Čím nahradíme zakázané plasty [Profit]

Členské krajiny Európskej únie v máji už aj formálne potvrdili zákaz jednorazových plastových výrobkov. Vzhľadom na novú smernicu majú do budúcnosti veľký hospodársky potenciál všetky technologické novinky, pri ktorých nevznikne plastový odpad, prípadne sa jeho množstvo výrazne zníži.

Anketa Profitu
Aké tašky a obaly používajú supermarkety?

Veronika Bush, riaditeľka komunikačného oddelenia v TESCU SR
Naším cieľom je, aby boli všetky obaly produktov vlastných značiek na sto percent recyklovateľné alebo opakovane použiteľné do roku 2025. Chceme vytvoriť tzv. systém uzatvorenej recyklačnej slučky. Už sme informovali dodávateľov našich privátnych značiek v jednotlivých krajinách a rokujeme s nimi o zmene obalových materiálov. Máme nastavený klasifikačný systém obalov. Červené sú ťažko recyklovateľné a nerecyklovateľné. Tie chceme nahradiť. Oranžové majú potenciál byť recyklovateľné, ale v súčasnosti ešte nie sú na to možnosti. Tie budeme prehodnocovať podľa aktuálnych recyklačných možností. Zelené spĺňajú všetky podmienky na to, aby z nich boli dobre recyklovateľné obaly. V súlade so stratégiou budeme postupovať aj v prípade plastových tašiek. Ponúkame zákazníkom aj alternatívne, napríklad z juty.

Matej Kubinec, mediálny zástupca spoločnosti Terno
V našich predajniach majú zákazníci k dispozícii niekoľko druhov nákupných tašiek. Pri plastových typu HDPE a LDPE je na ich výrobu použitý aj recyklovaný materiál a do zmesi sa pridáva oxodegradovateľné aditívum, ktoré spôsobí, že sa taška po určitom čase začne rozkladať. K dispozícii sú aj tašky z recyklovaných PET fliaš a z papiera. Vrecká na pečivo a zeleninu sú z papiera a HDPE fólie. Zákazníci čoraz častejšie používajú papierové a recyklované tašky a pri nákupe pečiva a zeleniny je badateľný trend nosenia si vlastných vreciek. Tomu postupne prispôsobujeme ponuku nákupných tašiek v predajniach. Recykláciu papiera, plastov, kovov a oleja z jedlých tukov zabezpečujeme prostredníctvom externých firiem, ktoré majú na túto činnosť oprávnenie.
----
Do dvoch rokov by mali členské štáty Európskej únie realizovať nové pravidlá o plastoch, ktoré 21. mája schválila Rada EÚ, do svojich zákonov. Znamená to, že v každom členskom štáte EÚ by do roku 2021 mali z trhu zmiznúť jednorazové plastové príbory a taniere, slamky, úchytky k balónikom, tyčinky na čistenie uší, polystyrénové obaly na hrnčeky a ďalšie produkty.
Viceprezident Európskej komisie Jyrki Katainen však vidí v novej smernici aj hospodárske príležitosti. ,,V modernom hospodárstve musíme znížiť množstvo plastového odpadu a zabezpečiť recykláciu väčšiny použitých plastov. Inovatívnejšie a udržateľnejšie spôsoby výroby prinesú európskym podnikom nové príležitosti a zvýšia ich konkurencieschopnosť," cituje ho portál Euractiv. Na Slovensku podľa Programu odpadového hospodárstva SR vzniká ročne približne 120-tisíc ton plastových odpadov. Až 29 percent z tohto množstva predstavujú obaly.
Viac či menej ekologické. Jedným zo spôsobov, ako nechrliť do životného prostredia čoraz väčšie množstvá plastového odpadu, je dôsledne plasty recyklovať, vyrábať len také, ktoré sa dobre recyklujú, alebo sa zamerať na alternatívy rozložiteľné v prírode. Ani tie však vždy negarantujú riešenia šetrnejšie k prírode. Treba brať do úvahy aj to, že plasty vyrobené z rastlinných surovín zanechávajú veľkú ekologickú stopu - treba hnojiť pôdu a rastliny postrekovať. Ich rozložiteľnosť v pôde a vode môže byť rôzna, niektoré vyžadujú samostatné triedenie a špeciálny spôsob kompostovania. Ideálne by boli varianty, pri ktorých ide o materiály vyrobené zo surovín získaných z odpadu, ktoré sa v prírode úplne rozložia. Aj dve technologické novinky, z Česka Hydal (viac sa dočítate na s. 68) a zo Slovenska Nonolinen, takéto kritériá spĺňajú.
----
SÚSTREĎUJEME SA NA STOPERCENTNE ROZLOŽITEĽNÉ PLASTY
Výskumný tím pod vedením profesora Pavla Alexyho z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU vyvíja bioplasty z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú rozložiteľné v prírode. O ich látku patentovanú ako Nonolien už prejavili záujem zahraničné firmy.

Aké látky v súčasnosti vyvíjate?
Predovšetkým to je Nonoilen, pri ktorom ide o dva patenty - jeden udelený a jednu podanú prihlášku vynálezu. Máme doriešené základné receptúry na vstrekované výrobky, na ktoré sme už dostali certifikát určený na styk s potravinami. Realizovala sa overovacia výroba pohárov, misiek a podnosov, ktoré sa budú testovať v školskej jedálni Základnej školy Na bielenisku v Pezinku. V spolupráci so Strojníckou fakultou sme vyvíjali nový typ kompostéra pre Nonoilen. Okrem toho finišujeme s novými receptúrami na podobné produkty so zlepšenou biorozložiteľnosťou, napríklad na bežnom kompostovisku či v pôde. Predpokladáme, že overovacia malosériová výroba týchto materiálov sa začne počas leta. Okrem toho pripravujeme overovaciu výrobu strečovacích fólií a fólií na produkciu tašiek a sekundárnych obalov. Tu spolupracujeme s popredným slovenským výrobcom fóliových materiálov, ktorý ich plánuje zaviesť do výroby. Pracujeme na materiáloch vhodných na vákuové tvarovanie, z ktorých sú vlastne všetky jednoduché výrobky ako misky, škatuľky či blistrové obaly. Máme rozpracované aj projekty na ďalšie využitie nonoilenových produktov. Rokujeme aj so zahraničnými partnermi, ktorí prejavili záujem o naše riešenia.

Spolupracujete aj s českou firmou, ktorá vyvinula metódu hydal?
My používame PHB ako jednu zo surovín pre výrobu Nonoilenu a z pohľadu produkcie je jedno, či PHB je vyrobené technológiou Hydal (z použitého oleja - pozn. redakcie), alebo nejakou inou. My používame PHB od iného výrobcu. S českou firmou sme v kontakte, no jej podnikateľský zámer nie je prioritne orientovaný na výrobu plastov, ale na kozmetický priemysel. Napriek tomu spoluprácu nevylučujeme, naopak, privítali by sme ju.

Predstavujú bioplasty alternatívu ku klasickým materiálom na výrobu obalov a ďalších jednorazových produktov?
Áno, určite. Ale ak má byť plast stopercentne ekologický, musí byť vyrobený zo stopercentne obnoviteľných zdrojov surovín. A to je prvý kameň úrazu. Takzvané bioplasty dostupné na trhu túto podmienku nespĺňajú a ak áno, tak nie sú biorozložiteľné. A to je druhý atribút. Najekologickejším spôsobom likvidácie plastového odpadu, vlastne akéhokoľvek organického odpadu, je biorozklad, pretože touto cestou sa vracia do životného prostredia organicky viazaný uhlík v podobe biomasy. Recyklácia plastov je z dlhodobého hľadiska dočasné riešenie a spaľovanie klasických ropných plastov prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Ani náhrada plastov klasickými materiálmi ako sklo, kovy, drevo či papier nie je v mnohých prípadoch, najmä v obalovom priemysle, ekologickejšie riešenie ako samotné plasty. Preto treba hľadať skutočné, nekompromisné riešenia, ktoré budú dlhodobo udržateľné bez negatívnych dosahov na životné prostredie. Také predstavujú biodegradovateľné plasty z obnoviteľných zdrojov surovín, medzi ktoré patrí aj náš produkt Nonoilen.

Existujú plány začať komerčne vyrábať na slovensku vyvinuté bioplasty?
Už pomerne dlho sa plánuje komerčná výroba bioplastov typu Nonoilen na Slovensku. Borili sme sa však s rôznymi problémami. Za posledný rok sa najmä v legislatíve EÚ udialo veľa nového a my sme museli reagovať a prispôsobiť budúci sortiment legislatívnym trendom. Ak sa neudeje nič mimoriadne, počas leta by sme mali objednať prvé strojové zariadenie pre výrobnú linku, ktorá by mala začať produkovať prvé tony Nonoilenu na jar roku 2020.