Cena Vedec roka v kategórii Inovátor [Rádio Slovensko]

Oto Váhovský, moderátor: „Spojil vodu so železom, aby zbavil naše rieky a jazerá špiny. Už ako dieťa mal svoje chemické laboratórium. Obdivuje logiku Sherlocka Holmesa a keby mal čarovný prútik, tak by umožnil všetkým deťom, aby mohli experimentovať.
Profesor Ján Híveš v kategórii Inovátor roka. Aj preto je profesor Híveš hosťom dnešnej relácie K veci. Pri počúvaní vás víta Oto Váhovský. Jazerá aj rieky roky bojujú so znečistením. Voda sa dá čistiť chemicky, alebo na prírodnej báze a to využitím látok, ktoré sa nachádzajú v prírode. Vďaka slovenskému vedcovi Jánovi Hívešovi sme, zdá sa, opäť o krôčik bližšie k riešeniu znečistenia vody ekologickejším spôsobom. Samotný laureát nám prišiel o svojich objavoch porozprávať do štúdia. Dobrý večer.“

Ján Híveš, profesor STU v Bratislave, víťaz ceny Vedec roka v kategórii Inovátor: „Dobrý večer.“

Oto Váhovský: „Pán profesor, vedcom roka, alebo ak to môžeme tak nazvať, inovátorom roka ste sa stali za výskum a vývoj technológie, ktorá dokáže ekologicky zlikvidovať malé častice znečisťujúce najmä vodu. Popíšte nám, laikom, ako to celé funguje?“

Ján Híveš: „Samozrejme, človek svojou činnosťou produkuje aj odpady a tieto odpady sa samozrejme dostávajú do odpadových vôd. To znamená, v odpadových vodách môžeme nachádzať látky, ktoré nie sú prirodzené pre životné prostredie. Nachádzajú sa tam síce vo veľmi malých množstvách, preto hovoríme o takzvaných mikropolutantoch. Tieto mikropolutanty najčastejšie sú to veľké organické molekuly, ktoré sa dostávajú činnosťou, prirodzenou činnosťou človeka. Máme odpadové systémy. To znamená, ľudia požívajú lieky, ďalej sú to, môžu byť látky typu hormónov a iných ďalších veľkých organických molekúl, ktoré sa nachádzajú a sú v týchto odpadových vodách, nachádzajú sa v týchto odpadových vodách.“

Oto Váhovský: „Koľko váš výskum trval a ako ste prišli na to, že práve železnan je schopný čistiť vodu a čo vás počas toho výskumu možno najviac zaskočilo?“

Ján Híveš: „k tomuto výskumu sme sa dostali na základe spolupráce s našimi kolegami, máme veľmi dobrú spoluprácu s Prahou, Vysokou školou technologickou a takisto s kolegami Florida Institute of Technologies z Floridy, alebo zo Spojených štátov. Bolo to vlastne v rámci medzinárodného projektu NATO, kde sme hľadali látky, ktoré by boli schopné likvidovať také nebezpečné látky, ktoré by sa mohli dostať do životného prostredia a padla i možnosť využiť na to železany. Železany sú látky, kde sa železo nachádza v takzvanom nezvyčajne vysokom oxidačnom stupni plus šesť. No a samozrejme toto spôsobuje ich vysokú reaktivitu, sú to veľmi silné oxidovadlá. To znamená, že sú to látky, ktoré by boli schopné tieto nebezpečné látky degradovať a zlikvidovať. Výskum začal v roku ak si dobre pamätám, 2005, to je nejakých pätnásť rokov. Postupne sa nabaľovali rôzne ďalšie pokračujúce projekty, bol tam ešte ďalší projekt na to, potom domáce projekty.“

Oto Váhovský: „Vy ste teda nie len skúmali, ale aj vyvíjali technológiu, ktorá by mala využívať oxidačné vlastnosti železa na čistenie vody. Je už niekde na Slovensku uvedená do praxe?“

Ján Híveš: „Tieto veci sme v súčasnosti testovali pri rôznych zdrojoch znečistenia. Čo sa týka týchto mikrpolutantov. Hlavne čo sa týka liečív, psychofarmák, drog a podobných vecí. Existujú takzvané bodové zdroje, čo sú hlavne teda nemocnice, domovy seniorov, psychiatrické liečebne a podobne, kde samozrejme aj užívanie týchto medikamentov je podstatne vyššie, to znamená aj koncentrácia týchto látok, prípadne ich metabolitov v odpadových vodách je vyššia. Vyskúšavali sme na viacerých zariadeniach, jak v nemocniciach, psychiatrických liečebniach a takisto na samotných čistiarňach odpadových vôd účinnosť tohto železnanu, ktorý preukázal v mnohých prípadoch veľmi kvalitné účinky. Je schopný zdegradovať tieto látky, ktoré sa v týchto vodách nachádzajú.“

Oto Váhovský: „Pán profesor, v poslednom týždni, alebo respektíve v posledných mesiacoch, najmä teda po nástupe Jána Budaja na životné prostredie sa objavuje množstvo prípadov ekologických záťaží v podobe odkalísk či nelegálnych skládok a podobne. Vedeli by ste tým svojim objavom pomôcť aj v tomto smere?“

Ján Híveš: „No toto je smutná história slovenskej priemyselnej výroby. Veľmi sa teším, že sa tomuto dáva v súčasnosti taká veľká pozornosť a samozrejme spolupracujeme s Ministerstvom životného prostredia práve na riešení takýchto environmentálnych záťaží a trúfam si tvrdiť, že železnany, zvlášť v prípade organických záťaží, to znamená organických polutantov, ktoré sa nachádzajú v odpadových vodách vie významným spôsobom takisto pomôcť.“
Oto Váhovský: „Aké je možno to časové rozpätie? Ako rýchlo sa toto dá odstrániť?“
Ján Híveš: „Závisí od toho, aké sú to množstvá. Samozrejme, tie samotné reakcie, alebo priebeh, je relatívne veľmi rýchly. Vieme nastaviť parametre toho degradačného procesu tak, aby tá samotná rýchlosť toho, tej degradačnej reakcie bola rýchla. Ale ako hovorím, závisí od kvanta, ktoré to je a ako je to rozptýlené. Pretože napríklad tie nelegálne skládky častokrát to len starší ľudia si pamätajú, kde sa čo vyhadzovalo, čo sa potom zahrnulo zeminou a teraz skutočne neviete, akurát zrazu zisťujete, že v studniach je nejaká čudná voda, ktorá dokonca čudne páchne. To znamená, hľadá sa zdroj. A vyhľadávanie týchto zdrojov a mapovanie podľa mňa teraz je veľmi dôležité. Zistiť si stav, proste ak budeme vedieť, aký je stav, vieme, čo máme robiť.“

Oto Váhovský: „Veda a výskum sa nedajú robiť zadarmo. Ako teda bol tento projekt financovaný? Tým, že ste povedali, že to bol aj medzinárodný projekt.“

Ján Híveš: „Keby som mal zhodnotiť celý ten výskum, no stál určite stovky tisíc eur. Typy týchto projektov sa robia súťažnou formou. To znamená, že spravíte nejaké konzorcium, spravíte si plán, čo mienite spraviť a na základe toho sú samozrejme aj relokované nejaké financie a vlastne v súťaži buď projekt získate, alebo nezískate samozrejme. No a podpora - u nás na Slovensku máme štandardné agentúry, ktoré ktoré podporujú najčastejšie to Vega, alebo APVV agentúra, ktoré takisto takouto súťažnou formou vyberajú projekty, ktoré budú financované a ktoré samozrejme nebudú financované a ktoré sa môžu uchádzať o financovanie v nejakom ďalšom období. Bolo by úžasné, keby bolo dostatok peňazí na to, aby, samozrejme nie každý musí byť uspokojený. To je samozrejme naivné, ale skutočne kvalitné projekty aby dostali šancu. Pretože si osobne myslím, že investícia do vedy sa v konečnom dôsledku určite vráti. Možno ten efekt neni hneď tak viditeľný, ako keď niečo vyrábate, získate nejaký produkt, ale osobne si myslím, že znalosti o veciach a ako veci fungujú, ako idú, v budúcnosti určite budú využité.“

Oto Váhovský: „Ako ste povedali efekt vedy sa vráti. Počas koronakrízy takpovediac stúpala spoločenská hodnota slovenských vedcov, ktorí teda vyvinuli
slovenské testovacie sety na COVID-19, začali vyrábať ochranné štíty, aj umelú pľúcnu ventiláciu. S týmito aktivitami samozrejme pribúdalo prísľubov, že slovenskú vedu treba napumpovať financiami. Stalo sa tak podľa vás?“

Ján Híveš: „Podľa mňa ešte teraz je príliš skoro hodnotiť a hovoriť o tom, či sa to stalo, pretože osobne si myslím, že v súčasnosti zostáva veľké množstvo peňazí nevyčerpaných a zatiaľ aj výzvy, ktoré boli dané ešte stále buď nie sú vyhodnotené, alebo ešte neboli vyhlásené. To znamená, čas sa výrazne kráti. To znamená vedci sú pripravení. My už sme veľmi vyskúšavaní a trénovaní v tom, ako pripravovať projekty. Akurát keď nie sú žiadne výzvy, ťažko podávať projekt, keď neexistuje výzva. To znamená, v tejto oblasti keby sa zrýchlil tento proces, samozrejme je možné minúť všetky alokované peniaze práve na vedu a výskum.“

Oto Váhovský: „Čo podľa vás, teda okrem financií chýba slovenskej vede?“

Ján Híveš: „Viete, ja som vždy hovoril, že ak je málo peňazí, je aj málo muziky. Osobne si myslím, že máme veľmi šikovných ľudí, ktorí pracujú v okolitých štátoch a to, čo ma najviac mrzí je, keď títo mladí ľudia odchádzajú. Najskôr na skusy, ale potom aj zostávajú. No a okolité štáty sa na nás milo usmievajú, myslím si, že sa až smejú, s tým, ako vlastne zaobchádzame s mladou generáciou, ktorá nám takto odchádza a keď už sa tam usadí, už sa nevracia naspäť.“

Oto Váhovský: „Trošku sa pozrieme na vašu Almu Mater. Momentálne teda pôsobíte na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Môžete poslucháčom priblížiť, čomu konkrétne sa fakulta venuje, alebo aké poznatky z vašej práce sú prakticky využiteľné v bežnom živote?“

Ján Híveš: „Ako už samotný názov hovorí, sme Fakulta chemickej a potravinárskej, a dovolím si ešte zdôrazniť, technológie. To znamená, robíme samozrejme aj základný výskum, máme veľmi silné oddelenia, ktoré sú veľmi silné v základnom výskume, ale snažíme sa samozrejme robiť aj výskum aplikačný. Pre našich študentov poskytujeme široké spektrum, skutočne široké spektrum zameraní, možností. Cez anorganiku, organiku, ekológiu a tak ďalej a tak ďalej. Ak sa pozriete okolo seba, všade, vo všetkých materiáloch vidíte, všade je niekde nejaká chémia. Ale snažíme sa, aby tieto poznatky, ktoré získavajú, boli schopní aj nejak aplikovať, alebo videli ten zmysel v technológiách. To znamená, máme spoluprácu samozrejme s priemyslom, kde sami môžu realizovať jak svoje diplomové práce, tak bakalárske práce, dizertačné práce na konkrétnych problémoch, ktoré sa riešia. Ktoré následne potom ďalej tieto podniky aj využívajú.“

Oto Váhovský: „Čiže sú dajme tomu takéto študentské projekty možno ďalším takým prísľubom na nejaké granty pre takýchto študentov?“

Ján Híveš: „No samozrejme. Ak mám byť úprimný, ja si neviem predstaviť svoju prácu bez toho, aby som nemal študentov. jak doktorandov, tak diplomantov, tak bakalárov. Pretože v chémii je to tak, že to musíte odmakať v labáku. To sa nedá nakresliť, ani vymyslieť, proste niektoré veci musíte stáť v tom laboratóriu od rána do večera a skúšať. Samozrejme je výhodné nerobiť to len metódou pokusov a omylov, je to výhodné robiť metódou cieleného výskumu a okamžitej analýzy toho, čo dostanem, aby som mohol modifikovať svoje zameranie, respektíve smer toho, čo skúmam. Takže bez toho, bez študentov, ja by som sám nič určite nespravil.“

Oto Váhovský: „Pán profesor, gratulujeme ešte raz k oceneniu a ďakujeme, že ste boli hosťom relácie K veci.“

Ján Híveš: „Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.“

Oto Váhovský: „To bol profesor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a víťaz ceny Vedec roka v kategórií Inovátor Ján Híveš a relácia K veci.“