Bioplast zo Slovenska [JOJ]

Ján Mečiar, moderátor: „Používame priveľa igelitových tašiek. Na jedného Európana totiž ročne pripadá stodeväťdesiatosem igelitiek. Väčšina ľudí ich po použití zahodí, čo má dramatické dopady na životné prostredie. Riešenie ponúkajú slovenskí vedci. Vyvinuli bioplasty, ktoré sa v prírode samé rozložia.“
Andrej Králik, hovorca Zastúpenia EK na Slovensku: „Ročne až sto miliárd plastových tašiek končí v odpade. osem miliárd tašiek končí priamo v životnom prostredí.“
Mária Ölvedyová, redaktorka: „A to hovoríme len o Európe. Kam sa pozriete, nájdete plastové tašky. Preto Európska komisia žiada členské štáty, aby toto plastové šialenstvo stopli. Kým napríklad Fín použije za rok štyri plastové tašky, Slovák štyristošesťdesiatšesť.“
Andrej Králik, hovorca Zastúpenia EK na Slovensku: „Či už spomínaný celoplošný zákaz alebo napríklad ekologické dane, spoplatnenie tašiek, podpora používania ekologických tašiek.“
Mária Ölvedyová, redaktorka: „Prvé pokusy s biotaškami máme už aj na Slovensku. Nápad to bol stobodový, efekt bol však nula. Na jeden obyčajný nákup ste totiž minuli dvakrát viac tašiek, ako ste potrebovali pred tým. Vyrábali sa totiž klasickým spôsobom z ropy, len sa do nich pridávali látky, ktoré spôsobovali ich rozklad. Problém bol, že sa rozkladali doslova sekundy po tom, čo ste do nich tovar uložili. Tím profesora Alexyho v spolupráci so Slovenskou akadémiou Vied však po niekoľkých rokoch bádania bioplasty doslova vytunoval. Okrem toho, že ich vyrábajú z obnoviteľných zdrojov, dokázali vychytať aj ostatné muchy.“
prof. Ing. Pavel Alexy, technológia makromolekulových látok, FCHPT STU: „Nie dávať aditíva do bežných plastov, aby sa rozkladali, ale vyvinúť taký polymér, ktorý bude mať dobré mechanické vlastnosti a zároveň bude biologicky rozložiteľný až v tom prostredí biologickom. Takže toto je to srdce toho všetkého. Tu vlastne miešame jednotlivé komponenty. vnútri je také niečo ako mäsový mlynček, vyhriate je to na vysoké teploty, tak od tých stopäťdesiat do dvesto stupňov. Tam sa to roztaví, zamieša, tam sú hnetacie elementy a von sa vytláča vlastne roztavený polymér, vo vode sa ochladí, aby stuhol a zgranuluje sa na granulky a potom je to už spracovateľné vlastne ďalšími technológiami. Toto je ten bioplast, ktorý vzniká vlastne spracovaním škrobu. Tieto hrubšie sa dajú spracovať na termoformy. To sú rôzne tie blistre a obaly na vajíčka a podobne.“
Mária Ölvedyová, redaktorka: „Dokážu vyrobiť bioplasty odolné, flexibilné, sú dokonca dvoj až trojnásobne pevnejšie ako bežné igelitky.“
prof. Ing. Pavel Alexy, technológia makromolekulových látok, FCHPT STU: „Dosť je to pevné, že?“
Mária Ölvedyová, redaktorka: „Áno, pevnejšie ako bežná plastová taška. Kým takéto obyčajné plastové fólie sa v prírode buď nerozkladajú alebo sa rozkladajú stovky rokov, bioplasty slovenských vedcov sa dokážu v dobrých podmienkach kompostoviska rozložiť za päť až šesť týždňov. Samozrejme bol o tento objav našich vedcov okamžite záujem a tak si ho nechali patentovať. Istá nemecká firma chcela dokonca celý výskum okamžite odkúpiť.“
prof. Ing. Pavel Alexy, technológia makromolekulových látok, FCHPT STU: „Najbližšie je to naše, takže máme rozbehnutú spoluprácu prednostne so slovenskými podnikmi.“