyslel.
Prínos môžu vnímať aj rodičia pacientov, ktorých liečia. Kým predtým tri či štyri dni čakali v neistote, teraz ich lekári okamžite môžu oboznámiť s predpoveďou vývoja a stavu choroby. „To znamená, že vieme aj ihneď povedať, ak je stav pacienta neriešiteľný, ale aj to, že sú nálezy priaznivé a prognóza môže byť veľmi dobrá. To by mohlo zaujímať zase zdravotné poisťovne,“ hovorí P. Krcho.
Prednosta neonatológie podľa vlastných slov už od roku 1991 analyzoval možnosti, ako efektívnejšie pracovať s nálezmi pacientov a rýchlejšie tak diagnostikovať ich zdravotný stav. Keď raz o svojom nápade prednášal na konferencii, oslovili ho zástupcovia spoločnosti Intel, Microsoft a Datalan, ktorí mu jeho projekt pomohli rozvinúť ďalej. Spoločne spustili ďalšiu časť, a to prenos dát pomocou špeciálneho softvéru, ktorý je nainštalovaný v tabletoch. Tie majú lekári v periférnej nemocnici, mobilných ambulanciách a prostredníctvom nich môžu spoločne využívať základné, ale aj podrobné údaje o pacientovi, kým ho prevážajú.
Košice volajú Miškovec
Investície do zavedenia novej diagnostiky pacientov a vyššej úrovne komunikácie medzi lekármi predstavovali podľa P. Krcha zhruba 50- až 60-tisíc eur. Podstatnú časť získali cez neziskovú organizáciu, ktorej prispievajú zväčša rodičia ich detských pacientov. Ďalším finančným sponzorom bola spoločnosť Intel z Prahy, firmy Microsoft a Datalan prispeli softvérom a vývojom softvéru. Spoločne využívané dáta sa prenášajú špeciálne na to určeným softvérovým prostredím s vysokou úrovňou bezpečnosti. Projekt má momentálne pred sebou ďalšiu výzvu – plánujú ho rozšíriť na celý región východného Slovenska. „Má sa k nám pripojiť zatiaľ ďalších päť nemocníc, ktorým poskytneme know-how. Ich úlohou je si na to zohnať financie,“ hovorí P. Krcho. Ďalšie kroky podľa neho smerujú aj do zahraničia. O ich systém prenosu zdravotných dát už prejavili záujem napríklad v Írsku či v Rakúsku.
O krok vpredu je aj ďalšia košická nemocnica – Univerzitná nemocnica L. Pasteura. Tá ešte v roku 2013 spustila telerádiologický a telekonzultačný systém, ktorý umožňuje miestnym lekárom konzultovať náročné prípady s ich kolegami zo susedného Maďarska. Konkrétne z troch cezhraničných nemocníc v Miškovci, Sátoraljaújhely a Ózde. Online konzultácie pomáhajú nielen k vzájomnej výmene vedomostí a skúseností medzi odborníkmi najmä v oblasti urgentnej medicíny. „Pre pacientov projekt poskytuje adekvátnejšiu starostlivosť, zníženie cestovných nákladov a skrátenie času diagnostikovania,“ uviedla pri uvádzaní projektu hovorkyňa nemocnice Ladislava Šustová.
Prínos telemedicíny je v tom, že okrem obrazu a zvuku sa z prístrojov v digitálnej podobe prenášajú aj záznamy z CT vyšetrenia či magnetickej rezonancie. Aj keď ide o veľké súbory, do piatich minút ich má druhá nemocnica. Prenos záznamov je chránený šifrovaním. Celkový rozpočet projektu bol vyše 387,7 tisíca eur a financovali ho Európsky fond regionálneho rozvoja, štátny rozpočet a vlastné zdroje nemocníc.
Text k foto - „Vyvinuli sme rôzne zariadenia na monitorovanie elektrickej aktivity srdca, elektrickej aktivity svalov, pohybového ústrojenstva alebo teploty ľudského tela,“ hovorí Martin Donoval z výskumnéhu tímu STU.
5,2 mil. eur dostala spoločnosť Novartis Slovakia na projekt Centra výskumu závažných ochorení a ich komplikácií z eurofondov
„Glukomer a tlakomer sme spojili s denníkom diabetika, ktorý je uložený v mobilnom telefóne. Dáta sa následne odošlú na server, kde sa vyhodnocujú.“
Jozef Chamraz, generálny riaditeľ spoločnosti Anext
Ambíciou výskumníkov bolo vyvinúť širokospektrálne zariadenie. Jeho sondy sú pre dôchodcov aj športovcov
-END-