Chatu prestavali na pasívny rodinný dom. Výsledok prekvapil aj majiteľov [style.hnonline.sk]

Doska k doske dosadla rovnako dôsledne na rohoch aj na oknách či dverách. Je vidieť, že niekomu záležalo na tom, aby prirodzené krivky okrajov dosiek plynule prechádzali do všetkých plôch. Tvar domu akoby vo svojej "dvojitosti" nasledoval dvojicu borovíc, ktorá tu vyrástla roky pred ním.
Obe časti domu sú si podobné dreveným plášťom, ale ich vnútro má inú históriu, postavili ho totiž na iných základoch. Tam, kde sa dom zasklením otvára k juhu a poschodie svojím presahom tieni budúcu terasu, stálo predtým prízemie podpivničenej murovanej chaty podobnej tej, čo doteraz stojí nižšie.
Lesné chodníčky
Teraz, keď stále viac ľudí rozmýšľa, či vôbec kupovať nehnuteľnosť, alebo sa púšťať do stavby novej, javí sa skúsenosť mladého páru ako dobrý spôsob pre vybudovanie vlastného súkromia.
Ona aj on vyrástli v rodinných domoch a blízkosť lesa bola pre nich samozrejmá. Prestavať si chatku na dom, ku ktorému vedú len lesné chodníčky a cesta pre jedno auto, znamenalo zabudnúť na väčšie mechanizmy a jednoduchý dovoz stavebného materiálu.
Spočiatku nenáročne sa javiaca prestavba chatky s pôvodným rozpočtom do pol milióna českých korún (takmer 20 tisíc eur) sa zakrátko dostala do nečakaných obrátok. Všetko komplikoval neľahký terén.
Rozhodnúť o vhodnom návrhu a v čo najkratšom čase zabezpečiť všetky úradné povolenia a domyslieť logistiku dopravy materiálu po strmej lesnej ceste chcelo kus odvahy. Ale najdôležitejšia zmena nastala vo chvíli, keď sa domáci radili s architektom Danom Kubišom.
Hľadali prenájom, našli "chatodom"
Inšpirovali sa práve drevostavbou, ktorú si postavil sám pre seba. Páčilo sa im v nej, a tak verili, že ich chatka sa len zľahka rozrastie v podobnom duchu vďaka "drevoprístavbe".
"Pôvodne sme hľadali niečo na prenájom, nakoniec sme našli chatku na predaj. Jej obhliadka nám trvala dve a pol hodiny a to bol signál, že sa nám miesto páči.
Videli sme sa už, ako bývame v chatke prestavanej v zrubovom štýle so sedlovou strechou. Aby nám náš nápad niekto kompetentný schválil, oslovili sme Danyho. Alebo on oslovil nás?! Už neviem," smeje sa majiteľ.
Architekt pobavene dopĺňa: "Nanominoval som sa im. Chceli posúdiť a zhodnotiť situáciu, tak som doniesol rovno projekt. A ten sa im vôbec nepáčil."
"Škaredé to bolo," pridáva teraz už spokojný obyvateľov" chatodomu ".
"Danyho návrh bol na nás strašne futuristický. Nechali sme sa ukecať, hoci potom sme ešte so ženou vymýšľali urobiť aspoň presahy strechy. Dany nás zrušil s tým, že takýto presah sa nikomu nepáči a ako sa môže páčiť nám. Než som sa stačil ohradiť, roztrhal papier, s ktorým som za ním prišiel, a bolo vybavené."
Medzitým urobili malý prieskum: "Ukázali sme ten istý návrh s presahmi aj bez presahov strechy vzorke ľudí z nášho okolia a vyhral ten od Danyho."
Ako sa z chaty robí dom
"Izoláciu z minerálnej vlny a stavebné drevo sme nakúpili ešte pred podaním stavebného povolenia. Papierovanie sa vybavovalo priebežne. Najprv sme si podali žiadosť na výmenu strešnej krytiny. Aby sme stihli hlavné práce ešte do začiatku zimy, pustili sme sa do bagrovania. Vykopali sme zeminu na základy pristavanej časti. Potom sa z pôvodného objektu zhodila strecha. Po obnažení múrov sme zistili, že chatu kedysi murovali z všeličoho," spomína majiteľ.
Kým na pôvodnej stene sa pristavovalo drevené poschodie, robili sa aj základy na prístavbu. Keď sa dobetónovalo, začala rásť drevená konštrukcia prístavby. Tepelnú izoláciu a izoláciu proti vlhkosti použili v podobnej verzii na podlahy aj strechu.
"Od tej doby, čo sme videli plány, tušili sme, aké veľké to bude, ale skutočný objem stavby sa ukazoval až postupne," spomínajú majitelia.
Útulná preglejka
Na priedomí hrabe labkami sučka, raduje sa z návštevy. Architektov už považuje za štamgastov. Vošli sme do chodby, ktorej jednu celú stenu zapĺňa šatník.
"Mal byť o niečo plytší, ale rodina potrebovala viac úložného priestoru. Dali sme pozor, aby chodbu príliš nezaplnila. Rozmiestnenie nábytku, dispozícia miestností, rozdelenie domu na dennú a nočnú zónu sa objavili už v mojom prvom návrhu. Je to samozrejmé, pre ľudí praktické, vedia si tak lepšie predstaviť svoje bývanie, funkčnosť priestoru," vysvetľuje architekt.
Komoda v obývacej časti a skriňa v spálni sú storočné kusy zrekonštruované kamarátom Lojzom. Rustikálne ladenú jedáleň si kúpili, kuchynskú linku, skrinkovú zostavu pod schodiskom a ďalšie kúsky vyrobil sám majiteľ.
"Za nábytok sme až tak neušetrili, keď si spočítam prácu a prírodné drevo ošetrené prírodnými olejmi, nemôže mi to v porovnaní s lacným laminátom vyjsť lacnejšie. Vyzeralo to, že aspoň s dubovou preglejkou niečo ušetríme, ale podlahu sme robili na dvakrát.
Prvýkrát, keď sme ju už mali položenú v jeden a pol miestnosti, sa podlaha vydula. Nakoniec sme vytrhali už položené dosky a začali znova. Predtým sme museli zbrúsiť z preglejky lepidlo a vybrúsiť podlahu. Cenu navýšila aj skutočnosť, že náš dom má niektoré originálne prvky a ja som na takomto type stavby prvýkrát," dokresľuje našu predstavu majiteľ.
Malou zvláštnosťou je, že domáci zachovali neveľkú pôvodnú kúpeľňu na prízemí, ktorá im slúžila ešte počas prestavby. V dennej zóne na prízemí sa však zariaďovalo nanovo.
Bez zábradlí
Spoločenská miestnosť na prízemí pôsobí veľkoryso. Jej objem ohraničený dubovou podlahou, obkladom z preglejky a trojsklom rozmerných výplní francúzskych okien sa voľne dvíha cez dve podlažia novej prístavby.
Schodiskové rameno vyskladané zo samonosných stupňov z masívu sa stalo výrazným funkčným a dekoratívnym prvkom tohto priestoru.
"Smrekové drevo masívnych stupňov ešte pracuje, nejaký čas potrvá, kým sa úplne dotvaruje. Mysleli sme na to, schody môžeme dotiahnuť, vykonať korekcie," hovorí majiteľ.
Ku schodisku malo byť aj zábradlie, ale domáci sa so žiadnym nevedeli stotožniť, a tak mesiac trénovali syna Martinka, ako chodiť bezpečne pri stene, keď schádza alebo vystupuje po schodoch.
Už je vymyslené aj ich podsvietenie. Dlho premýšľali, či nechajú priestor s galériou na poschodí otvorený. Skôr potrebovali ďalšiu samostatnú miestnosť, ale brezové preglejky na stenách a dubové na podlahe, úžasné svetlo otvoreného priestoru a výhľady do záhrady aj lesa vytvorili príjemnú atmosféru. Čas akoby tu stratil svoj význam.
Konštrukcie a materiály
Ide o sendvičovú drevostavbu s difúzne otvorenou skladbou obvodových stien. V interiéri sa na stenách i podhľadoch použili drevovláknité dosky, dokonca aj tam, kde sa omietalo (majiteľ nemá rád sadrokartón), a to aj napriek varovaniu architekta, že omietať drevené povrchy bude pracnejšie a finančne náročnejšie.
"Som rád, že pri tak veľkých plochách OSB dosiek a stropu nie sú v omietke vidieť žiadne praskliny. Našťastie, preglejky a OSB dosky sú rozmerovo stále, len v spojoch môže nastať posun. Použili sa prírodné lepidlá, všetky plochy interiéru aj exteriéru sa natierali prírodným olejom, nepoužila sa žiadna syntetika," opisuje majiteľ.
Pôvodná aj pristavaná časť vznikali ako konštrukčne samostatné celky. Architektúra dostavby je aj v interiéri hmotovo odlišná.
"Dom konštrukčne spĺňa parametre pasívneho bývania. Cieľom bolo postaviť čo najúspornejšiu stavbu. Tepelné čerpadlo a ani výmenníky tu zatiaľ nie sú, hoci projekt to umožňoval. Dotiahnutie domu do pasívneho štandardu je pre majiteľov otázka času. Vedia, že kontrolované vetranie predsa len poskytuje väčší komfort," tvrdí architekt.
Cez časté predsudky nie je otváranie okien v rozpore s pasívnym bývaním, hoci vtedy ide systém v podstate zbytočne.
"Pasívne bývanie oceníme pri veľkých rozdieloch medzi vonkajšími a vnútornými teplotami, pretože tento systém vie zabezpečiť stály prísun čerstvého vzduchu v požadovanej teplote. Keď domáci dokončí technológie, vzduchotechniku potiahneme tak, že bude v priestore priznaná. Tento interiér to v pohode znesie, bude to cool," tvrdí Daniel Kubiš.
A čo na to majiteľ?
"Za mechanizmy sme síce ušetrili, ale vozenie a nosenie stavebného materiálu nás stálo veľa energie a financií. Prestavba trvala šesť mesiacov, z ktorých nám tretinu času vzal presun materiálu. Najprv sa zložil na parkovisku v Stupave a odtiaľto sme ho po trochách vyvážali na 2,5 metra dlhom vozíku. Takto sa na stavenisko dostal aj osem a pol metrový hranol na konštrukciu celodrevenej strechy. Celkom sa previezlo 130 ton vrátane sute na vozíku s nosnosťou 600 kg."

Autor stavby Ing. arch. Daniel Kubiš
S individuálnou samostatnou tvorivou činnosťou sa zoznámil už počas štúdia na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Bezprostredne po ukončení vysokoškolského štúdia založil architektonický ateliér KubisArchitekti.
Ten s malými zmenami nepretržite funguje a produkuje autorské, inovatívne, účelné a estetické riešenia. Ateliér sa zameriava na komplexné projekcie v oblasti individuálnej výstavby prevažne rodinných domov.
Miesto pôsobenia siaha vo výraznej miere aj za hranice Slovenska.
Postupom času a hlavne z vlastného presvedčenia sa ateliér zameriava na trvalo udržateľnú architektúru zastúpenú stavbami s čo najnižšou energetickou náročnosťou a stavanú z prírodných materiálov.
-END

[style.hnonline.sk 23/11/2017]
Link: http://style.hnonline.sk/byvanie/1066246-chatu-prestavali-na-pasivny-rodinny-dom-vysledok-prekvapil-aj-majitelov