Budúcnosť je v nízkoenergetických domoch [SME]

Pred dvoma týždňami sa uskutočnila medzinárodná konferencia Vykurovanie 2009. Prišlo na ňu takmer šesťsto účastníkov a odznelo viac ako sto prednášok. Jej hlavnou témou boli alternatívne zdroje energie a systémy zásobovania budov teplom. Zorganizovala ju Stavebná fakulta STU v Bratislave a Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia ZSVT. O alternatívnych zdrojoch energie sme hovorili s profesorom DUŠANOM PETRÁŠOM z katedry technických zariadení budov.

Aké alternatívne zdroje dnes odborníci pri vykurovaní uprednostňujú?

"Pod názvom alternatívne zdroje energie chápeme také zdroje, ktoré buď nevyužívajú tradičné fosílne palivá, ako napríklad obnoviteľné zdroje energie, alebo ich využívajú iným spôsobom, ktorý sa štandardne nepoužíva. Môže to byť napríklad kombinovaná výroba tepla a elektriny, prípadne chladu, známa ako kogenerácia, respektíve trigenerácia. Domnievam sa, že toto sú práve oblasti, ktoré by mali mať z hľadiska výroby tepla absolútne zelenú, teda mali by byť výrazne podporované na štátnej aj na regionálnej úrovni. Čo sa týka obnoviteľných zdrojov energie (slnečná, geotermálna, energia prostredia využívaná prostredníctvom tepelných čerpadiel, biomasa), máme na Slovensku významný potenciál, kvalitné technické riešenia, dostatok erudovaných odborníkov, ale aj mnoho nadšených potenciálnych investorov. To, čo chýba, je koncepčný stimul, či už finančný, alebo daňový, ktorý by dostal ekonomickú návratnosť týchto riešení na akceptovateľnú úroveň."

Aké sú trendy a perspektívy vykurovacej techniky?

"Trendy a perspektívy vykurovacej techniky možno vnímať vo viacerých polohách. Z globálneho a celospoločenského pohľadu bude alfou a omegou práve voľba palivovo-energetickej základne, kde popri existujúcej 90-percentnej závislosti od fosílnych palív musí postupne dochádzať k mohutnejšiemu nástupu obnoviteľných zdrojov energie. S tým súvisí aj posun pri voľbe vykurovacej sústavy. Z tradičných teplovodných sústav s teplotným spádom 90/70 stupňov, resp. 80/60 stupňov, sa budú viac využívať vykurovacie sústavy nízkoteplotné. Teda také, kde teplota teplonosnej látky bude nižšia ako 50 stupňov. Ide najmä o vykurovanie veľkoplošné, prevažne sálavé, ako je podlahové, stropné, prípadne stenové vykurovanie. Práve pre tieto nízkoteplotné systémy vykurovania je ideálna kombinácia s obnoviteľnými zdrojmi tepla, ktoré prezentujú takzvanú nízkopotenciálnu energiu s efektívnym využitím práve pri nižších teplotách ako 50 stupňov. Súčasne je tu ďalší aspekt. Takéto nízkopotenciálne zdroje energie v spojitosti s nízkoteplotným vykurovaním sú najvhodnejším riešením v nízkoenergetických domoch, kde spotreba energie na vykurovanie je okolo 50 kilowatthodín na štvorcový meter."

Dnes sa veľa hovorí o znížení energetickej náročnosti starších bytových domov. Aké sú možnosti v praxi?

"Energetická náročnosť bytových domov je v súčasnosti na Slovensku jedným z najzávažnejších problémov, pretože približne dve tretiny bytového fondu, čo je viac ako 600-tisíc bytov, bolo postavených z materiálov a technológiami, ktoré nepoužívali tepelnú izoláciu. Priemerná spotreba energie na vykurovanie je v nich okolo 12 až 150 kilowatthodín na štvorcový meter, čiže dvakrát horšia, ako vyžadujú súčasné tepelno-technické normy a až trikrát vyššia, ako je spotreba pri nízkoenergetickom dome. Riešením je komplexná obnova bytového fondu, ktorá spočíva v zatepľovaní stavebných konštrukcií, výmene okenných konštrukcií a potom v hydraulickom vyregulovaní vykurovacej sústavy s uplatnením meracej a regulačnej techniky. Potenciál úspor energie pri takomto komplexnom prístupe je 40 až 60 percent. Dokázal to softvér pre energetické audity existujúcich stavebných sústav bytových domov na Slovensku, ktorý sme na Stavebnej fakulte STU vypracovali."

Ako tomu pomáha energetický audit?

"Energetický audit je významný prostriedok a nástroj na technicko-ekonomické posúdenie budov. Objektívne sa zhodnotí skutkový stav každej budovy, urobia sa energetické výpočty vychádzajúce z európskych noriem, potom ekonomické výpočty vrátane podnikateľského plánu. Výsledkom je definovanie potenciálu možných energetických úspor, celkových nevyhnutných investícií a súčasne aj návratnosti takto vložených prostriedkov. Na Stavebnej fakulte STU v Bratislave sme v uplynulých rokoch zrealizovali viac ako 100 takýchto auditov, či už pre jednotlivé budovy, alebo komplexy budov, školy, nemocnice, závody, aj pre celé mestá vrátane takzvanej energetickej koncepcie."