Chcete byť šťastní a v pohode? Spievajte v zbore [SME]

Nemusíte mať hudobné vzdelanie, stačí talent, chuť a schopnosť ladiť s ostatnými hlasmi. Naučíte sa žiť v kolektíve, a to je taká devíza do života, akú nedostanete hocikde
Nestojí veľa, je to cvičenie pre celé telo, zábavnejšie než fitnes, navyše aj vedci a lekári tvrdia, že zlepšuje náladu, ale pomáha aj pri depresiách či liečbe rečových problémov. Ďalšou overenou skúsenosťou je aj to, že ak sa dáte na zborový spev, máte slušnú šancu, že si nájdete priateľov alebo partnera na celý život.

Veľká zborová rodina
„S manželkou sme sa spoznali v zbore. A rovnako aj moji svokrovci. V zbore trávite spolu veľa času v neformálnej atmosfére, na nácvikoch, na cestách,“ hovorí Juraj Caránek. Pätnásť rokov spieval v zbore Technik, ktorý práve nedávno oslavoval 60. výročie založenia. „Spočítali sme, že medzi členmi Techniku vzniklo za tie roky 150 manželstiev. Aj ja mám manželku z orchestra,“ poznamenáva aj Vojtech Šepák, prezývaný Bakši. Začínal ako tanečník, neskôr bol aj umeleckým vedúcim tanečnej sekcie Techniku. „Zbor je ako veľká rodina – rodina, ktorú si môžete vybrať. Nečudo, že sa tam zakladajú aj skutočné rodiny,“ myslí si Pavel Nahálka, ktorý tu takisto stretol svoju manželku. Všetkých zboristov však spája iná láska – láska k spevu.

Tréning od hlavy po päty
Hoci sa to nezdá, precvičí sa pri ňom celé telo – zapájajú sa hlasivky, rezonančné dutiny, bránica, dôležitý je aj správny postoj. „Alfou a omegou spevu je dych. Pľúca nezapájame až tak, ako keď rozprávame. Dych je naša opora, ktorá rozochveje hlasivky. Potom vylúdime tón patričnej výšky a farby,“ hovorí hlasová pedagogička Darina Andučič Tóthová, ktorá počas kariéry pôsobila aj pri známom Bratislavskom chlapčenskom zbore. Pri správnej technike spevu sa dýcha bránicou. Hoci je to len malý sval, ktorý oddeľuje pľúca a brušnú dutinu, okrem dýchania je nápomocný napríklad aj pri močení či vracaní. S dýchaním „do brucha“, teda bránicou, sa stretnete aj na hodinách jogy, kde slúži na uvoľnenie a relaxáciu. „Veľmi dôležité sú aj rezonančné dutiny – prínosné a hlavové. Keď spievame mäkko, akoby udrieme do vankúša, nepočuť to. Keď udrieme do pohára, rozoznie sa a zvoní. Aj naše rezonančné dutiny sa rozochvejú a vtedy sú akoby naším reproduktorom,“ vysvetľuje Andučič Tóthová.

Nemusí byť každý sólista
Zborový spev má oproti sólovému niečo navyše – musíte sa zladiť s ostatnými, no stávate sa aj súčasťou silného kolektívu. „Výhoda zborového spievania je, že nemusí byť každý sólista, práve naopak. Zborové spievanie je veľmi dobré pre ľudí, ktorí čisto intonujú, ale nemajú zvučný hlas alebo peknú farbu, prípadne sú veľkí trémisti,“ pripomína pedagogička. V skupinke sa tréma rýchlejšie rozplynie. Dôležitý je sluch a schopnosť zladiť sa s ostatnými. „Ľudia sa nemusia báť spievať, aj keď nemajú pekný hlas. Vidím, že keď spievajú, cítia sa šťastnejší,“ myslí si Andučič Tóthová. „Spev je pre mnohých psychohygiena. Poznám veľa podnikateľov, ktorí pri speve prichádzajú do iného, nevystresovaného sveta, relaxujú.“

Aj amatér môže spievať v opere
V minulosti bola jednou z hlavných motivácií na členstvo v zbore možnosť vycestovať zo socialistického Československa. „Dnes už zbor na cestovanie nepotrebujete. Motívom je skôr snaha niečo pekné vytvoriť,“ hovorí Caránek. Kto má talent a chuť na sebe pracovať, má šancu urobiť zo svojho koníčka aj zárobkovú činnosť. „Hranica medzi amatérmi a profesionálmi je veľmi tenká. Ak chcete, viete sa v podstate z ulice stať poloprofesionálom. Viacerí kolegovia nahrávajú filmovú hudbu alebo spievajú v externom zbore Opery Slovenského národného divadla,“ dopĺňa Caránek. Pavel Nahálka, ktorý spieva s krátkou prestávkou vyše štyridsať rokov (začínal v Techniku, dnes v zbore Tempus), hovorí, že ho pre spievanie nadchli rodičia. „Celá rodina sme spievali od detstva. Keď sme cestovali na chatu, čo trvalo päť a pol hodiny, celý čas sme spievali a nesmela sa žiadna pesnička opakovať,“ spomína s úsmevom. Keďže celý deň v práci ako vysokoškolský pedagóg rozpráva, spev je preňho relax.

Ľavá ruka vztýčená a v pravej čaša vína
Keď Technik začiatkom februára oslavoval šesťdesiate výročie založenia, na pódium sa výnimočne postavila vyše stovka spevákov a speváčok z viacerých generácií a piati dirigenti. Tým sa však výpočet majiteľov zlata v hrdle neskončil. Aj mnohí diváci kedysi sami v zbore spievali, a tak sa posledná skladba, hymna súboru Technik Od Hriňovej tečie voda mútna, pri ktorej má údajne správny člen súboru „ľavú ruku vztýčenú, lebo je od srdca, a v pravej drží čašu vína“, zmenila na mohutný spontánny chór. Keď sa po skončení vystúpenia za dirigentkou Techniku zastavila staršia pani, ktorá v súbore kedysi účinkovala, s tým, že by opäť rada spievala „pokojne aj tretí bas“, dirigentka Petra Torkošová jej hneď odporučila, aby prišla v pondelok na konkurz. „Dávam šancu každému, nemám žiadne vekové obmedzenia,“ komentuje Torkošová, „no po troch mesiacoch si povieme pravdu: či to má význam bez nejakého individuálneho pracovania, alebo im dám možnosť, aby prišli o rok,“ dodáva.

Dobrý zbor potrebuje hundroša
Dirigent sa v zbore nestará sa len o harmóniu v hudbe, ale aj o to, aby boli všetci v zbore spokojní, a na to musí byť najmä dobrým psychológom. „Zbor je práca s ľuďmi a tá je veľmi ťažká. Ľudia k nám chodia zadarmo, vo voľnom čase, ktorý je dnes veľmi vzácny, čiže musím byť natoľko motivujúca, aby mi chodili na ďalšie skúšky,“ opisuje Torkošová. V zbore sú rôzne charaktery, no v tom dobrom musí byť podľa dirigentky aj niekto, kto frfle. „Niekto, kto podrýva, aby udržiaval náladu – my ho máme v tenore. No musia tam byť aj povahy, ktoré nefrflú a sú motivujúce.“ Naučiť spievať sa podľa nej môže v zásade takmer každý – ak naozaj chce. A naučí sa aj niečo iné. Žiť v kolektíve. Potvrdzuje to i dlhoročná zborová speváčka, jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. „Je to skvelá devíza do života, naučí vás to rešpektovať druhých a byť rešpektovaný. Chodíme na dovolenky a opekačky, a to nám veľmi závidia ľudia, ktorí do zboru nechodia,“ hovorí Myslovičová. Vedúci populárneho a cappella zoskupenia Fragile Branislav Kostka, ktorý bol zbormajstrom vo viacerých súboroch vrátane Techniku, vidí v zbore slobodu. „Môžu v ňom spievať ľudia, ktorí nemusia mať hudobné vzdelanie, stačí len talent a chuť. Zbor môže spievať kedykoľvek a kdekoľvek, nie je viazaný na interiér či exteriér, alebo na hudobné nástroje. A samo dirigovanie zboru má v sebe tiež určitú slobodu, je ako dýchanie.“

Zabúdajú na starosti
Mnohí zboroví speváci jednoznačne tvrdia, že po tom, čo dospievajú, sa im zlepší nálada. Je to aj vedecky podložené. Podľa viacerých štúdií spev, a zvlášť zborový, prispieva k dobrej nálade a pomáha pri úzkosti. Na svedomí to majú látky, ktoré sa vylučujú pri speve: oxytocín, ktorý zmierňuje úzkosť a stres, a známe hormóny šťastia endorfíny. Vo veľkej štúdii S. Clifta a G. Hancoxa z roku 2010 s vyše tisíckou zúčastnených zborových spevákov z 21 zborov z troch krajín účastníci zdôrazňovali najmä to, ako spievanie v zbore prispieva k ich pocitom šťastia a duševnej pohode, a to aj v prípade, že práve prežívajú ťažké obdobie. „Starám sa o dvoch príbuzných trpiacich schizofréniou, vyvinuli sa u mňa depresie. No je pre mňa dobrý začiatok dňa, keď viem, že stretnem ľudí s podobnými záujmami, budem sa môcť tešiť zo spievania a možno sa pritom aj zasmejem. Keď počujem pekné harmónie, pomáha mi to zabudnúť na rodinné starosti,“ povedala napríklad výskumníkom sedemdesiatročná britská zboristka.

Nevie hovoriť, no dokáže spievať
Okrem toho spev zlepšuje aj imunitu – viaceré štúdie preukázali významné zvýšenie hladiny imunoglobulínu A v slinách po speve v porovnaní so stavom pred spevom, čo naznačuje zlepšenie aktivity imunitného systému. Posilňovanie svalov pri speve podľa jednej štúdie z roku 2008 dokonca môže pomôcť proti chrápaniu. Sľubné výsledky prináša spev aj ako podporná liečba rečových problémov pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe, po porážke či ako pomoc pri zajakávaní. Viacerí pacienti po porážke alebo s Alzheimerovou chorobou nedokázali hovoriť, no dokázali zaspievať známu pieseň, čo im pomohlo zlepšiť aj rozprávanie. Podľa sumarizujúcej štúdie Terapeutické účinky spevu pri liečbe neurologických porúch z roku 2010 tímu autorov okolo C. Wanovej je to preto, že spev priamo stimuluje svalstvo spojené s dýchaním, fonáciou, artikuláciou a rezonanciou. Rečové poruchy sú tiež podľa nedávnej štúdie kolektívu okolo E. Ozdemira z roku 2006 väčšinou vecou ľavej mozgovej hemisféry. Pri speve však viac než pri reči využívame aj pravú hemisféru.

Ako je to u nás
„V susedných krajinách, ako sú Česko, Poľsko, Maďarsko či Ukrajina, štát omnoho viac podporuje zborový spev, no aj záujem ľudí o spievanie je omnoho väčší,“ hovorí Eleonóra Hunčagová z Národného osvetového centra, ktoré zastrešuje zborové spievanie na Slovensku. Podľa poslednej štatistiky z roku 2013 pôsobí u nás približne osemsto amatérskych speváckych zborov s vyše 14-tisíc spevákmi. Zborový spev v čase socializmu u nás výrazne podporoval štát, no po roku 1989 začal upadať. Zanikali najmä detské spevácke zbory v základných školách. „V Európskej únii sa venuje zborovému spevu 37 miliónov ľudí. Na celom európskom kontinente vrátane európskej časti Ruska je približne milión zborových telies. Medzi krajiny s najrozšírenejšou zborovou základňou patria Nemecko, Estónsko a Švédsko,“ vymenúva Hunčagová. V Nemecku v posledných rokoch dokonca narástol počet spevákov na vyše tri milióny vo viac než 60-tisíc zboroch. Ela Rybárová © SME

Čo možno neviete o zboroch
Zborový spev vznikol ako kategória vážnej hudby. Vyvíjal sa od jednohlasného stredovekého gregoriánskeho chorálu cez renesančnú a barokovú polyfóniu až po moderné viachlasné skladby.
Za najstarší zbor na svete sa považuje pápežov zbor Cappella Musicale Pontificia, o ktorom pochádzajú prvé zmienky zo 7. storočia. Spieva v Sixtínskej kaplnke.
Vyše osemstoročný nemecký Thomanerchor z Lipska v 18. storočí viedol sám Johann Sebastian Bach.
V USA spieva v 270-tisíc zboroch vyše 42 miliónov ľudí. Pätina Američanov má v domácnosti aspoň jedného zborového speváka.
Repertoár siaha od klasickej a cirkevnej hudby cez ľudovú, súčasnú až po džezovú či pop.
Medzinárodne obľúbení skladatelia pre zbory: napr. Bruckner, Bach, Schubert, Monteverdi, Mozart, Verdi. Zo slovenských sú aj v zahraničí obľúbení napr. Ivan Hrušovský alebo Peter Cón.
„Najstarším“ zborom na svete je podľa Guinnessovej knihy rekordov zbor domova dôchodcov St John’s House v Kirk Hammertone v Yorku. Priemerný vek spevákov je 91 rokov.

Technik vznikol ako vysokoškolský umelecký súbor pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave v roku 1953. Postupne sa v ňom vytvorili tri samostatné umelecké telesá – folklórny súbor, spevácky zbor a komorný orchester. Všetky tri zložky fungujú dodnes s vyše stovkou aktívnych členov. Spolu s Technikom na slávnostnom koncerte k 60. výročiu zboru vystupoval aj Technik akademik – zbor bývalých členov Techniku a spriaznené zbory Tempus a Cantus.