Bakoš: Robíme náhradu kože, môže hojiť pacientovi rany [sme.sk]

Vytvorili náhradu kože, ktorú už otestovali v ružinovskej nemocnici. Teraz sa čaká, či výsledky ich výskumu bude niekto používať, hovorí DUŠAN BAKOŠ z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.
Komu napadlo vyrábať umelú kožu?
„Nazval by som to skôr biosyntetická náhrada kože s využitím postupu takanivového inžinierstva. Kedysi sme začali s prírodnými polymérmi, ktoré sa študovali na detašovanom pracovisku v Otrokoviciach na Morave a keď sme sa ako republiky rozdelili, tak sme ustúpili od kožiarskych materiálov a od technologického spracovania kože. Napokon sme sa dostali k tomu, že sme mali po ruke polyméry, ktoré boli zaujímavé pre biomateriály.“
V čom? A prečo nám nestačí transplantovaná koža?
„Koža z ošípaných, prípadne od mŕtvych darcov sa používa na rýchle dočasné prekrytie veľkých rán ako sú rozsiahle popáleniny. Lenže to nie je už koža, to je skôr vypreparovaný kolagén, hyaluronan či elastín – je to zbavené buniek. Zostávajú len polyméry, ktoré sú súčasťou kože a na tomto materiáli sa kultivujú bunky.“
Ako?
„Používa sa syntetická trojrozmerná matrica zo spomenutých prírodných polymérov, teda vrstva vytvárajúca „lešenie“, na ktorom sa kultivujú vlastné bunky pacienta. Tá sa postupne po transplantácii degraduje a bunky si napokon vytvoria vlastný kolagén a novú vrstvu kože.“
Telo to teda do seba vstrebe?
„Áno. Navyše, nehrozí žiadna imunitná reakcia.“
A to je možné ako?
„Pretože použité polyméry sú takzvané nešpecifické polyméry, na ktoré organizmus nemá odozvu. On ich vie degradovať bez toho, aby mu prekážali alebo nejako ho provokovali.“
Teda chudák pacient po ťažkej popálenine nemusí brať ešte aj nejaké imunosupresíva?
„Nie, nemusí. Skôr opačne. Dostáva materiál, ktorý pomáha urýchlenému hojeniu rán a nahrádza narušené tkanivo.“
Vy ste vašu biosyntetickú náhradu kože už klinické testovali. Aké boli výsledky?
„Klinické štúdie sa robili na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Ružinove a výsledky boli veľmi uspokojivé. V podstate by mal byť ďalší postup taký, že by sa už robila celková biosyntetická náhrada kože.“
Čiže sa to už bežne nepoužíva?
„Ono sa to bežne používať dá, no my chceme zákroky vylepšiť tak, aby sa na vrstve, ktorá sa používa teraz, uložilo čosi ďalšie.“
Dodáte ďalšie vlastnosti?
„Môžeme. Dokonca sa to vyžaduje, môžeme totiž zakomponovať nielen antimikrobiálne látky, ale napríklad aj také, ktoré pomáhajú regenerácii buniek – nejaké rastové faktory.“
Čo všetko sa takto dá urobiť?
„Všeličo. Tkanivové inžinierstvo, ako sa tento odbor volá, sa orientuje na rôzne tkanivá, od ciev, cez mäkké tkanivá, chrupavky až po kosti.“
Takto vieme vymodelovať napríklad trubičku?
„Napríklad. A túto trubičku dokážeme modifikovať tak, aby prerástla bunkami a výsledkom bude pevné tkanivo. Ale napríklad aj taký trubkový materiál, ktorý navádza na spojenie nervov, ktorý sa po splnení svojej úlohy postupne rozloží.“
Mohli by sme takto vytvoriť aj celé orgány?
„V princípe áno.“
Ako sme od toho ďaleko?
„Záleží od orgánu. Umelé srdce je napríklad komplikovaný orgán. Ale už záplaty svalu sa pestovať postupom tkanivového inžinierstva dajú.“
Čiže po infarkte dokážem časť srdca takto nahradiť?
„V princípe, napríklad časť svalu poškodeného infarktom áno. Výsledkom bude totiž vlastné tkanivo, ktoré bude fungovať ako zdravé.“
Takže raz takto dostanem aj celú pečeň či obličky?
„Ťažko povedať, či umelý orgán bude vyzerať ako pečeň. Ale bude spĺňať tie úlohy, ktoré má mať pečeň. Samozrejme, musí tam byť nejaký uzavretý tvar. Lenže je tu veľa problémov, ktoré treba riešiť. Napríklad, ak chcete vytvoriť umelý pankreas. Potrebujete polopriepustnú štruktúru, ktorá obalí živé pankreatické bunky, aby sa inzulín, ktorý produkujú dostal von, ale dnu nesmú vniknúť protilátky, ktoré by tieto bunky likvidovali. Ale to už sú veľmi špecifické oblasti.“
Prečo podobné veci skúmate?
„Lebo je to prospešné pre ľudí. Robíme čosi, pri čom vidíme pozitívny výsledok. A keby sa to dostalo do praxe, môžeme si povedať, že sme za tým boli. Bolo by to najväčšie uspokojenie. Napokon sme tomu štúdiu venovali veľa času a minuli aj veľa peňazí, takže by sme boli radi, ak by sa to v praxi uchytilo.“
Ako dlho trvá klinické testovanie podobnej veci?
„Trvalo asi pätnásť rokov, kým to prešlo s uspokojivými výsledkami až cez kliniku“
Prečo to trvá tak dlho?
"Všeobecne je proces prípravy, predklinických a klinických testov je veľmi náročný. Navyše, keď sa to robí cez veľkú farmaceutickú firmu, tak to veľa stojí, pretože sa to skúma na veľkom množstve pacientov – pretože za tým býva prísna legislatíva.“
A vo vašom prípade?
„U nás to bolo trošku voľnejšie, pretože to bolo od začiatku zahrnuté pod zdravotnícke pomôcky. No teraz sa európske normy sprísňujú. Stále je to však čosi, čo sa preklenúť dá – ale trvá to roky.“
Dá sa to nejako urýchliť, prípadne vyvinúť bez toho, aby to platila nejaká veľká zahraničná firma?
„Dá sa, lenže potom je tu aj otázka presadenia sa na trhu. A to je už trochu iná politika.!
V čom?
„Konkurenti nepustia. A tiež je otázne, čo všetko chcú pacientom preplatiť napríklad zdravotné poisťovne.“