Budeme mať viac vodných mikroelektrární? [vedanadosah.sk]

Malá vodná elektráreň s výkonom do 0,1 MW, resp. vodná mikroelektráreň je niečo, čo by naša krajina mohla využívať vo vyššej miere než dosiaľ. Podľa dokumentu Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030 je v súčasnosti na Slovensku v prevádzke 126 vodných mikroelektrární.
Prof. Ing. Peter Dušička, PhD. z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave uvádza, že v roku 1930 podľa súpisu urobeného finančnými úradmi bolo na území Slovenska až 2 650 vodných diel slúžiacich na využitie vodnej energie – to boli v drvivej väčšine práve predchodcovia súčasných vodných mikroelektrární (mlyny, píly a pod.). „Vodné mikroelektrárne sú navyše zdroje umiestnené obvykle na vidieku a na periférii distribučnej sústavy, podporujú jej stabilitu v danom území a dávajú pracovné príležitosti.“
Ako vlastne funguje taká mikroelektráreň? Na využitie energie z vody je vždy potrebný vodný tok s rozdielom hladín, resp. spádom, t. j. aspoň 0,6 m. Ďalej je nutný dostatočný a stabilný prietok počas celého roka a premena kynetickej energie vody na elektrickú energiu sa môže udiať. Hydroenergetický potenciál je medzi odbornou verejnosťou považovaný za jeden z najstabilnejších ekologických zdrojov energie v krajine. Veľkou výhodou mikroelektrární je fakt, že sú to objekty nie príliš náročnej konštrukcie, sú ľahko zmontovateľné a pomerne stabilné aj v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok. Energia, ktorú vyprodukuje mikroelektráreň, sa môže spotrebovať priamo, nie je potrebná jej akumulácia do batérie.
V susedných štátoch ako Rakúsko alebo Česká republika sú podľa prof. Ing. Petra Dušičku, PhD. tieto najmenšie kategórie malých vodných elektrární z hľadiska využívania najpočetnejšie; sú totiž považované za najmenej zaťažujúcu formu vzhľadom na životné prostredie. „Dá sa konštatovať, že sme sa vydali cestou obmedzovania a zákazov namiesto toho, aby sme hľadali nové, resp. vo svete známe a využívané riešenia. Pritom ani Rámcová smernica ES o vode alebo smernice v oblasti ochrany prírody nezakazujú využívať hydroenergetický potenciál,“ tvrdí odborník z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Prehľad využívaného a nevyužívaného hydroenergetického potenciálu k 31. 12. 2015 (Zdroj - MH SR)
DokumentAktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov uvádza, že v profiloch, ktoré disponujú hydroenergetickým potenciálom, umožňujúcim výkon do 0,1 MW, nie je využitie tohto potenciálu odporúčané. „V prípade opodstatneného lokálneho záujmu (napr. obce), a ak sú splnené kritériá pre výber profilov s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom podmienečne vhodných pre výrobu elektrickej energie prostredníctvom jednoduchých zariadení (mikroelektrární) s ekologicky prijateľným technickým riešením, však bude možné nad jeho využitím uvažovať,“ konštatuje sa v dokumente.
Vybudovanie malej vodnej elektrárne s výkonom do 0,1 MW na existujúcej technickej migračnej bariére alebo na existujúcej derivácii (starý mlynský náhon, továrenský odber...) je podľa tohto dokumentu rovnako možné za dodržania potrebných kritérií pre výber profilov s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom.
Prof. Ing. Peter Dušička, PhD. pripomína, že dokument prakticky vylúčil malé vodné elektrárne z území s vyšším stupňom ochrany prírody ako sú národné parky, prírodné rezervácie a pod.. „Pritom v nedávnej minulosti bolo napríklad len v TANAP-e vybudovaných niekoľko mikroelektrární (pri vysokohorských chatách). V roku 2011 pri snahách o rekonštrukciu jednej z nich pri chate pri Zelenom plese (Brnčalova chata) aj zástupcovia TANAP-u podporili tento zámer, nakoľko výroba elektrickej energie pre zásobovanie chaty v diesel-agregáte nemala dobrý vplyv na okolité prírodné prostredie (emisie splodín spaľovaním nafty, zápach, hluk). Podľa Aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030 by už ale takúto stavbu nebolo možné zrealizovať.“
Slovensku podľa odborníka chýbajú v porovnaní so susednými štátmi napríklad aj normy alebo iné predpisy, ktoré by riešili špeciálne objekty vodných stavieb s využívaním hydroenergetického potenciálu, ako sú rybovody, biokoridory, sklzy pre športové plavidlá a pod. „To sa týka aj bariér (vodných stavieb), kde nie je žiadne energetické využitie. Minulý rok vznikla síce smernica o rybovodoch, má ale len odporúčací charakter. Na rozdiel od susednej Českej republiky sa nevenovala (ani nevenuje) prakticky žiadna pozornosť výskumu v oblasti využívania hydroenergetického potenciálu a súvisiacich objektov.“
Prof. Ing. Peter Dušička, PhD. je presvedčený, že by sme mali hľadať nové resp. uplatňovať vo svete známe, overené a využívané riešenia. „Rezervy vo využívaní hydroenergetického potenciálu máme – stačí sa ísť pozrieť do susedného Rakúska alebo Českej republiky. Chce to ale venovať aj zo strany štátu pozornosť a prostriedky na výskum v tejto oblasti a reálnu podporu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie.“
Na základe dokumentu možno konštatovať, že pre obnoviteľné zdroje energie boli u nás vytýčené nasledujúce ciele: zvýšiť podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (bez započítania veľkých vodných elektrární) na spotrebe elektriny na 9 % v roku 2020 a tiež zvýšiť podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe elektriny na 11 % do roku 2030.
Kompletné znenie dokumentu Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030
Informácie poskytol: prof. Ing. Peter Dušička, PhD., Katedra hydrotechniky Stavebnej fakulty STU v Bratislave.