Bratislavské IT školy bijú na poplach: Prístup k EÚ fondom je zložitý [zive.sk]

Šéfovia známych fakúlt si servítku pred ústa nedávajú. Nedostatky vidia aj na strane slovenských euroúradníkov.
76,1 % študentov dennej formy na verejných a štátnych bratislavských vysokých školách malo trvalý pobyt mimo Bratislavy (zdroj: OP Ľudské zdroje, údaj k 31.10. 2012)
Čelní predstavitelia bratislavských fakúlt zameraných na informačné technológie upozorňujú na komplikované podmienky, ktoré musia splniť, aby získali finančné zdroje Európskej únie na vedeckú činnosť.
V nasledujúcich rokoch by sa mala situácia ešte zhoršiť. Výsledkom bude podľa nich ešte väčší úpadok slovenskej vedy a odchod šikovných študentov a odborníkov do zahraničia. Problémom majú byť aj europoslanci, ktorí nerobia pre Slovensko toľko ako dosahuje napríklad susedné Česko.

Bratislavský kraj prakticky odstrihli
Jozef Masarik „Prostriedky vyčlenené pre Bratislavu sú minimálne, takže ich priame získanie bude veľmi ťažké,“ varuje dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK Jozef Masarik a dodáva, že celý kraj je „viac-menej vyňatý zo štrukturálnych fondov“.
Dôvodom je predovšetkým vysoký hrubý domáci produkt kraja, ktorý prekračuje 75 percent priemeru Európskej únie. Masarik však pripomína, že vzdelávacie inštitúcie nemajú zo sídla zahraničných firiem nič alebo len veľmi málo.
„Proste toto všetko je Kocúrkovo a len zlý administratívny žart či potvrdenie toho, že Európska komisia nemá o reálnej situácii v regiónoch ani potuchu, ale je spokojná, že to sedí v tabuľkách a grafoch,“ kritizuje.
V končiacom programovom období konkrétne nemohli čerpať peniaze na učebné pomôcky a vnútorné vybavenie s cieľom zlepšiť učebný proces.
Naopak, uchádzať sa mohli o financie na obnovu výskumnej infraštruktúry. Napríklad STU sa preto snaží využívať iné zdroje financovania, kam patria zmluvný výskum pre prax alebo súťaže o zahraničné granty.

Prekážky obchádzali
Riešením tiež bolo „obídenie“ podmienok cez vysunuté pracoviská. „Zapojiť sa mohli v prípade, ak realizovali aktivity mimo Bratislavského kraja, napríklad STU prostredníctvom fakulty v Trnave. Dôležité je totiž miesto realizácie aktivít projektu, nie sídlo subjektu,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva školstva Martina Slušná.
Známy slovenský fyzik Masarik si je istý, že situácia by nemusela byť taká zlá, čo dokladuje počínaním Česka. „Europoslanci, komisár a vysokí európski úradníci v tomto efektívne nerobia asi nič alebo ak robia, tak oveľa menej efektívne ako ich českí kolegovia,“ porovnáva s pražskými univerzitami.
Navyše pripomína, že pozerať na bratislavské školy ako bratislavské je nezmysel, keďže majú študentov z celého Slovenska a mimobratislavskí sú v prevahe.

Štát si musí dať jasné priority
Uznávaný odborník zároveň vyzval slovenskú vládu a ministerstvo školstva, aby situáciu zohľadnili v podpore slovenských vysokých škôl. „Národné zdroje by mali byť využité hlavne pre Bratislavu,“ domnieva sa.
Podobný pohľad má aj nová dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU Mária Bieliková: „Kde chceme robiť výskum? V mestečku X, Y, Z? To vôbec nemôže fungovať. Ak chceme viac špičkového výskumu, tak treba stavať tam, kde ho máme na slušnej úrovni a posunúť ho čo najviac ďalej.“
Masarik so zameraním sa na konkrétnu skupinu súhlasí. „Možno by nemalo ísť o celé školy, ale fakulty, respektíve špičkové tímy a excelentný výskum na nich. Na podporu všetkých a skúmania všetkého nemáme a ani nikto vo svete to tak nerobí,“ dopĺňa.

Nemôžu používať rovnaký meter
Podľa šéfky známej IT fakulty si Slovensko môže na svoje pomery a regionálne rozloženie dovoliť maximálne štyri výskumné univerzity. Doposiaľ smerované peniaze na vedu na celé územie vo výške rádovo v miliónoch eur považuje za premrhanú príležitosť.
„Aj keď prostriedky určite pomohli – vznikli rôzne multimediálne učebne, IT centrá, no výskum sa reálne podporil len veľmi málo a najmä nie udržateľne,“ myslí si Bieliková.
S nedostatkom súhlasí aj rezort školstva, ktorý priznáva pomerne rozsiahlu fragmentáciu výskumno-vývojového potenciálu Slovenska. V budúcnosti však očakáva zlepšenie, pretože sa bude stavať na už vybudovaných centrách.
Bieliková oponuje a považuje za chybu, že na všetky školy sa používa rovnaký meter. Od všetkých sa napríklad vyžadujú vedecké výstupy bez ohľadu na ich poslanie. Výsledkom je tak podľa nej priemerovanie a napokon odliv mladých ľudí zo Slovenska.

Zmeny v operačných programoch
Stav sa pre bratislavské školy postupne navyše zhoršuje. Masarik porovnal, že objem dostupných finančných zdrojov bol v predchádzajúcom období vyšší ako v súčasnosti. Stále však mohli získať menej ako zvyšok Slovenska. Hovorí preto o protiklade dotácií a vedeckých a výchovno-vzdelávacích výkonov.
V aktuálnom programovom období do roku 2020 sa prístup k zdrojom vraj ešte viac komplikuje. Operačný program Vzdelávanie sa totiž zmenil na Operačný program Ľudské zdroje a prešiel z rezortu školstva na ministerstvo práce, podotkol zdroj z akademického prostredia.
Štát využitie Ľudských zdrojov zdôvodňuje snahou dosiahnuť prepojenie vysokoškolského vzdelávania s potrebami trhu práce. Zameriava sa pritom na zvýšenie záujmu o štúdium techniky, prírodných vied, matematiky a IT a tiež spolupráce škôl s firmami.
Ďalej je k dispozícii Operačný program Výskum a inovácie. Bratislavské školy môžu európske peniaze čerpať na výskumné, vzdelávacie a inovačné kapacity, rozvoj centier excelentnosti či vedeckých parkov.
Podmienkou ale je, že projekty musia vychádzať z výsledkov predchádzajúceho obdobia. Príkladom je spoločná iniciatíva STU a UK prepojiť vzdelávaco-výskumnú infraštruktúru oboch škôl.

Porovnajte si podiel peňazí z eurofondov a národných zdrojov cez uvedené operačné programy pre menej a viac rozvinuté regióny:
Eurofondy pre školy
Create pie charts
Poznámka: V rámci OP Ľudské zdroje sme použili prioritnú os Vzdelávanie. V rámci OP Výskum a inovácie sme použili celkovú sumu.

Výzvy ešte nezverejnili
Všetky vysoké školy sú v rámci operačného programu Výskum a inovácie oprávnenými žiadateľmi, potvrdila Slušná z ministerstva. O pozíciu môžu prísť v priebehu programového obdobia len po schválení zo strany Európskej komisie.
Výzvy na uchádzanie sa o európske fondy však zatiaľ nezverejnili. Zainteresovaný zdroj sa ale obáva, že univerzity podmienkam vyhovieť nedokážu. „Zdá sa, že budú určené skôr pre podnikateľské subjekty s výskumnou databázou, školy by mohli byt len partnermi,“ tvrdí.