Byt vám môže spustiť bolesť hlavy či depresiu [HN]

Napadlo vám niekedy, že ochorieť môžete aj z vlastného bytu či kancelárie? Nie, naozaj nejde o konšpiračnú teóriu, ale závery slušnej fúry vedeckých výskumov. Túto problematiku mapujú aj dve čerstvo vydané slovenské publikácie o komforte v interiéri. Prinášame vám niektoré z ich zásadných zistení a najmä - rady, ako vašu domácnosť premeniť na zdravší priestor.
Pohodlie. Jeden by sa nazdal, že práve ono je alfou a omegou príbytkov 21. storočia. A je to nesporne aj pravda - z istého uhla pohľadu. Na televízor už väčšina z nás hľadí aj z postele, riad vkladáme do umývačiek a nohy nám zohrieva podlahové kúrenie. No výskumy zároveň svedčia o tom, že komfort, ktorý naše telo a myseľ po dňoch plných stresov potrebujú, množstvo našich obydlí naplniť nedokáže. Naopak: často k stresu nevedomky prispievajú, čím nás oslabujú fyzicky aj psychicky. Takže: čo môžeme urobiť pre to, aby boli naše interiéry zdravým miestom na život?
Tu je sedem vybraných riešení podľa vedeckých výskumov a názorov expertov z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity na čele s dizajnérkou a poradkyňou v oblasti zdravého bývania Veronikou Kotradyovou, ktorí za spomínanými publikáciami stoja.
1. Stavte na masív
Hoci prítomnosť masívneho dreva v byte mnohí z nás považujú za nadbytočný luxus, opak je pravdou. V skutočnosti ide o zásadný pilier interiéru, obklopenie sa čisto umelými materiálmi nám totiž neprospieva. Výskumy založené na meraní tepu, krvného tlaku či vodivosti pokožky jednoznačne dokazujú, že blízkosť prírodných materiálov nám rýchlejšie odbúrava stres a optimalizuje fyziologické funkcie. Dôvodov za tým možno hľadať viacero, za ten kľúčový označuje Veronika Kotradyová takzvanú genetickú pamäť: ,,Človek sa milióny rokov vyvíjal v prírodnom prostredí a dodnes to v ňom zostalo zakódované," vysvetľuje. Inými slovami, naša nervová sústava prírodné materiály minimálne nevedome preferuje: z biologickej stránky ich totiž vnímame ako tie, ktoré nám pomáhajú prežiť. A to so sebou prináša pozitívne emócie. K tomu treba podľa nej pridať aj sociálne archetypy - to, čo zdieľame so súčasnou spoločnosťou. A tu hrajú prírodné materiály opäť prím. S výnimkou najmladších generácií sme v ich obklopení vyrastali prakticky všetci: minimálne v dome starých rodičov. ,,V tomto smere bude zaujímavé sledovať, ako bude na drevo reagovať generácia, ktorá je už odmala obklopená plastmi," komentuje Veronika Kotradyová. O to podstatnejšie podľa nej je, aby sme deťom do ich umelého prostredia vnášali prírodné prvky: podporí to v nich rešpekt k prírode a prirodzenú hierarchiu hodnôt. Za zmienku stojí i to, že masívne drevo má schopnosť vstrebať do seba a vypúšťať v menšej miere nebezpečné voľne prchavé látky, ktoré sa uvoľňujú z umelých materiálov - tak hojne preferovaných v našich príbytkoch - a môžu prispievať k onkologickým či autoimúnnym ochoreniam. A v neposlednom rade - prírodné materiály s masívom na čele sú pre väčšinu súčasníkov vhodnou kompenzáciou dlhodobého pobytu v digitálnom až virtuálnom prostredí. ,,Ľudia, ktorí osem hodín denne sedia v sklenených vežiakoch a tvoria excelovské tabuľky, majú prirodzenú potrebu byť v kontakte s čímsi skutočným a zemitým. Aj preto dnes tak často navštevujeme kurzy keramiky či varenia," komentuje Veronika Kotradyová. Inými slovami, nervová sústava človeka 21. storočia si menej oddýchne v minimalistickom byte vybavenom transparentným ľahkým nábytkom z umelých materiálov.
2. Neklamte materiálmi
Väčšina z nás dobre pozná ten pocit uspokojenia: kúpite si plávajúcu podlahu a na prvý pohľad ju takmer nerozoznáte od dreva. Umelinami s dekorom dreva je väčšina z nás obklopená od rána do večera, takže sa nám táto filozofia predstierania vlastne už ani nezdá čudná. Za všetko hovorí fakt, že jeden zo svetových udávateľov trendov v interiérových povrchoch, firma Schatt dekor, sa vo veľkom zameriava práve na dekory získané naskenovaním starých a opotrebovaných povrchov materiálov - hrdzavejúcich plechov, starého dreva a podobne. Iste, motivácia na výrobu aj kúpu takýchto fejkov je v skutočnosti pochopiteľná a len potvrdzuje vyššie uvedené vety: v dnešnej pretechnizovanej dobe túžime po tom, čo je prírodné a autentické. Pokiaľ však túto hlboko zakorenenú túžbu umlčíme kúpou napodobeniny, dopustíme sa na sebe väčšieho prehrešku ako len toho, že si vnesieme do bytu gýč. Predstieranie na úrovni dizajnu totiž z psychoanalytického hľadiska podľa Veroniky Kotradyovej plodí neautenticitu aj na iných úrovniach nášho života a najmä - vnáša zmätok do mysle najmenších členov rodiny, ktorí sa so svetom iba oboznamujú. ,,Čo sa z vnímania takéhoto prostredia naučia deti? Že sa nedá veriť vlastnému zraku ani hmatu?" pýta sa v publikácii Komfort v mikroprostredí. Navyše, našu túžbu po ,,prírodne" tým napĺňame len na vizuálnej úrovni (aj to veľmi povrchne) a ochudobňujeme náš čuch, chuť, hmat či sluch. Tieto zmysly laik pri zariaďovaní bytu nezvykne brať príliš do úvahy, no aj ony sa tak ako zrak podieľajú na tom, či na nás príbytok pôsobí upokojujúco. Príťažlivosť prírodných povrchov pre našu nervovú sústavu totiž spočíva v komplexnom vnímaní vrátane elektrostatického napätia či prítomnosti záporných iónov, ktoré cítime skôr mimozmyslovo. Vedci pri svojich výskumoch akustického či gustatorického (chuťovo-čuchového) komfortu v interiéri prišli napríklad na to, že najlepšie nám chutí pri drevenom stole s matným drsnejším povrchom. Prečo? Lebo človek má lepšie vyvinuté vnímanie tvarov ako farieb, lebo ľudský hmat inštinktívne preferuje drsný povrch pred hladkým, lebo... pokračovať by sa dalo pomerne dlho. Zásadné je však uvedomiť si, že prírodný materiál sa jednoducho nahradiť nedá. Nehovoriac o tom, že jeho napodobňovanie so sebou prináša konzumentské a neekologické správanie. Lebo umelá náhrada na rozdiel od prírodného originálu nestarne s gráciou a patinou, ktorá je pre nás atraktívna, ale veľmi skoro sa morálne opotrebuje. Hoci je ešte funkčná, estetický rozmer jej starnutia je pre nás neprijateľný, a vyhodíme ju skôr. Toto však nie je pohon na plasty. Napokon, aj ony majú unikátne vlastnosti, ktoré ich robia nenahraditeľnými: napríklad totálna tvarová a farebná variabilita. Kľúčové však je, aby sme pri nich tú ,,farbu" naozaj priznali - teda nevydávali ich za čosi, čo nie sú. A, samozrejme, ideálne je siahnuť po ekologických bioplastoch.
3. Ozdravte si mikroklímu
O hlinených omietkach už väčšina z nás počula. No ruku na srdce - napadlo by vám aplikovať ju na steny vášho panelákového bytu? Pritom podľa expertov neexistuje lepší spôsob, ako si ozdraviť domácu mikroklímu. Teda presne tú stránku nášho bývania, ktorá sa pod naše zdravie podpisuje pomerne jednoznačným a merateľným spôsobom. Ako píšu Dana Capíková a Alena Chumachalová v publikácii Dizajn s ohľadom na človeka, ,,počas posledných dvoch desaťročí rastie znepokojenie v oblasti kvality vnútorného ovzdušia a jeho účinkov na ľudské zdravie." Do veľkej miery k tomu prispieva formaldehyd, prítomný v riedidlách, lepidlách či farbivách... a najmä v nábytku z drevotriesky. Zoznam jeho škodlivých účinkov je pomerne znepokojivý: podráždenie očí, hrdla a nosa, kašeľ, hnačka, závraty, nevoľnosť, ochorenie kože, nádcha, emočná labilita, straty pamäti, poškodenie nervového systému, karcinogenézia... Preto ak už po nábytku z drevotriesky či materiálov, v ktorých sa zvykne táto látka vyskytovať, siahame, mali by sme si žiadať E0 kategóriu. Problém je, že tento údaj nemajú dosiaľ výrobcovia povinnosť udávať. Spoľahlivejším riešením je teda opäť len vniesť do bytu väčšie množstvo prírodnín - hliny, dreva, ale aj rastlín, ktoré majú schopnosť škodlivé látky pohlcovať a nevypúšťať nazad do priestoru. Absolútnym fenoménom v tomto smere je práve hlina. ,,Obydlia s takýmito omietkami výrazne zmierňujú napríklad prejavy astmy a alergie," komentuje Veronika Kotradyová. A ešte jedna - hoci pomerne známa - rada: na plastové okná bez mikrovetrania zabudnite.
4. Vyvážte geometriu a organiku
Na prvý pohľad nezrozumiteľná rada, no v skutočnosti apeluje na dve podstatné potreby: bezpečia a vizuálneho komfortu. O čo ide? Nuž, v prvom rade o to, že pudy človeku velia, že priestor je bezpečným miestom na život len vtedy, ak je prehľadný, spoľahlivý a má nad ním dostatočnú kontrolu. (Práve to sú najhlbšie korene našej túžby po poriadku.) Vizuálny komfort zase hovorí o pozitívnom vplyve prostredia na našu nervovú sústavu, o tom, že nemáme na podvedomej úrovni nutkanie ho opustiť. Ale i tak - aká geometria a aká organika? Nuž, tá tvarová. Väčšina kusov nábytku totiž inklinuje k jednej z týchto dvoch polôh: buď vychádza z prírodných tvarov a vtedy - pokiaľ je navrhnutá s citom pre mieru a proporciu - najviac lahodí nášmu nervovému systému. Ako napríklad slávne kreslo Egg pripomínajúce vajíčko. Alebo vychádza zo základných geometrických tvarov, ktoré sa síce v prírode nevyskytujú, no uľahčujú našu orientáciu v interiéri, čo má kľúčový vplyv na náš pocit kontroly nad priestorom. Ak sa chcete cítiť naozaj dobre a uvoľnene, mali by ste v rámci zariadenia citlivo kombinovať oba tieto prvky.
5. Nepodceňujte sedavú kultúru
To, že nás zabíja najmä stres a nedostatok pohybu, je pomerne známe. Vieme, že sedavá kultúra prispieva ku kardiovaskulárnym i onkologickým ochoreniam. Už menej sa však hovorí o tom, že prevládajúci pobyt na zadku s chrbticou ohnutou do tvaru písmena ,,C" a so stlačeným bruchom má vplyv aj na naše dýchanie a vnútorné orgány, čím priamo ovplyvňuje náš psychický stav. Inými slovami, nesprávnym sedením si môžeme privodiť či zintenzívniť úzkostné či depresívne stavy. A nechceme vás strašiť, ale pokojne k nim môže prispievať aj vaša sedačka. Hoci pre zmiernenie dôsledkov sedavého spôsobu života sú zásadnejšie zmeny na pracoviskách - konkrétne zriaďovanie polohovateľných stanovísk, za čo bojuje aj Fakulta architektúry STU - tie máme vo svojich rukách menej ako stoly a stoličky v našom byte. A ako si teda pomôcť? Nuž tým, že si byt upravíme tak, aby sme v ňom mohli vykonávať bežné činnosti a sedieť ta, straty pamäti, poškodenie nervového systému, karcinogenézia... Preto ak už po nábytku z drevotriesky či materiálov, v ktorých sa zvykne táto látka vyskytovať, siahame, mali by sme si žiadať E0 kategóriu. Problém je, že tento údaj nemajú dosiaľ výrobcovia povinnosť udávať. Spoľahlivejším riešením je teda opäť len vniesť do bytu väčšie množstvo prírodnín - hliny, dreva, ale aj rastlín, ktoré majú schopnosť škodlivé látky pohlcovať a nevypúšťať nazad do priestoru. Absolútnym fenoménom v tomto smere je práve hlina. ,,Obydlia s takýmito omietkami výrazne zmierňujú napríklad prejavy astmy a alergie," komentuje Veronika Kotradyová. A ešte jedna - hoci pomerne známa - rada: na plastové okná bez mikrovetrania zabudnite.
 6. Doprajte si dostatok intimity
Žiadny byt nebude dostatočne zdravým priestorom pre život, pokiaľ každému členovi rodiny neposkytne primerané súkromie a pokiaľ v ňom zároveň nevznikne príťažlivý priestor pre stretávanie sa pohromade. Práve podceňovaním intimity si ľudia vnášajú do svojho bytu výrazné stresory. Táto potreba úzko súvisí s našou túžbou po bezpečí, ktorá sa premieta do túžby po útulnosti. Milióny rokov našej prírodnej skúsenosti nás naučili, že najlepšie je byť skrytý a zároveň mať prehľad nad okolím. Z tohto dôvodu sa nám najlepšie relaxuje pri oknách so šírym výhľadom a úplne ideálne je, ak pri tom navyše sedíme v odpočinkovom kresle na sedačke pri okne alebo na vankúšoch v zabudovanej nike. Človek zároveň inštinktívne vie, že najviac zraniteľný je pri spánku a pri sexe, preto je dôležité vniesť si útulnosť práve do spálne. Ideálne je mať posteľ s výhľadom na dvere a s hlavou pri stene, ktorá nemá stavebné otvory.
7. S farbami to nepreháňajte
To, že sú farby silným atmosférotvorným prvkom v interiéri, nie je nové zistenie. Napriek tomu máme sklon nebrať účinnosť farieb dosť vážne. Je dokázané, že veľké plochy natreté výraznými farbami pôsobia na našu nervovú sústavu vyčerpávajúco. Vyvarovať sa treba aj rozmanitosti farieb. Pre nervovú sústavu väčšiny ľudí je maximom, ktorý na nich nepôsobí rušivo, dve až tri farby na veľkých plochách v interiéri ako sú podlahy, steny či veľké kusy nábytku. Práve prehnané množstvo stimulov je jeden z hlavných hriechov našich domácností. ,,Ľudia si zvyknú zapratať byt vázičkami, dečkami a suvenírmi, ku ktorým majú citový vzťah, no v konečnom dôsledku ich to vyčerpáva. Pri doplnkoch a osobných veciach je potrebné rátať s istou pestrosťou, v tom lepšom prípade to splynie do náhodnej harmónie," tvrdí Veronika Kotradyová. Je dobré mať čo najviac zakrytého úložného priestoru a ukázať len minimum vecí. Výnimkou je knižnica. Chrbty kníh dokážu splynúť do náhodnej harmónie, ktorá nevyčerpáva.
Lesklá kuchyňa nám neprospieva
Interiér na nás môže pôsobiť buď upokojujúco, alebo stresovo - podľa toho, či je alebo nie je v súlade s našimi milióny rokov starými inštinktmi. Ktorý z aktuálnych trendov radíte do druhej skupiny? Napríklad biele kuchyne vo vysokom lesku. Prečo?
Vysoký lesk je totiž vo svojej podstate odmietajúci a nedotknuteľný, ľudia sa v takej miestnosti inštinktívne nebudú radi zdržiavať. Takáto kuchyňa nikdy nebude prispievať k tomu, aby členov domácnosti utužovala a stmeľovala. A to je dosť veľký problém, keďže naša spoločnosť neskutočne trpí tým, že ľudia nejedávajú spoločne, nestretávajú sa aspoň raz denne zoči-voči a nezdieľajú, čo zažili. Ale pokiaľ priestor kuchyne či jedálne nie je vybavený tak, že v ňom ľudia radi zotrvajú, každý prirodzene odíde do vlastného kúta. Mnohí ľudia, čo také kuchyne majú, by si to nikdy nepriznali. Nechcem to zjednodušovať, ale rodina by sa naozaj mala stretávať v prostredí zariadenom prírodnými materiálmi.
Ale drevenú linku si dnes môže dovoliť len málokto. Čo s tým?
Úplne postačí drevená pracovná doska. To je zásadná vec - a pokiaľ ju skombinujete s lesklou bielou kuchyňou, získate hneď úplne iný pocit. Pre celkovú harmóniu je vhodné kombinovať lesklé materiály s matnými a ideálne aj drsnejšími. Investícia do kvalitných prírodných materiálov je teda kľúčová, úplne však postačí, ak sa bude týkať kontaktných plôch: teda pracovnej dosky, jedálenského stola, prípadne kuchynských dvierok. Tie je v takom prípade vhodné pokryť drevenými dyhami.
Ako je však vôbec možné, že sa trendom stane čosi, čo nám z fyziologickej stránky v skutočnosti nerobí dobre? Teda napríklad biela lesklá kuchyňa?
Otázkou je, ako vôbec vznikajú trendy, prečo sa čosi pretláča do médií a podobne... Kľúčové však je, že ľudia kúpou trendovej veci nadobudnú pocit, že sa tým dostanú do želanej sociálnej skupiny, nadobudnú určitý status. A patriť do určitej skupiny je v skutočnosti takisto inštinktívna záležitosť, lebo vďaka tomu sme ako živočíšny druh dokázali prežiť. Pre nás je veľmi dôležité, čo si o nás tí druhí myslia a náš byt, ako predĺženie našej identity, je toho súčasťou.
Tipy pre zdravší byt
- Každá domácnosť by mala mať čosi ako ,,svätyňu" alebo ,,meditačný kútik", ktorý je zariadený tak, aby nám spočinutie v ňom a očami na ňom prinášalo úľavu. Môže to byť kútik na čítanie, stojan s izbovými kvetinami, alebo ozajstný oltár (ako je to bežné u veriacich obyvateľov). Toto miesto by malo byť zbavené nadbytočných zmyslových stimulov.
- Zariaďte byt vo farbách, ktoré sa prirodzene vyskytujú v prírode vášho okolia. Ideálne je využiť aj tvary typické pre miestnu prírodnú scenériu.
- V určitých životných fázach človek viac potrebuje v byte aktivizujúce farby, ako je červená či žltá, v iných zas studené. Farby a textúry prírodných zemitých materiálov však dokážu pokryť obe tieto potreby.
- Farebný akcent by nemal byť v interiéri ojedinelý, použite ho viac ráz a v ,,náhodnej harmónii". Vtedy prispeje k harmonizácii priestoru.
- Pre vizuálnu rovnováhu kombinujte nielen teplé a studené farby, ale aj hladké a drsnejšie povrchy.
- Dekoratívnosť na nábytku bude na vás pôsobiť najlepšie, pokiaľ bude funkčná. Napríklad v prípade dekoratívnych spojov na poličkách, stoloch a podobne.
- Štruktúra a textúra prírodných materiálov a ich prirodzené nedokonalosti sú tiež formou dekoru a nervový systém ich vyhodnocuje ako čosi známe a prirodzené.
- Presvetlený interiér je základ. Skúste do každej miestnosti zabezpečiť prístup denného svetla z viacerých strán. Modeluje to mäkšiu atmosféru a zmenšuje kontrast medzi svetlom a tieňom, ktorý je pre ľudské oko nepríjemný.
- Množstvo denného svetla v interiéri možno korigovať aj zariadením interiéru. Vysoké kusy nábytku je vhodné umiestňovať čo najďalej od okna, ideálne na náprotivnú stenu. Pokiaľ umiestnite okolo ostení okien zrkadlá, zvýšite v interiéri svetlo až o 80 percent.
- Zdravé osvetlenie možno docieliť celospektrálnym svetlom podobným slnečnému. Prispieva to k zníženiu stresu, lepšiemu sústredeniu sa, k zlepšeniu fyzickej kondície, zníženiu hyperaktivity detí a potlačeniu depresií.
- Ideálny teplotný komfort v interiéri dosiahnete pri teplote 22 stupňov. Čo sa týka vlhkosti, príjemne sa cítime, ak je hodnota relatívnej vzdušnej vlhkosti od 40 do 50 percent.
- Najvyššiu mieru tepelného komfortu vám zaistí korková podlaha, na druhom mieste sa nachádza drevená, nasleduje laminát a keramická dlažba. Pri keramickej dlažbe je vhodné voliť druh ,,gres", ktorá je na povrchu jemne drsná, vďaka čomu na nás pôsobí hapticky teplejšie. Korok sa umiestnil na prvom mieste aj v testoch takzvaného kontaktného komfortu, na druhom mieste bolo ihličnaté drevo bez povrchovej úpravy.
- Z dostupných materiálov je ideálne obklopovať sa ovčou vlnou. Napriek jej skvelým vlastnostiam majú chovatelia obrovský problém s odbytom ovčieho rúna.
- Myslite na stimulácie bosých chodidiel štruktúrovanou alebo profilovanou podlahou. Najlepšie to možno dosiahnuť v spálni alebo kúpeľni napríklad formou zabudovaných riečnych kameňov alebo rôznych profilovaných roštov.
Masívne drevo má schopnosť vstrebať do seba nebezpečné voľne prchavé látky, ktoré sa uvoľňujú z umelých materiálov, ktoré tak hojne preferujeme.