Biznis je pre školu cudzí element [Trend]

[Trend 03/09/2015]
Autor: Tomáš Nejedlý


Vedec a šéf štátneho transferu vedy do biznisu Ján Turňa tvrdí, že školám zväzuje ruky legislatíva


Tomáš Nejedlý / nejedly@trend.sk


Riadi špičkové vedecké pracovisko, ktoré však sídli v takmer hororových priestoroch rozpadávajúcej sa starej budovy fakulty. Rozhovor vznikol v prestávke medzi obhajobami dizertačných prác – Ján Turňa stíha súčasne sedieť na stoličke akademika, podnikateľa aj štátneho úradníka. Problémy spolupráce vedy a biznisu tak pozná z viacerých strán.


*Slovenská technická univerzita vykázala vlani príjem 1,35 milióna eur z výskumu pre súkromné firmy. To sú necelé dve percentá z celkového rozpočtu školy. Menšie školy, najmä humanitného charakteru, majú nulu. České univerzity vykazujú dvoj- až trojnásobne vyššie príjmy. Majú vôbec slovenské školy záujem o peniaze od firiem?


Skutočne to tak vyzerá, ale niet sa im čo čudovať. Vysokoškolskí pracovníci čelia kvantu administratívnych prekážok až obštrukcií, ktoré nesmierne komplikujú život v tejto oblasti spolupráce.


* O čom konkrétne hovoríte?


Akýkoľvek náznak podnikateľskej činnosti sa podrobne vykazuje. Čo, koľko, ako, za koľko sa využívalo, či bolo všetko riadne obstarané a zaplatené škole. Dôvodom je snaha zabezpečiť, aby verejné prostriedky a z nich zakúpené zariadenia a materiál neboli zneužité na komerčnú činnosť. Administratívy, ktorá sprevádza prácu pre súkromný sektor, je viac ako za socializmu. V prípade menších financií na to ľudia potom radšej rezignujú. Alebo urobia zákazku mimo školy. Ak by sme videli aj toto zapojenie vysokoškolských pracovníkov, výkon vo výskume by bol vyšší.


* Skúste uviesť príklad.


Doktorandi z našej katedry vymysleli nový, neinvazívny spôsob založený na DNA diagnostike v krvi tehotných žien, ktorý signalizuje Downov syndróm plodu. Založili start-up a chceli rozbehnúť biznis, no zistili, že škola, ak by mala dodržiavať všetky pravidlá, na to absolútne nie je pripravená. Od začiatku ste element, ku ktorému sa škola musí zo zákona správať ako k cudziemu subjektu. Musíte mať zmluvy o komerčnom prenájme priestorov, prístrojov, na ktoré tím jednoducho nemá peniaze a škola tiež nie. Podnikanie našich doktorandov napokon skončilo tak, že sa rozhodli uzavrieť zmluvu s investorom, ktorý chce firmu odkúpiť. Udržať na škole sa ich podarilo len vďaka špeciálnemu režimu, ktorý sme im vytvorili.


* Čo z toho bude mať škola?


Ostanú u nás v komerčnom prenájme. Vytvorili nové pracovné miesta pre našich ďalších absolventov. Budú robiť vyšetrenia a testy u nás, takže sa dostaneme k biologickému materiálu aj pre iný druh výskumu, ktorý by sme inak od lekárov veľmi ťažko získali. A budeme ich mať takpovediac na chodbe a to je vynikajúce pre ďalšiu spoluprácu a vývoj katedry i fakulty. Spolu s nimi sa bude totiž rozvíjať aj škola.


* Je prirodzené, že škola chce profitovať z výsledkov svojich zamestnancov, ktoré vznikli z verejných zdrojov. Prečo škola nemôže vytvoriť spoločný podnik s investorom, vložiť know-how, členov orgánov a podpísať zmluvu, na základe ktorej získa napríklad polovicu tržieb z úspešnej výroby?


Takto by to malo byť, ale je s tým veľa komplikácií. Všetko sa musí formálne legalizovať a legislatívne to spôsobuje veľké ťažkosti. Napríklad schvaľovanie zmlúv ide cez akademický senát. To je dlhá, zložitá a nevďačná cesta. Jednou z ciest, ktoré sme skúšali, bolo založenie samostatnej eseročky UK Veda. Cez ňu by sa mali realizovať komerčné aktivity školy. Ale pokiaľ má firma čo i len z desatiny verejné zdroje, musí všetko obstarávať, nedokáže reagovať rýchlo a pružne a to je v komerčnom prostredí hendikep. Vezmite si napríklad, že dozornú radu tvoria zástupcovia senátu a v lete senát nefunguje. Ale biznis sa na prázdniny nepýta.


* Čo s tým robíte?


Ešte ako člen vedenia som sa podieľal na snahe zmodernizovať celouniverzitnú smernicu o podnikateľskej činnosti, ale pokiaľ viem, dosiaľ nie je pripravená.


* Prečo?


Máme zviazané ruky inou legislatívou, nepodarilo sa nám zatiaľ nájsť jednoduchšiu cestu von z predpisov. Škola nie je na rozdiel od firmy ani vnútorne homogénny organizmus. Balík peňazí je malý a musíte sa nejako podeliť. Na akademickej pôde panuje veľká rivalita o štátne zdroje – medzi ústavmi, medzi fakultami, dokonca aj medzi jednotlivými katedrami. MIT alebo Oxford sú školy, kde je prostredie lepšie nastavené a otvorené biznis svetu aj z pohľadu legislatívy a všetci ťahajú viac za spoločnú značku. Je pozitívne, že nová generácia má väčšiu tendenciu robiť biznis.


* Dosiaľ to tak nebolo?


V USA je zakorenené, že úspech vo vede je vtedy, keď sa zarobia doláre. U nás je to stále niečo nekalé, považuje sa to za prácu na úkor školy a jej tunelovanie. Je dôležité, aby sme toto vnímanie zmenili. Aby vedci neboli vnímaní ako paraziti, ktorí chcú, aby im spoločnosť platila hranie sa s prístrojmi. Časť vedcov musí byť ústretovejšia k tým, ktorí dokážu vedecké výsledky premeniť na peniaze v horizonte mesiacov. Ďalší problém je, že na akademickej pôde je relatívne slabá kultúra biznisovej zodpovednosti. Po zmene vedenia napríklad nemusia platiť zmluvy a dohody s partnerom, prípadne sa berú na ľahšiu váhu, na školách málokto počíta s tým, že by od vás niekto niečo súdne vymáhal. To vedie firmy k väčšej opatrnosti pri spolupráci.


* Patentová aktivita Slovenska je mizerná aj v porovnaní s krajinami V4. Prečo?


Významným dôvodom je to, že školy ani SAV na patentové konanie nemajú peniaze. V Nemecku a Rakúsku iniciovali banky a priemyselný sektor vznik patentového fondu, ktorý pomáhal školám zaplatiť patenty a chrániť si tak výsledky bádania. My sa snažíme tento postup napodobniť pomocou projektu Národná infraštruktúra transferu technológií, ktorý je financovaný zo štrukturálnych fondov. V starom programovacom období sme získali na krytie výdavkov spojených s patentovým konaním dva milióny eur do roku 2015. Dnes máme 105 spracovaných žiadostí, takže v rebríčkoch patentovej efektivity by sme mali v budúcich rokoch výrazne stúpnuť.


* Koľko financií budú mať školy a SAV k dispozícii na patentové konanie?


Európska únia výslovne zakazuje použitie prostriedkov na patenty, pretože ide o kolok alebo ceninu. Peniaze sú určené na služby patentovým právnikom, ktoré stoja desaťnásobne viac ako samotný poplatok za patent. Na Slovensku zaplatíte za prihlášku stovky eur, v Európe rádovo tisícky, sprievodné služby sú desať- až stonásobne drahšie. V programe sa plánuje na patenty vyčleniť približne päť-šesť miliónov eur a tieto peniaze sa budú dať využívať do roku 2023.


* Ako je zabezpečené, aby priestor na klientelizmus a korupciu bol čo najmenší?


O podporu sa môže uchádzať každý subjekt verejného sektora. Žiadosti posudzuje vysúťažený expert v danej oblasti a ten pripraví stanovisko, či má nápad šancu. Definitívne rozhodnutie je však na škole.


----
Ján Turňa (50)
vedie Katedru molekulárnej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä génovému inžinierstvu, je spoluautorom siedmich patentov. Od roku 2007 riadi Centrum vedecko-technických informácií SR, ktoré ako štátna inštitúcia je zodpovedné za podporu prenosu výsledkov vedy do komerčnej sféry. Je členom vedeckej rady SAV, v minulosti vyvíjal pre farmaceutickú spoločnosť Biotika, súkromne podniká v oblasti prírodných vied.
----