Dá sa zabezpečiť, aby vysokoškoláci nepodvádzali pri online skúšaní? [Rádio Regina Západ]

Moderátorka:

„Zimný semester sa skončil a na väčšine vysokých škôl sa tento týždeň začalo skúškové obdobie, ktoré potrvá do polovice februára. No a čo priniesla aktuálna situácia, tak pedagógovia testujú vedomosti študentov v online prostredí, teda vysokoškoláci sú skúšaní z pohodlia svojich domovov. A my sme boli zvedaví, ako to prebieha, resp. Mária Babinská bola zvedavá na to, ako sa dá zabezpečiť, aby študenti nepodvádzali pri dištančnej forme skúšok. Najskôr oslovila prodekana Petra Kyrinoviča zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.“

Peter Kyrinovič, Stavebná fakulta STU Bratislava:

„Spravodlivo skúšať, už to slovíčko spravodlivo je dosť problém z hľadiska keby sme aj skúšali priamo tu, vždy je to nejaký subjektívny pocit, či to ten študent vie a na akú známku to vie. To online je o to ťažšie, že ja toho študenta nevidím, vidím nanajvýš jeho tvár, ale mnohokrát naozaj tie oči ubiehajú doprava, doľava, hore-dole, hľadá nejaké tie informácie na tej obrazovke. Máme nejaké osvedčené metódy, akým spôsobom ich trošku eliminovať. Každý učiteľ si určite vypestoval nejaké tie svoje finty, ktoré používa na tých študentov. Snáď možno taká najosvedčenejšia je, že striedať ako keby okruhy otázok. Keď vidím, že študent zareaguje na danú otázku, plynulo prejdem na nejakú inú tému a tým pádom nedám mu priestor na to, aby si tú otázku vyhľadal na počítači, na mobile, alebo by mu niekto našepkal a tam tá spätná väzba je takmer okamžitá.“

Mária Babinská, redaktorka:

„Miroslava Slaninová je prodekanka na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prednáša na Katedre genetiky. Aký je jej pohľad na online skúšanie,“

Miroslava Slaninová, prodekanka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave:

„Ústne skúšanie je viac-menej veľmi podobné ústnemu skúšaniu prezenčnému, pretože toho študenta nielen počujete, ale vidíte ho aj na obrazovke, čiže máte viac-menej nad ním aj kontrolu a pokiaľ by ten študent chcel podvádzať, tak ja si myslím, že každý dobrý pedagóg zistí, či mu niekto šepká, či má nejaké slúchadlo v uchu, alebo niečo číta, pretože to vidíte už aj na tej mimike aj na tom spôsobe reči, že to nie je úplne prirodzený prejav toho študenta.“

Mária Babinská:

„Pri písomnej forme skúšania je však náročnejšie docieliť, aby študenti nepodvádzali.“

Miroslava Slaninová:

„Tam samozrejme neviete úplne vylúčiť, že bude s niekým telefonovať, alebo bude posielať správy, alebo bude niekto pri ňom, bude to niekde hľadať, a potom mu to šepkať, aby to vlastne napísal do tej písomky. Toto sa úplne na sto percent myslím si, že odstrániť nedá. Používame viac-menej dva také systémy. Jedna možnosť je taká, že vedia striedať otázky, že vlastne každý študent dostane tie otázky v inom poradí. A potom ešte existuje taká možnosť, ktorú si vie učiteľ nastaviť, a to nastavenie takého hraničného času. Na tú písomku si proste nestanoví nejaký čas s rezervou pre toho študenta, ale naozaj taký čas, za ktorý to dokážu zvládnuť najlepší študenti s tým, že neopisujú, ani sa s nikým neradia. Tam ale musí učiteľ počítať s tým, že nebude asi príliš veľa tých písomiek na sto percent, možno žiadna, k tomu potom musí prispôsobiť aj hodnotenie. A tento hraničný čas vlastne zabezpečí to, že študent, ktorý to vie, ktorý píše priamo do tej písomky hneď odpovede, tak ten má najväčšiu šancu napísať na veľkú väčšinu tých otázok správne odpovede.“

Mária Babinská:

„Účinné sú aj zložitejšie typy otázok.“

Miroslava Slaninová:

„Napríklad také úvodné texty k tým otázkam sú trošku dlhšie, aby študent musel rozmýšľať nad tým a musí odpovedať nejakými svojimi slovami a tie sa potom oveľa ťažšie odpisujú, alebo keď sa aj odpisujú, tak tam veľmi rýchlo vidíte, že vlastne tá odpoveď je identická, takže sa dá potom lepšie dokázať tomu študentovi, že sa s niekým radil, alebo od niekoho odpisoval.“