Ani slovenský priemysel sa nevyhne „inteligentnej“ zmene [euractiv.sk]

Veda, výskum, vzdelávacie inštitúcie a priemysel musia tvoriť jeden „inovatívny ekosystém,“ hovorí minister Hudák
Minister hospodárstva SR, Vazil Hudák, dnes predstavil nový koncept inteligentného priemyslu, ktorý má pomôcť transformovať slovenské hospodárstvo so silnou pozíciou výrobného sektora a premeniť Slovensko na krajinu inovácií.
EÚ a Slovensko je podľa ministra v súčasnosti na rázcestí a musia si vybrať, či budú len nasledovať inovatívne trendy v iných krajinách alebo ich budú tvoriť.
„Ak chceme ako hospodárstvo a prosperujúca krajina prežiť, ak chceme zdvihnúť platy našim učiteľom, zdravotným sestrám, našim ľudom, musíme inovovať a prekonať ekonomiku založenú iba na výrobe,“ povedal Hudák pričom zdôraznil, že Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín EÚ s 30 % podielom na tvorbe HDP.
Slovenský priemysel musí podľa Hudáka sledovať najmodernejšie trendy v EÚ ale aj na lokálnej a národnej úrovni. „Digitalizácia, automatizácia, prepojenie priemyslu s vedou a výskumom a so vzdelávacími inštitúciami musí byť jasnejšie. Musia tvoriť jeden inovatívny ekosystém bez toho, aby ich brzdila národná alebo európska politika,“ vysvetlil Hudák na medzinárodnej konferencii Smart Industry, ktorú v Bratislave pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR.
Slovenská stratégia sa inšpirovala príkladmi zo zahraničia. Koncept inteligentného priemyslu má rozpracované Holandsko, Veľká Británia, Francúzsko či Nemecko, na svojom vlastnom pracuje aj Česká Republika a Rakúsko.
Zanedbaný potenciál
Ako upozornil John Higgins, generálny riaditeľ Digital Europe, iba niečo menej ako 2 % percentá európskych spoločností plne využíva potenciál digitálnych technológií. Až 75 % z týchto inovácií však podľa neho má potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu firiem.
Slovensko v minulom roku prijalo viacero opatrení, ktoré majú priemyslu pomôcť inovovať. Medzi ne patrí stratégia pre start-upy a zjednodušenie pravidiel pre vytvorenie akciových spoločností, daňové úľavy pre spoločnosti, ktoré sa rozhodli investovať do vedy a výskumu či zavedenie dopadových štúdií, ktoré by mali pomôcť odbúravať administratívnu záťaž pre podniky.
„(Inovácie) sa objavujú ako huby po daždi. Sú ako železnica, ako para, ako elektrina a menia celý svet a do veľkej miery aj priemysel,“ povedala ministerky duševného vlastníctva Veľkej Británie, barónka Lucy Neville-Rolfe.
Krajiny EÚ preto musia okrem „očividných pokusov“ podporiť inovatívnu ekonomiku, akými sú daňové výhody či rôzne inkubátory, zájsť ešte ďalej. „Digitalizovali sme naše verejné služby – vrátane registrácie spoločností online, online verejného obstarávania, ktoré umožňuje jednoduchší prístup aj pre malé firmy,“ uviedla ako príklad.
Odliv inovácií
Eurokomisárka Elzbieta Bienkowska zodpovedná za jednotný európsky trh identifikovala viacero problémov, ktorým moderný priemysel v EÚ čelí. Prvým je nedostatok investícií do informačných a komunikačných technológií, ktoré ani zďaleka nedosahujú úrovne Spojených štátov amerických alebo Južnej Kórei.
Členské štáty ešte minulý rok schválili nový strategický fond, tzv. Junckerov balíček, ktorý má EÚ pomôcť opäť naštartovať investície. Ako však potvrdila Bienkowska, v zozname sa nachádza príliš veľa infraštruktúrnych projektov a iba minimum určených na modernizáciu priemyslu.
Ďalším problémom je odliv inovatívnych ľudí do zahraničia a to najmä USA, kde majú jednoduchší prístup k zdrojom ale aj prehľadnejšie regulačné prostredie. „Peniaze nie sú všetko. Potrebujeme pre inovatívne firmy vytvoriť aj dobré právne prostredie,“ povedala eurokomisárka.
Viceprezident IBM Europe Liam Benham podotkol, že EÚ musí zmeniť celkové myslenie a namiesto princípu predbežnej opatrnosti stavať legislatívu na princípe inovatívnosti. Ako príklad uviedol nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov, ktoré nadobudne platnosť o dva roky a ktoré podľa neho neposkytuje inovatívnym firmám rámec, ktorý potrebovali vo svete, kde sa stráca až 90 % vyprodukovaných dát.
Hľadá sa dátový analytik
Zástupcovia priemyslu a akademickej obce sa na konferencii zhodli, že inovatívne spoločnosti budú mať v budúcnosti najväčší problém najmä s nedostatkom odborníkov na informačné technológie.
„Odhadujeme, že sa v Európe blížime do tzv. krízy „potrebných zručností“. Do roku 2020 nedokážeme obsadiť približne 1 milión pozícií zameraných na informačné technológie,“ povedal Liam Benham z IBM.
Ako naznačila britská ministerka Neville-Rolfe, Veľká Británia už napríklad zavádza do základných škôl povinné kurzy kódovania. Zmena však podľa viacerých účastníkov konferencie prichádza príliš pomaly.
Rektor Slovenskej technickej univerzity, Robert Redhammer pripomenul, že napriek stúpajúcim číslam mladých ľudí, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie, len malé množstvo z nich študuje matematiku, strojárstvo, fyziku či informatiku.
Podľa Mária Lelovského, prezidenta IT asociácie Slovenska, je potrebné s mladými ľuďmi najmä komunikovať a vysvetliť im, o čom práca budúcnosti – dátový analytik -vôbec je a dostatočne ich motivovať.
„Začať musíme hneď a aj to už je neskoro,“ povedal, pričom zdôraznil, že v budúcnosti bude až 90 % všetkých novo vytvorených pracovných pozícií vyžadovať určitú úroveň znalosti informačných technológií.