Vysokých škôl mámeako maku. Ročneich opúšťajú tisíce absolventov.Mnohíz nich si však nenájduna domácom trhuuplatnenie. Odbornícitvrdia, že je to aj prezlý výber školy.
Na Slovensku študujú desaťtisíce vysokoškolských študentov. Ďalšie tisíce študujú v zahraničí. Počet študentov sa tak za dvadsať rokov takmer strojnásobil. V roku 1990 u nás študovalo asi 65-tisíc vysokoškolákov.
Je to dobre?
To je otázne. Takto bude mať u nás vysokú školu takmer každý. „Ak sa na vysoké školy robí v mnohých prípadoch skôr nábor ako výber, ak zo základných na stredné a zo stredných na vysoké školy prichádzajú študovať kvalitatívne výrazne odlišní študenti, potom sa nepohneme,“ uviedol prorektor Univerzity Komenského v Bratislave, profesor Dušan Meško.
Chybou je podľa neho aj to, že v niektorých jednotlivých študijných programoch študujú na Slovensku tisícky študentov. Podľa odborníkov, ak sa nad týmito otázkami s plnou vážnosťou nezamyslíme, určite nemáme šancu nastaviť sa na parametre európskeho štandardu univerzitného vzdelávania.
Radikálny rez
„Je treba dramaticky obmedziť počet vysokých škôl a zamerať sa na kvalitu,“ povedal šéf spoločnosti Trenkwalder Ľuboš Sirota. Tento odborník zrejme vie, čo hovorí. Denne totiž umiestňuje našich absolventov nielen na domácom trhu práce, ale aj v Nemecku či v Rakúsku. Podľa neho máme tisíce študentov masmediálnej či sociálnej politiky, ale chýbajú nám technické kádre. „Rodičia by sa mali viac zaujímať o to, kde a čo ich deti študujú,“ dodal Sirota.
Tisíce ľudí bez práce
Kým absolventi niektorých škôl sa dobre uplatňujú na trhu práce, iní, predovšetkým z menej známych škôl, majú s nástupom do práce problémy. Sú dokonca školy, ktorých štvrtina absolventov si nenašla miesto, a to študovala napríklad ekonomický odbor.
Z tradičných univerzít má dlhodobo dobrý cveng Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská technická univerzita. Ich absolventi nemajú problémy uplatniť sa na trhu práce. Nie je však dobrou vizitkou, keď tretina vysokých škôl vyprodukuje viac než 10 percent absolventov, ktorí si miesto nenájdu. Ani celoslovenský priemer 7,6 percenta absolventov (6-tisíc) bez práce nie je lichotivý.
Odlev mozgov
„AK odchádzajú do zahraničia študovať tí najlepší, slovenské vysoké školy a ich študenti strácajú konkurenciu. Navyše, ak títo študenti ostanú v zahraničí aj pracovať, tak dochádza ku klasickému brain-drain (odlevu mozgov),“ uviedol prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár.
Povinnosti bakalára
Pokračujete v dennom štúdiu:
na úrad práce nemusíte ísť, zdravotnej poisťovni však predložte doklad o ukončení vzdelania a prihlášku na magisterské štúdium, aby za vás platila zdravotné poistenie
Pokračujete v externom štúdiu:
hlásenie na úrade práce je dobrovoľné, no ak sa nenahlásite, zdravotné poistenie si platíte sami, ak sa nahlásite a preukážete sa potvrdením o ukončení štúdia, zaevidujú vás a zdravotné poistenie budú platiť za vás
ak vykonávate brigádnickú činnosť a mesačný príjem máte vyšší ako 136,61 eura, na úrade práce vás nezaregistrujú a zdravotné poistenie si platíte sami (závisí to však aj od jeho druhu)
Nepokračujete v štúdiu:
ostanete dobrovoľne nezamestnaní, t. j. nenahlásite sa na úrade práce, zdravotné poistenie si hradíte sami
nahlásite sa na úrade práce a váš mesačný príjem z brigádnickej činnosti je nižší ako 136,61 eura, zdravotné poistenie platia za vás
vykonávate brigádnickú činnosť a váš mesačný príjem je vyšší ako 136,61 eura, na úrade práce vás nezaregistrujú a zdravotné poistenie si platíte sami
zamestnáte sa, zdravotné poistenie platí zamestnávateľ
PUBLIKOVANÉ 15. jún 2011