Chemickým firmám chýbajú odborníci [HN]

Ján Šajbidor, dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, pre HN:
 
Chemické podniky na Slovensku sa sťažujú, že majú problém zohnať inžinierov a odborníkov, čo brzdí ich rozvoj. Ide o slovenské špecifikum, alebo je to širší trend?
 Určite áno, ani zďaleka to nie je problém len na Slovensku. V chemických podnikoch totiž nastáva generačná výmena, starší odborníci postupne odchádzajú do dôchodku, no mladšia generácia stredoškolákov uprednostňuje skôr humanitné a ekonomické vzdelanie. Chemické stredné odborné školy síce prešli za posledných 20 rokov zásadnou zmenou, no záujem o ne sa výrazne utlmil. Chemickým firmám tak už teraz chýba generácia odborníkov na úrovni bakalárov a inžinierov, a preto sa obracajú na vysokoškolské fakulty so žiadosťami o systémové zmeny, ktoré by tento problém riešili.

Prišli už vysoké školy s nejakým riešením?
Napríklad na našej bratislavskej Fakulte chemickej a potravinárskej technológie sme vytvorili priemyselnú radu. Ide o zoskupenie odborníkov z chemického priemyslu, ktorí oponujú a úpravami vstupujú do obsahu študijných programov a tým sa vlastne cez voliteľné predmety podieľajú na odbornej profilácii našich študentov.

To by mohlo mať vplyv na uplatniteľnosť súčasných študentov. Ako podnietiť záujem o chemické odbory u mladších ročníkov?
Budujeme si permanentný kontakt so strednými školami. Pre záujemcov organizujeme napríklad deň otvorených dverí, kde predstavujeme chémiu ako zážitkovú vedu, bez ktorej nie je možný rozvoj priemyslu, spotreby a ani ochrana životného prostredia. Učiteľom stredných škôl navyše v tomto smere ponúkame odborné kurzy a semináre, o ktoré je čoraz väčší záujem.

O koľko menej absolventov dnes vyštuduje chemické odbory v porovnaní s minulosťou?
V osemdesiatych rokoch minulého storočia napríklad našu fakultu ročne absolvovalo okolo 400 ľudí, dnes je ich približne polovica. Aj keď má fakulta veľmi nízku nezamestnanosť absolventov, veľa z nich sa uplatnilo v iných oblastiach, než je chémia. Spolu so Zväzom chemického a farmaceutického priemyslu, s ktorým fakulta úzko spolupracuje, sme si však dali cieľ jasne definovať záujem priemyslu. S finančnou pomocou chemických firiem by sme chceli vybudovať ucelený systém prípravy našich absolventov pre prax.

Ako by chemické firmy pocítili pretrvávajúci nedostatok odborníkov?
Najväčšie domáce firmy a nadnárodné korporácie majú veľmi dobre prepracovaný systém výberu tých najlepších. Už po treťom ročníku štúdia si ich vyhľadávajú a prostredníctvom špecializovaných motivačných programov si ich pútajú k svojmu podniku. Stredné a menšie domáce podniky však od univerzity očakávajú kompletného absolventa, čo však samotná škola môže zabezpečiť len do určitej miery. Priamy kontakt s praxou počas štúdia nič nenahradí.

Vravíte teda, že receptom by mohlo byť, ak by sa malé a stredné firmy inšpirovali nadnárodnými hráčmi?
Presne. Letné praxe študentov vo firmách a systematický záujem o tých najlepších by pomohol školám aj priemyslu. Firmy tiež môžu veľa získať aj zo spoločných aktivít počas štúdia. Študenti a ich školitelia na fakulte sa môžu podieľať na rôznych rozvojových a inovačných programoch firmy. Škola tiež môže byť partnerom podniku v rôznych schémach, ktoré financujú prenos výskumu do výroby. Výskum a vývoj sú totiž podmienkou pre inovácie a tie sú zasa hlavnou silou rozvoja ekonomiky. Napríklad v Spojených štátoch majú najvyššiu obratovosť inovácií, a aj preto ich ekonomika dlhodobo prosperuje.

Systematický záujem o najlepších študentov by pomohol školám aj priemyslu.
Slovenské firmy riešia nedostatok odborníkov investíciami aj školeniami
POLYSTON
Banskobystrická firma Polyston založila na chemických inováciách svoj biznis. Pred pár rokmi totiž vyvinuli unikátny syntetický minerál. ,,V inováciách chceme pokračovať, no chemici a technici na trhu nie sú," hovorí majiteľ Polystonu Ivan Koša. Problém firma rieši zaškoľovaním zamestnancov vo vlastnej réžii. ,,Záujemcov o prácu u nás musíme naučiť prakticky všetkému," dodáva Koša. Takéto zaškolenie však v praxi môže trvať aj viac ako pol roka.
SKUPINA CHEMOSVIT
Najväčší problém majú získať kvalitných technológov v segmente výroby fólií. Príčinou je zánik mnohých odborných škôl. Riešenie, po ktorom skupina siaha, je intenzívna komunikácia s chemickými fakultami. ,,Študentov si podchycujeme už počas štúdia cez rôzne praxe, pobyty, ale i spoluprácou na diplomových prácach, vysvetľuje podpredseda predstavenstva Vladimír Balog. Aktuálny problém nedostatku odborníkov sa im takto darí riešiť aspoň čiastočne.
SLOVNAFT
Nedostatok odborníkov pociťujú i slovenské giganty. ,,Problém z dlhodobého hľadiska vidíme aj v nedostatku kvalitných inžinierskych organizácií, čo podľa nás spôsobuje nízky záujem mladých ľudí o štúdium a prácu v tomto odvetví," tvrdí hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Východisko z tejto situácie vidí petrochemička v investíciách. Slovnaft preto len v tomto roku plánuje preinvestovať 300 miliónov eur, z čoho až 200 miliónov pôjde práve do technologickej oblasti.
 
Tomáš Tišťan