Bratislava zaostáva za susednými metropolami [Pravda]

Bratislava výrazne zaostáva v kvalite života za susednými hlavnými mestami. Ťahajú ju dopredu najmä kvalifikovaní ľudia, mesto im to však nevracia v kvalitných službách či prostredí. Jeho pozitíva oproti iným metropolám sú v ekonomike a demografii. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovali odborníci Slovenskej technickej univerzity v rámci projektu Európskej únie. „Bratislava je mesto s vysokou atraktivitou pre podnikanie, s koncentráciou vedeckovýskumných pracovísk a vysokou konkurencieschopnosťou. Vďaka tomu dokáže pritiahnuť zahraničných investorov," hovorí o pozitívach Maroš Finka z STU. Nízku kvalitu života spôsobuje prehustená doprava, vysoké ceny, nedostatok zelených plôch a parkovacích miest. Mesto zaostáva v kvalite bývania, absolútne chýba nájomné bývanie, čo obmedzuje možnosti mesta ovplyvňovať trh realít. Prieskum porovnával vývoj a aktuálnu situáciu v hlavných mestách vo viac ako stovke indikátorov v piatich oblastiach - ekonomika, mobilita, bývanie, kvalita života a demografia. Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik považuje prieskum za obraz reálneho každodenného života v hlavnom meste. „Bratislava môže ťažiť z kvalitného ľudského potenciálu, ale jej slabými miestami sú štrukturálne nedostatky, ktoré súvisia s nefunkčným riadením správy vecí medzi mestom, mestskými časťami a samosprávnym krajom. Nedostatočné je aj financovanie zo štátneho rozpočtu," uvádza Ľubomír Andrassy, riaditeľ kancelárie primátora. Podhodnotené financovanie sa podľa neho najviac premieta práve v oblastiach, ktoré ovplyvňujú kvalitu života, ako čistota verejných priestorov či revitalizácia oddychových zón. Mesto podľa Andrassyho začalo preferovať využívanie verejnej hromadnej dopravy na úkor osobnej a podporuje budovanie cyklotrás. Podľa Eleny Pätoprstej, z mimovládnej organizácie Ekofórum, viac ako s nedostatkom zelene Bratislava bojuje s opačným problémom. „V súčasnosti napríklad pripomienkujeme výrubové konanie vedľa Chorvátskeho ramena, kadiaľ má viesť štvorprúdová cesta," hovorí. Tým, že sa v tejto oblasti počas dvadsiatich rokov nestavalo, vzniká prirodzená oddychová zóna, ktorá má byť zničená na úkor rozvoja dopravy. V Európe sa deje podľa nej opak, minimalizujú sa cesty a viac využívajú železničnú dopravu či cyklotrasy. „Dostatok zelených plôch je najmä v okrajových oblastiach mesta. Tie musíme zachovať a prepojiť s centrom napríklad aj formou zelenej električky," navrhuje riešenie pre naše hlavné mesto. Nedostupnosť bytov v Bratislave podľa realitného experta Andreja Churého súvisí s absenciou výstavby klasických rýchlo štartovacích bytov pre bežného pracujúceho človeka. „V súčasnosti je v Bratislave síce voľných zhruba 7-tisíc bytov, ide však o luxusné segmenty s veľkou rozlohou a terasami, ktoré sa ťažko prenajímajú a predávajú. Na trhu stále chýba 5- až 6-tisíc bytov," hovorí. Vysoké ceny nehnuteľnosti podľa Churého ovplyvňuje dopyt po novom a dostupnom bývaní. „Od roka 2008 sa prestalo v Bratislave stavať a vznikla čierna diera. Tým, že tu dochádza k veľkej migrácii ľudí kvôli práci, bojujeme s nedostatkom bytov. Ich ceny v dôsledku toho stúpajú a v budúcnosti bude tento trend pokračovať," hovorí. Cena za jeden štvorcový meter sa v Bratislave pohybuje okolo 1 670 eur. V posledných rokoch k vzrastajúcemu dopytu po bývaní v Bratislave prispela aj nespokojnosť ľudí žijúcich v satelitných mestečkách blízko Bratislavy. „Asi od roka 2004 sa začali ľudia húfne sťahovať mimo Bratislavy. Klienti však nezvládajú rozvoz detí na krúžky do mesta či prepravu do práce a chcú sa vracať späť," vysvetľuje. Viedeň má v porovnaní s Bratislavou aj širokú ponuku nájomného bývania, čo láka najmä mladých ľudí z inovatívnych sektorov. „Vďaka tomu môže Viedeň aktívne ovplyvňovať trh s bytmi. Bratislavský magistrát sa môže vývoju na realitnom trhu iba prizerať," konštatuje Finka. Problém nedostatku nájomných bytov Churý vidí v neochote bánk prefinancovať developerom výstavbu nájomných komplexov. V zahraničí je ich spolupráca na omnoho vyššej úrovni. „Developer by možno aj postavil nájomné byty, s tým však súvisia veľmi náročné úvery. Nájomné bývanie je totiž biznis z dlhodobého hľadiska, no väčšina developerov na Slovensku chce mať rýchly zárobok," vysvetľuje. Podľa Andrassyho mesto plánuje v blízkej budúcnosti výstavbu nájomného bytového domu pre mladé rodiny.
Od roka 2008 sa prestalo v Bratislave stavať a vznikla čierna diera.
Andrej Churý realitný expert
Porovnanie slabých a silných stránok miest
Silné stránky
Bratislava: geografická poloha, kvalitné ľudské zdroje, medzinárodné spojenie, intimita, ľudská mierka mesta
Praha: kvalitné komerčné služby, zdravotné služby, kultúra, história, dobrá sieť verejnej dopravy
Viedeň: zeleň a kvalita života, medzinárodné spojenie, ponuka služieb, bývania, bezpečnosť
Budapešť: ponuka služieb, kultúra a história, turistická atraktivita
Ľubľana: poloha, atraktivita pre turistov a pre podnikateľov, kvalitná pracovná sila
Slabé stránky
Bratislava: absencia čitateľného a autentického brandingu mesta, korupcia, byrokracia, nízka kvalita služieb, zeleň
Praha: ponuka bývania, nízka kvalita verejných služieb, plán rozvoja mesta nespoluprács s inými mestami
Viedeň: demografia, chýbajúce inovácie a financie pre vedu a výskum
Budapešť: životné prostredie, doprava, byrokracia, korupcia
Ľubľana: slabá verejná doprava, slabé medzinárodné spojenie, absencia strategického plánovania rozvoja
ZDROJ: PROJEKT EURÓPSKEJ ÚNIE POLYCE. SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA-SPECTRA. CENTRUM EXCELENCIE EÚ FOTO: SHUTTERSTOCK