Chémia lásky (Život)

Chémia lásky (Život, 27/2013)

Ktoré látky spôsobujú, že zaľúbený človek má pocit šťastia a zároveň sa prestáva správať racionálne?

Na pláži, počas dovolenkovej lásky, to asi riešiť nebudete, takže teraz je ten čas. V našom tele sa vplyvom zaľúbenosti dejú fascinujúce chemické procesy. Z profesionálnej zvedavosti sa o ne zaujíma organický chemik Peter Szolcsányi zo Slovenskej technickej univerzity.

Chémia lásky je odbor pomerne mladý, možno tridsaťročný. A hoci sa to nezdá, odpovedá na niektoré otázky, ktoré často mylne považujeme za výlučne psychologické. Možno by sa Jennifer Aniston trápila menej, keby vedela, že Brad Pitt ju vymenil za Angelinu Jolie aj preto, lebo mu pri nej pravdepodobne „došli“ oxytocín a vazopresín.

Ako je možné, že na ulici okolo seba prejdú dvaja ľudia a – nič, kým medzi dvoma inými preskočí iskra? (Ne)voňajú si?

Presne tak. Hovoríme však o čistom nenaparfumovanom tele, ktoré má unikátny senzorický podpis...

... prepáčte, ale nenaparfumované telo dnes nájdeme len ťažko. Môžu voňavky, sprchovacie gély alebo krémy prekryť náš unikátny telesný pach a zabrániť tomu, aby sme si vzájomne „zavoňali“ na prvý šup?

Každý z nás je originálny jedinec s unikátnou kombináciou génov a ich porúch, čiže každý človek má trochu odlišnú vonnú charakteristiku. Vždy je to však súbor podobných molekúl, len v iných proporciách. Z doterajších výskumov vyplýva, že čím odlišnejší je genóm dvoch jedincov, tým viac si voňajú a tým väčšia jej aj príťažlivosť medzi nimi a naopak. Môžeme si myslieť, že príroda sa takto bráni incestu v zmysle kombinácie veľmi podobných génov. A tá iskra, čo preskočí, je v podstate erotická príťažlivosť motivovaná plodením potomkov, čo však lásku ako takú nijako nedevalvuje. Nikto ma predsa nepriťahuje len preto, že má modré oči a tmavé vlasy, ale hlavne preto, lebo mi vonia.

Fajn, tak si voniame a v našom tele sa začínajú diať rôzne chemické procesy. Čo konkrétne?

V prvej fáze začne žene stúpať hladina mužského hormónu testosterónu; stáva sa z nej odvážnejšia, asertívnejšia a provokatívnejšia bytosť, lebo chce toho muža pritiahnuť. Naopak, mužovi, keď sa už chytí na udičku, testosterón klesne, čím sa potlačí jeho agresivita, je empatickejší, tolerantnejší a má menšiu tendenciu tej žene ublížiť. Zo ženy navyše priam kvapká estrogén, je doslova – prepytujem – pomilovaniahodná. Toto je síce kľúčový začiatok, bez ktorého žiadny romantický vzťah nevznikne, to však ešte zďaleka nestačí.

Nestačí? Veď v štádiu vrcholnej zamilovanosti sa vraj človek môže normálne zblázniť!

Môže, ale nie vďaka testosterónu a estrogénu. Vplyvom príťažlivosti spôsobenej pohlavnými hormónmi, prípadne feromónmi, sa začnú v tele zaľúbených vyplavovať tzv. neurotransmitery, teda zlúčeniny týkajúce sa nervovej sústavy, ktoré významne ovplyvňujú správanie organizmu. Dnes poznáme päť aktívnych „molekúl lásky“, ale to neznamená, že to sú už všetky, ono ich bude určite viac.

O akých čudách teraz hovoríme?

Jednou z prvých molekúl vyplavovaných v akútnom štádiu zamilovanosti je fenyletylamín. Spôsobuje príval radosti a energie, všetko sa nám zdá strašne fajn.

Nie je ten fenyletylamín náhodou príbuzný s amfetamínom, ktorý sa považuje za drogu?

Chemicky sú to veľmi podobné látky, akurát fenyletylamín je o niečo jednoduchšia molekula ako amfetamín.

Znamená to, že človek je vďaka nemu akoby sfetovaný?

Obrazne povedané, áno (smiech). Ale fenyletylamín je len akýsi štartér na vyplavovanie ďalších dôležitých neurotransmiterov – dopamínu, sérotonínu či noradrenalínu.

Táto trojica nám v tele pácha čo?

Dopamín je dôležitá biomolekula a jeho správna koncentrácia v mozgu zabezpečí, že človek sa cíti a správa normálne. V stave zaľúbenosti sa však jeho hladina zvýši, čo má za následok eufóriu a pocity šťastia, pričom beznádej a depresia akoby zrazu ne existovali. Zaujímavá je súvislosť medzi dopamínom a Alzheimerovou chorobou. Títo pacienti majú totiž jeho hladinu značne zníženú. Vidíte, ako jedna a tá istá molekula spája dva v podstate nezlučiteľné stavy.

Až ma to desí. Vráťme sa radšej k tej láske.

Keď je človek akútne zaľúbený, tak okrem stúpania hladiny dopamínu zároveň rapídne klesá koncentrácia sérotonínu. A zase tu máme zaujímavú súvislosť, pretože znížená hladina sérotonínu často sprevádza obsedantno-kompulzívnu poruchu. Toto je ďalší dôvod, prečo sa zaľúbený človek zrazu prestáva správať racionálne. Chodí poza školu, je nesústredený v práci. Kombinácia „vysokého“ dopamínu a „nízkeho“ sérotonínu spôsobí, že zaľúbený pociťuje príval energie, je šťastný a svet vníma ružovo, ale nie je schopný normálne fungovať – takmer nespí a neje, iba sa neustále zaoberá myšlienkami na milovanú osobu a aktivity s ňou spojené. Správa sa úplne iracionálne.

Tieto stavy sú rovnaké u mužov aj u žien? Správajú sa rovnako?

Áno, z chemickej stránky by to malo byť pohlavne rovnocenné. A potom prichádza na rad štvrtá dôležitá molekula – noradrenalín. Ako jediná sa však nevylučuje v mozgu, ale v kôre nadobličiek, dostáva sa do krvného obehu a následne spúšťa ďalšiu neurokaskádu. Noradrenalín má podobný fyziologický efekt ako adrenalín. Keď sme v ohrození, máme vlastne iba dve možnosti – buď začneme bojovať, alebo utečieme, pričom adrenalín pripraví naše telo na obe alternatívy. Zvýši tepovú frekvenciu a kapacitu pľúc. Čo sa týka lásky, noradrenalín spôsobí, že keď stretnem milovanú osobu, roztrasiem sa, srdce mi búcha, až mi košeľa nadskakuje, celý očerveniem a potia sa mi ruky. Takže noradrenalín sa vyplavil, dopamín letí „hore“, sérotonín padá „dolu“ – láska moja, tak rád ťa vidím – a odpadnem (smiech)...

Je to veľmi zaujímavé a iste vedecky potvrdené. Ako sa to robí?

Toto všetko, čo som vám spomínal, bola hypotéza biochemikov, ktorí ju potrebovali potvrdiť alebo vyvrátiť. Vtedy nastúpili neurofyziológovia a magnetická rezonancia. Vybrali dve skupiny „pacientov“, zaľúbených a nezaľúbených. Obom ukazovali fotky tak neznámych, ako aj blízkych ľudí. Reakcie na neznámych boli v oboch skupinách identické, ale keď im ukázali blízkych alebo partnerov, nastali veľké rozdiely v reakciách a bolo krásne vidieť, že boli aktivované iné časti mozgu u zaľúbených ako u nezaľúbených.

Na akom princípe to funguje?

V miestach zvýšenej činnosti mozgu sa spotrebúva viac kyslíka a glukózy, čo sa na magnetickej rezonancii prejaví tak, že daná časť mozgu sa „rozsvieti“. Najväčšie prekvapenie vedci zažili, keď zistili, že „svietili“ práve tie časti, ktoré súvisia s dopamínovými receptormi, čiže s takými bielkovinovými štruktúrami v mozgu, ktoré interagujú s dopamínom a spúšťajú pozorované reakcie. To bol silný dôkaz.

Stáva sa však aj iná vec. Dvaja ľudia si voňajú a láska sa nekoná! Teoreticky by to malo sedieť, a nesedí. To má na svedomí ktorá molekula?

Je veľa pravdy na tom, že človek musí byť v správnom čase na správnom mieste. Dvaja si síce môžu voňať, ale keď je ten druhý už zaľúbený, nemá dôvod ísť k ďalšiemu, čo mu vonia, lebo jedného takého už má doma. Navyše je veľmi pravdepodobne pod silným vplyvom oxytocínu a vazopresínu. Vzťah totiž prirodzene prechádza do ďalšej fázy.

Čiže sme po polročnom blúznení prešli do vzťahu?

V druhej fáze ide o to, či bol ten začiatok iba erotická príťažlivosť a potenciál sa vyčerpal. Pár, čo si nemá viac čo povedať, sa rozíde, iný pár však pokračuje ďalej. Poblúznenie prechádza do trvácnejšieho, párového vzťahu. A to zase súvisí s chemickými reakciami. Do hry vstupujú nové molekuly, zatiaľ poznáme len dve, ale nevylučujem, že ich nemôže byť viac. Ide o hormóny oxytocín a vazopresín. Oxytocín sa prirodzene vytvára v tele matky pred pôrodom, dochádza k vypudeniu dieťatka a zároveň spúšťa laktáciu. Oxytocín je zároveň hormónom „šťastia“, vyvoláva pocity dôvery voči inému človeku. Pár sa teda spolu cíti komfortne a šťastne. Vďaka tomu klesá hladina stresových hormónov a znižuje sa riziko infarktu, zároveň muž nevymýšľa hlúposti a žena netúži byť neverná. Zdá sa, že oxytocín má silnejší vplyv na ženy a vazopresín na mužov. Dvojica je spolu už nielen kvôli sexu, ale preto, lebo im je spolu dobre.

Nič však netrvá večne. Pár sa jedného pekného dňa rozíde. Čo na to chémia?

Biochémia mozgu opäť prestáva byť normálna, vidíme opačné pochody a konkrétne chemické reakcie spôsobia, že sme v depresii. Vidieť to aj na magnetickej rezonancii. Bližšie detaily však nepoznám, takže len hypotetizujem. Neurotransmitery sa zbláznia, sérotonín padá, ani dopamínu tam veľa nebude a viem si predstaviť, že dôjde k rozhaseniu hormonálnej rovnováhy. Človek potrebuje čas, aby sa z toho biochemicky spamätal.

Platí to aj na homosexuálov a lesbičky? Narážam na ten klesajúci a stúpajúci testosterón, ale v tomto prípade hovoríme o ľuďoch rovnakého pohlavia.

Zaiste. A bez urážky, v týchto pároch je tiež asi jeden „muž“ a druhý „žena“, jeden má viac testosterónu, druhý, empatickejší, naopak, menej. Všetci fungujeme na rovnakej chemickej báze. Heterosexuálne i homosexuálne páry, delfíny i kvetiny.

Aj rastlinky bývajú zaľúbené?

Rastliny sa dokážu „zaľúbiť“, nie však v cicavčom zmysle ako človek alebo delfín, ale majú stavy, keď majú svojich partnerov. Nebavia sa síce o tom, ako kto koho ľúbi, ale o tom, že teraz by si mala vylučovať viac tej a tej molekuly, lebo o chvíľu priletia saranče. Nie je to síce zaľúbenosť, ale istá forma vzťahu určite áno.

vekom všeličoho v tele ubúda. Čo so starčekmi a starenkami, ktorí si zavoňajú v domove dôchodcov?

S malými odlišnosťami to funguje podobne. Dokonca to platí bez ohľadu na rasu, pôvod či vierovyznanie. Toho estrogénu u žien a testosterónu u mužov, samozrejme, od istého veku ubúda. Odhliadnuc však od týchto dvoch molekúl, všetky ostatné tam sú a fungujú. U nás sa až nepochopiteľne podceňuje láska v neskoršom veku, ale tu je v hre ešte aj nervový rastový faktor, o ktorom sme zatiaľ nehovorili. To je tá naša piata molekula. Omladzuje bunky, telo prechádza rýchlejšou obnovou a regeneráciou. A dôchodcovský sex? No a čo? Je to úplne v poriadku, nech si ho užijú vrchovatou mierou, keď môžu.

Absolútny súhlas. Z doteraz povedaného mi vychádza, že tam, kde funguje chémia, žiadny nápoj lásky nepomôže. Dal by sa vytvoriť?

Znie to síce ako sci-fi , ale v princípe by to šlo, len si treba uvedomiť, že elixír lásky je vlastne pejoratívny výraz pre psychofarmakum. A tie, ako je známe, pôsobia len obmedzený čas. Navyše, ak niekoho chcem len pre seba, to ho nimi budem celý život nadájať? To je situácia ako z červenej knižnice. Podľa mňa je to navyše neetická manipulácia. Ak by to nejaká žena chcela skúsiť, spýtal by som sa jej, či by si naozaj priala mať za muža niekoho, kto je s ňou len preto, lebo mu dáva psychofarmaká.