Bitka o najvyšší vrchol Veľkej Fatry. Ostredok je vyšší, ako sme sa učili [AKTUALITY.SK ]

Za najvyšší vrchol Veľkej Fatry sme doteraz mylne považovali severný vrchol Ostredku. Jeho južný vrchol je o tri metre vyšší, nenesie však žiadne meno. Zmeniť to chcú študenti geodézie Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
O dvojvrchole Ostredku sa vie už dávno. Južný vrchol Ostredku dokonca vidieť aj na mapách z polovice 20. storočia. Je však zakreslený len v podobe vrstevnice, bez názvu a nameranej kóty.
Titul najvyššieho kopca Veľkej Fatry sa tak pripísal najbližšiemu zmeranému a pomenovanému vrcholu, ktorým bol len o pár sto metrov vzdialený severný vrchol. Pomenovanie aj južného vrcholu Ostredku však doteraz nikto neinicioval. 
Situácia sa ale zmenila koncom októbra, keď traja študenti geodézie bratislavskej stavebnej fakulty STU premerali pomocou presného prístroja GNSS s napojením sa na družice, všetky vrcholy v okolí Ostredku. Prišli na to, že najvyšší vrch Veľkej Fatry naozaj nie je najvyšší, ale je ním jeho južný sused bez mena. 
Dvojvrchol Ostredku
severný vrchol: 1592,54 metrov
južný vrchol: 1595,58 metrov
Zdroj - ÚGKK SR 
Diskusia aj vo vedeckej obci
O najvyššom južnom vrchole sa rozprúdila debata aj vo vedeckých kruhoch. 
Ako prvý na nezrovnalosť vo výške vrcholov upozornil ešte vo februári tohto roku Ján Topercer z Botanickej záhrady UK v Blatnici. 
„Je problém, že úrady doteraz považovali za najvyšší vrch Veľkej Fatry severný vrchol Ostredka, pričom ten južný, ktorý je len o 300 metrov ďalej, je vyšší,“ reaguje Topercer. Zároveň dodáva, že nejde o novú informáciu. Ostredok je pre miestnych obyvateľov aj kartografov už dlho známy svojím dvojvrcholom. 
Podobné vyjadrenie nám poskytol aj lesník Boris Demovič z Národného parku Veľká Fatra. Dvojvrcholy sú podľa neho v prírode bežné. Dva vrcholy má aj Suchý vrch neďaleko Krížnej vo Veľkej Fatre či Rysy vo Vysokých Tatrách, pričom názov nesie len jeden z vrcholov. 
„Stále ide o jeden masív. Je preto zbytočné podľa nás vymýšľať južnému vrcholu Ostredku nový názov,“ dodáva Demovič. 
Fotogaléria: Vrcholy Ostredku premeriavali študenti geodézie STU v Bratislave
Názov musí schváliť komisia
Študenti chcú najvyšší bod Veľkej Fatry nazvať Veľký Ostredok a žiadosť s touto požiadavkou poslali aj na Úrad geodézie, kartografie a katastra. 
„Momentálne sa zaoberáme dvomi rôznymi žiadosťami o určenie názvu najvyššieho miesta Veľkej Fatry,“ potvrdila pre Aktuality.sk riaditeľka Odboru geodézie a medzinárodných vzťahov ÚGKK Katarína Leitmannová.
Pracovníci Geodetického a kartografického ústavu Bratislava premerali výšky obidvoch vrcholov. Názvoslovná komisia ÚGKK SR požiadala o stanovisko aj Národný park Veľká Fatra a príslušný Okresný úrad.
„Komisia zároveň overí v archíve a v starých mapách, či sa naozaj používal názov Veľký Ostredok, prípadne bude pátrať v historických písomnostiach. Po tom, ako získa ich vyjadrenia, názvy prerokuje na najbližšom zasadnutí Názvoslovnej komisie. Ak ho schvália, názov sa štandardizuje,“ uvádza Leitmannová.
Bitka o názov vrcholu
Téma sa cez leto objavila aj na sociálnych sietiach, ľudia začali vymýšľať druhému vrcholu nové mená. 
Klub slovenských turistov ho chcel pomenovať ako Pustolovčia, po lokalite v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry medzi Ostredkom a Frčkovom. Názov sa však neujal ani v obciach, neprijal ho ani Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK).
Obce s názvom Veľký Ostredok súhlasili. „Vždy sme vedeli, že Ostredok má dva vrcholy, ale nikdy sme ten druhý nepomenúvali. Nejde o nejakú zásadnú zmenu,“ povedala pre Aktuality.sk starostka obce Blatnica Ivica Súkeníková.
Názov Veľký Ostredok však podľa Jána Topercera nemá oporu v histórii ani vo vedeckých poznatkoch. „Ani Veľký, ani Malý Ostredok nikdy nefiguroval v žiadnych mapách, ani v iných publikáciach a dokonca ani v ľudovej tradícii,“ povedal s tým, že lepšie by podľa neho bolo ponechať pôvodný názov Ostredok pre celý dvojvrcholový kopec a zmeniť len kótu. Svoje stanovisko pošle aj Úradu geodézie, kartografie a katastra.
S meraním chcú zabodovať v škole
Študenti si merania nachystali zároveň ako prácu na tému Zameranie vrcholov Veľkej Fatry, s ktorou sa na jar budúceho roku zúčastnia Štátnej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ). 
„Prístrojové vybavenie na vykonanie merania, geodetické body osadené na vrcholoch a ostatné pomôcky na meranie nám poskytla Katedra geodézie Stavebnej fakulty STU v Bratislave, ktorá nás zároveň zastrešuje,“ vysvetlil jeden z trojice študentov Lukáš Oravec.
Prečo označili nižší z vrcholov?
Ako k pomenovaniu nižšieho vrcholu spomedzi dvoch vrcholov Ostredku došlo, sme zisťovali na Úrade geodézie, kartografie a katastra. Podľa riaditeľky Odboru geodézie a medzinárodných vzťahov ÚGKK Kataríny Leitmannovej bolo pre umiestnenie trigonometrického bodu vždy dôležité, aby z neho bolo dobre vidieť na okolité body.
„Môžeme sa domnievať, že aj v prípade Ostredku bol umiestnený trigonometrický bod na nižšom z vrcholov masívu a preto trigonometrický bod dostal názov Ostredok. Názov Ostredok zároveň platí pre celý masív, bez ohľadu na to, že sú tu dva vrcholy,“ vysvetlila Leitmannová.
Ako merali
Meranie trvalo celkovo 6 hodín na každom vrchole a vyžadovalo si tri výjazdy na Ostredok. „Vždy je potrebné nájsť miesto, kde bude určená poloha a výška. Nemusí to byť priamo geodetický bod (stabilizovaný napr. kameňom), môže to byť skala, kameň alebo niečo, čo sa skrátka nepohne. V našom prípade išlo o trávnaté plochy a takéto prírodné prvky sme tu nemali,“ opisuje meranie Lukáš Oravec. Osadili teda vlastné geodetické body, ktoré im poskytla Katedra geodetických základov.
„Počas prvého výjazdu sme osadili geodetický kameň na vrcholy Frčkov a Noštek. Na Veľký Ostredok už stihol osadiť kameň Geodetický a kartografický ústav (GKÚ),“ dodáva Lukáš.
Samotné meranie urobili počas druhého a tretieho výjazdu. „Pomocou aparatúry GNSS sme sa taktiež napojili na sieť permanentných staníc služby SKPOS, v ktorej merajú geodeti. Tvoria ju geodynamické body a body na budovách katastrov, ktoré 24 hodín denne prijímajú signál z navigačných družíc a určujú svoju presnú priestorovú polohu. Tieto údaje nám pomohli určiť presnú polohu a výšku pre južný vrchol Ostredku,“ dodáva.
Národný park Veľká Fatra
Za najvyšší vrch Národného parku Veľká Fatra bol považovaný Ostredok s výškou 1592 metrov.
Rozprestiera sa na území Liptova, Oravy, Turca a Horehronia a za národný park bol vyhlásený v roku 2002.
Turisti vyhľadávajú najmä nádherné doliny ako Ľubochnianska, Blatnická, Gaderská, Necpalská, Belianska a Žarnovická. Atraktívne sú aj Donovaly, Malinô Brdo, Vlkolínec, Turecká, ale aj Harmanecká jaskyňa, Kráľova Studňa a Smrekovica.
Typickým znakom pre vrcholy vo Veľkej Fatre sú skalné masívy – Tlstá, Ploská, Drienok, Suchý vrch či Kráľova studňa. Najkrajšie výhľadové vrcholy sú Rakytov, Krížna, Borišov, Lysec, Ostrá, Kľak.