Autonómne autá. Hudba možno už blízkej budúcnosti [HN]

VÍZIA
Automobilový priemysel stojí na prahu veľkých zmien. Svetoví výrobcovia investujú do vývoja robotických vozidiel.
Autá budúcnosti nás oberú o zážitok z ovládania, ale zároveň aj o vyčerpávajúce sledovanie premávky a riešenie stresujúcich dopravných situácií. Beztrestne a bez ohrozenia ostatných sa v aute budeme môcť venovať iným činnostiam alebo len tak relaxovať. Technické problémy fungovania autonómnych - alebo ináč robotických - automobilov sú takmer vyriešené. Testy ukazujú, že počítačom riadené autá jazdia bezpečne a lepšie, ako keď šoféruje človek. Zostáva však doriešiť etickú a morálnu dilemu: koho má ochrániť autonómne vozidlo v kritickej situácii, ľudí v aute alebo tých vonku?

Prepojené vozidlá
Prepojené vozidlá môžu vďaka svojej technológii komunikovať s okolím, získavať informácie od iných áut, z cestnej infraštruktúry, ale aj odosielať údaje ostatným účastníkom premávky. Umožní im to pripojenie do siete. Odborníci vidia využitie prepojených vozidiel najviac v kamiónovej doprave. Jeden vodič by mohol naraz riadiť niekoľko prepojených kamiónov. Autonómne automobily sú schopné jazdiť bez vodiča a samostatne riešiť situácie na cestách. Autonómne vozidlá znížia počet dopravných nehôd, lebo počítač reaguje podľa naprogramovaných ,,predpisov" a nerozhoduje sa impulzívne. Zlyhanie ľudského faktora je totiž najčastejšou príčinou nehôd.

Najsmelšie vízie a realita
Technológie a systémy riadenia robotických áut vyvíjajú nielen najväčšie automobilky, ale aj firmy IT sektora. Kým pre bežného vodiča sa autonómne vozidlá môžu zdať hudbou vzdialenej budúcnosti, v skutočnosti sú doslova na dosah ruky. Jazdia nielen po testovacích dráhach, ale ,,pod dozorom" šoféra ich skúšajú aj na verejných komunikáciách. Povolenie na testovanie autonómne jazdiacich vozidiel v Kalifornii už získali Volkswagen, Mercedes-Benz, Bosch, Ford, General Motors, Tesla a mnohé ďalšie firmy. Podľa najodvážnejších vizionárov by sa už v roku 2020 mohli autonómne autá bežne predávať a jazdiť v riadnej premávke. V Európe je v súčasnosti niekoľko testovacích dráh, ale ani jedna cezhraničná. Česko pripravuje stavbu uzavretého okruhu pre robotické vozidlá a zároveň uvažuje o mestskom testovacom okruhu. Slovensko chce svojím projektom motivovať pobočky zahraničných výrobcov áut, aby výskum a vývoj sústredili práve u nás.

Spoločná pracovná skupina
Príprava testovacej dráhy pre autonómne a prepojené vozidlá medzi Bratislavou a Brnom by sa mala začať už tento rok. Prvým krokom bude vypracovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá okrem iného navrhne aj mieru rozdelenia povinností medzi vládou a participujúcim súkromným sektorom, a vytvoriť spoločnú slovensko-českú pracovnú skupinu, pretože ide o cezhraničný projekt. Odborníci upozorňujú, že projekt bude náročný nielen technologicky, ale aj finančne. Podľa vyjadrenia úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu v tejto fáze nie je možné odhadnúť celkovú finančnú náročnosť projektu. Tá bude závisieť od zvoleného variantu realizácie (premennou je napríklad dĺžka testovacej dráhy). ,,Až po výbere variantu budeme vedieť, o akú sumu ide, a budeme schopní určiť zdroje jej pokrytia. Európske fondy sú len jednou z možností. Je záujmom vlády získať aj súkromné zdroje od firiem, ktoré sa budú na projekte podieľať. Na základe vybraného variantu technického riešenia bude zrejmé, ktoré náklady by boli financovateľné z európskych štrukturálnych a investičných fondov a bude možné ich pokryť z komunitárnych projektov a ktoré bude znášať súkromný sektor, prípadne štátny rozpočet." Vláda víta záujem vedeckých inštitúcií o tento projekt. Štúdia uskutočniteľnosti bude predmetom oponentúry členov tzv. High Level Working Group, v ktorej sú zastúpené viaceré univerzity. Podľa manažérky pre komunikáciu Andrey Hajdúchovej spolupráca sa zatiaľ nerozbehla, ale STU má potenciál na spoluprácu vo viacerých oblastiach, od informačných technológií cez elektroniku, automobilové konštrukcie či dizajn automobilov až po výskum a vývoj dopravných komunikácií.

Európske pravidlá
Na skutočné jazdy autonómnych vozidiel v bežnej premávke si budeme musieť počkať zrejme ešte pár rokov. EÚ sa bude musieť vyrovnať s technickými aj legislatívnymi problémami v tejto oblasti. Brusel si uvedomuje, že autopriemysel stojí na prahu veľkých zmien a inovácií a zachytiť tieto trendy je viac než nevyhnutné.
Preto téma prepojených a autonómnych vozidiel patrí v súčasnosti k horúcim témam aj na pôde Európskej komisie. Prvoradým cieľom štátov Únie je vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý by podporil cezhraničné skúšobné úseky na testovanie prepojených vozidiel. Kľúčom majú byť najmä harmonizované pravidlá pre prístup k dátam, určenie jasných zodpovedností všetkých do procesu vstupujúcich strán a dostupnosť potrebnej konektivity. Na ambície vybudovať testovaciu dráhu medzi Bratislavou a Brnom reaguje pre HN Ján Pribula, generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky: ,,Je to vítaná iniciatíva a zároveň napĺňa požiadavku Európskej komisie, aby sa jednotlivé členské štáty začali intenzívne zaoberať prípravou infraštruktúry, priemyslu, vývojových kapacít a v neposlednom rade svojich právnych systémov na prichádzajúce výzvy, ktoré súvisia s rozvojom moderných dopravných systémov." Na cesty by sa mohli skôr než robotické dostať prepojené vozidlá. Aby tieto autá mohli prejsť z testovacích dráh do reálnej premávky, budú potrebné obrovské zdroje. Prepojené vozidlá budú predovšetkým potrebovať kvalitné a permanentné pripojenie k internetu, to znamená budovanie pokrytia vyššími generáciami vysokorýchlostného internetu tak, aby bol k dispozícii na celom území bez výnimky. ,,Keďže ide o nemalé investície, bude pravdepodobne potrebné združiť prostriedky, a to bude asi ten najväčší problém - nájsť zdroje, ktoré sa následne účelne využijú," pripomína Pribula.