Deti neosprosteli [Život]

Vyštudovať vysokú školu je dnes omnoho ľahšie ako kedysi.
Vysokých škôl je priveľa, mnohé nedosahujú požadovanú kvalitu. Existujú však výnimky, napríklad bratislavská Slovenská technická univerzita.
Rektor STU ROBERT REDHAMMER (51) hovorí, čo bude ďalej.

Akí sú dnešní mladí študenti v porovnaní s tými pred dvadsiatimi rokmi?
Rovnako dobrí ako sme boli my. Ambiciózni, agilní, no aj takí, čo sa vezú. Nedá sa povedať, že dnešná generácia je horšia, len je iná. Má omnoho viac podnetov, informácií. Zhoršil sa však systém vzdelávania, veľmi sa zredukovala matematika a prírodné vedy na základných a stredných školách.
Čiže k vám prichádzajú horšie pripravení?
Majú menšiu vedomostnú bázu v základných disciplínach, ako tí spred dvadsiatich rokov. Školstvo prešlo takým množstvom reforiem, že sa ani nestíhali vyhodnotiť predchádzajúce a už sa robili nové. A pri každej novej často vypustili časť matematiky. Nemôžeme byť prekvapení, že objem vedomostí študentov je teraz v matematike o 40 percent menší a OECD pri testovaní vedomostí zisťuje, že máme horšie a horšie výsledky. Lebo vypúšťame stále viac matematiky z osnov.
Teda horšie výsledky nie sú preto, že deti osprosteli, ale preto, že nemajú mať odkiaľ vedomosti?
Určite neosprosteli, len v základných a stredných školách dostávajú menej dôležitých vedomostí. Existujú vyhodnotenia, že deti vedia čítať, ale neporozumejú textu. Ale kedy deti analyzujú text? Najmä pri slovných úlohách, príkladoch v matematike. A aké opatrenia sa urobili? Ubralo sa z matematiky, pridala sa gramatika. A v ďalšom testovaní sme mali ešte horšie výsledky.
A v ďalšom budú zasa horšie...
Budú, lebo pri zmenách pred piatimi rokmi zasa matematiky ubudlo. No aby sme si rozumeli, tieto zmeny nerobili učitelia, akoby sa mohlo zdať. Často sa na ich názor neprihliadalo. Vážim si učiteľov základných a stredných škôl. Odvádzajú kus dobrej práce v ťažkých podmienkach. Pri nastavovaní reforiem by sme mali viac dôverovať učiteľom a venovať sa obsahu vo väzbe na reálne potreby v praxi.
Vysoké školy cítia, kde je problém. Netlačili ste na vyriešenie daného stavu?
Vysokých škôl je veľmi veľa, potom je aj veľa názorov a tie sa spriemerujú. My v technických školách hovoríme, že stav je alarmujúci. Ale keď sa zvrtne téma na maturitu z matematiky, zdvihne sa skupina ľudí, ktorým kedysi asi matematika nešla a sú proti. Rešpektujem, že niektorí ľudia nemajú na matematiku bunky, to však neznamená, že máme od nej plošne upustiť. Skôr naopak podávať ju deťom lepšie, venovať sa jej viac, najmä spôsobu vysvetľovania. Ak je pravda, že vlani maturovalo z matematiky 12 percent stredoškolákov, tak 88 percent nie.
Vyrastá nám generácia ľudí, ktorá síce bude vedieť pekne ,,obkecávať", ale nedokážu exaktne poukázať na fakty?
Hrozí nám to.
V médiách je v súčasnosti kampaň - študuj vedu a techniku, budúcnosť sa ti odvďačí. Kto potom má študovať vedu a techniku, ak máme deti v takomto stave?
Študovať ju majú najlepší. Samozrejme, že ak niekto nematuruje z matematiky, neznamená to, že jej nerozumie. Pred dvadsiatimi rokmi sme mali na stredných školách reálne a humanitné smery. V humanitných nematurovali povinne z matematiky, ale tých bolo 20 percent, ostatných 80 percent maturovalo. Teraz je pomer absurdne opačný. Maturita z určitého predmetu znamená, že maturant preukázal určitú úroveň vedomostí. Je to akási garancia ,,dospelosti". A matematika je dôležitý nástroj logického a analytického myslenia. Matematiku treba vrátiť do škôl v zrozumiteľnej forme. Dôležité je aj koncentrovať stredné školy. V zahraničí sú bežné školy, ktoré majú tritisíc detí, nie dvesto ako u nás. Potom sa dá škola lepšie didakticky vybaviť, súťaživosť medzi žiakmi i učiteľmi je väčšia, kvalita stúpa. Naozaj nastal čas, aby sme stavili na kvalitu, na súťaž, nie na množstvo škôl.
Mnohí rodičia by možno oponovali, že keď je v triede menej detí, učiteľ sa im môže viac venovať.
Nehovorím, že v triede má byť 40 žiakov. Hovorím, že je lepšie mať školu, ktorá má viac tried, ako viac škôl s málo triedami.
Ako je to so záujmom študentov o technické školy? Naozaj také zlé, že treba robiť reklamu v televízii a rozhlase, aby išli študovať vedu a techniku?
Pri lákaní študentov ide skôr o to, aby pochopili, že s technickým základom vzdelania majú lepšiu šancu na uplatnenie v živote. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Takto vzdelaní ľudia majú najrýchlejší platový postup. Na Slovensku zatiaľ nevnímame školy podľa toho, že čo vyštuduješ, tak budeš zarábať. Ale nejaký súvis je už vidieť. Ukazuje sa, že naši absolventi naozaj majú najlepšie platy. Podľa štatistík je nástupný plat absolventa vyše 1 000 eur a sú odbory, kde je nástupný plat aj 1 600 eur mesačne. Nielen preto majú ísť študovať techniku, ale ide o jednu z výhod. A človek z niečoho musí žiť.
Na technické smery sa hlási menej ľudí ako v minulosti?
Asi toľko ako v minulosti, na iné smery sa však hlási dva - aj trikrát viac záujemcov. Máme omnoho viac vysokoškolákov ako pred dvadsiatimi rokmi, keď približne 18 percent ľudí z populačného ročníka študovalo na vysokých školách.
Koľko ich študuje dnes?
Približne 50 percent, niekedy aj viac.
To znamená čo? Dobrý stav, zlý stav?
Viac ľudí má vyššie vzdelanie, čo je dobrý politický výsledok. Lenže niekto to musí zaplatiť. Otázka je - má štát peniaze, aby vedel dobre zaplatiť vysokoškolské vzdelanie pre toľko študentov a v dobrej kvalite? Keď začneme hľadať odpoveď, zistíme, že ani veľmi nie. Na dôvažok - keď študuje polovica populácie na vysokých školách, je intelektovo ináč disponovaná, ako keď študuje najlepších 18 percent. Miera náročnosti sa znížila, priemerné výkony študentov sú automaticky horšie. Nevravím, že všetci študenti sú horší, ale že priemer je horší. To je výsledok širokého sprístupnenia vysokoškolského vzdelávania predchádzajúcich 15 rokov.
Množstvo ľudí sa však hlási na humanitné odbory a po vyštudovaní v tých odboroch nepracujú. Načo to potom študujú?
Lebo študovať chcú. A to je dobré. Ak niekto vyštuduje históriu či politológiu, je to hodnota, ale bude historik, politológ? Pravdepodobne sa bude živiť niečím iným. Neznamená to, že by ľudia tieto odbory nemali študovať. Keď chcú, nech ich študujú. Ale prichádzame k otázke, kto to má platiť. Radšej by som bol, keby prišli študovať techniku a v technike aj ostali zamestnaní. Sú podniky, ktoré zúfalo potrebujú inžinierov, ale my ich nevieme ,,dodať". V ročníku máme napríklad troch alebo šiestich konštruktérov a fabriky okamžite potrebujú tridsať. Dôležité je aj to, kam chce krajina smerovať. Strategicky dôležité odbory by mal štát výrazne podporiť. Práve školy majú totiž potenciál naštartovať nové hospodárske oblasti. Napríklad vďaka kvalitnému a širokému vzdelávaniu v oblasti informatiky vznikla nová oblasť informačných služieb. Tá spolu s podnikovými službami už 10 rokov rastie a dnes sa stáva najsilnejšou zložkou exportu služieb Slovenska.
Čo sme to potom za krajinu, že ľudia študujú odbory, v ktorých nikdy nebudú zamestnaní?
Sme zrejme bohatá krajina, ktorá si môže dovoliť platiť určité odbory, hoci študentom k profesii nepomôžu. Pre školy je ideálne, keď si do študijného programu dajú slovko manažment a to je potom lákadlo pre mladých ľudí. Ale ako budú po vyštudovaní manažovať, keď nerozumejú tomu, čo majú manažovať, to neviem. Firmy dnes hľadajú mladých ľudí, ktorí veci rozumejú .
Vysoké školstvo máme teda rozdelené na ,,obkecávačov" typu politológia, právo, sociálne veci, filozofia, no ich študenti sa nemajú kde zamestnať. Potom máme technikov, lekárov, ktorých je však málo a mali by prácu okamžite.
Lekár buď vie, alebo nevie. Ten naozaj nemôže nič ,,obkecať", lebo chudák pacient... Na medicíne, na technike sa naozaj veci nedajú obabrať, už malé zaváhanie je problém. A potom máte disciplíny, kde môžete rozprávať okolo. Nebudem tvrdiť, že nepotrebujeme ekonómov. My ich potrebujeme, a dobrých. Ale vy by ste zamestnali vo svojej firme ekonóma, ktorý ani nematuroval z matematiky a na vysokej škole ju mal minimálne? Ja nie.
Študenti utekajú študovať do zahraničia. Oplatilo by sa im zostať na Slovensku a vybrať si kvalitnú vysokú školu, alebo je pre nich lepšie ísť von?
Obrovská hodnota je, ak si človek môže sám zvoliť školu a môže ísť trebárs aj do zahraničia. Pred tridsiatimi rokmi sme takú šancu nemali. Ale podľa mňa je rovnako veľmi cenné, ak môže zostať doma a získať kvalitné vzdelanie tu. Pre Slovensko je to veľká škoda, že tak veľa ľudí odchádza von.
Koľko?
Presné čísla nemám, ale počul som o 25-tisícoch mladých ľudí len v Českej republike. Nie všetci sa vrátia a Slovensku chýbajú. Každý má právo ísť inde, ale toto je naša vlasť, tu sme doma a mne pripadá prirodzené byť na Slovensku.
Na Slovensku však nenájdete vysoké školy, ktoré by podľa hodnotení patrili medzi 500 najlepších na svete.
Hm, ale ak je škola v rankingu top 500, chlieb mi to nedá. Keď som bol v Anglicku, mal som možnosť tam doštudovať, ale vrátil som sa na Slovensko. Slovenskú technickú univerzitu som vtedy považoval za kvalitatívnu ikonu. Medzi slovenskými školami, ktorých je veľa, sa podľa mňa nájdu naozaj kvalitné a oplatí sa ich študovať. Pozrite si každoročné rebríčky najlepších manažérov roka, ktoré vyhlasuje ekonomický týždenník Trend, väčšina z nich sú technici. Mnohí priamo z našej školy. Podľa mňa je to presvedčivý dôkaz, že štúdium techniky na Slovensku naozaj vedie k tomu, že ľudia vedia, čo je podstatné, vedia motivovať iných, manažovať a rozumejú práci.
Kedy nastane chvíľa, že slovenské univerzity budú patriť do rebríčka 500 najlepších na svete?
V rankingu top 500 je len nejaké percento z celkového počtu svetových škôl a dostať sa do tohto top výberu je mimoriadny úspech. Väčšina kritérií svetových rankingov sa odvíja od počtu nobelistov, zásadných vedeckých článkov či podielu zahraničných študentov a od učiteľov. Nie že by sme nechceli získať Nobelovu cenu a zaradiť sa medzi ne. Pre nás však musí byť dôležitejšie poskytnúť Slovákom také vzdelanie, ktoré im umožní mať zaujímavú prácu a dobrý príjem. A keď si pozriete výsledky uplatniteľnosti študentov našej školy, tak plníme svoje poslanie na sto percent. Všetci sa uplatnia. Ak by bolo pre Slovensko prioritou mať dve-tri svetové školy, muselo by ich primerane vybaviť, inak to nejde. Najmä súťažnými zdrojmi na vedecký výskum. Ale ak je prioritou poskytnúť špičkové vzdelanie Slovákom, tak to robíme. Nehovorím o všetkých vysokých školách, ale o mnohých. V USA máte omnoho lepšie školy, ale aj omnoho horšie ako na Slovensku. Sú tam školy, ktoré disponujú majetkom porovnateľným so štátnym rozpočtom Slovenska. S takými obrami sa nemôžu porovnávať ani najväčšie slovenské univerzity. Úlohou dobrej univerzity má byť príprava ľudí na prax a na život. U nás študenti musia hľadať počas štúdia riešenia, musia sa prehrýzť cez všetko, čo sa už vo svete vymyslelo a skúšať hľadať nové riešenia. Učia sa riešiť situácie, ktoré ešte vyriešené nie sú. Takto podľa mňa majú školy postupovať.
Vysoké školy sú dnes platené tak, že dostávajú peniaze aj podľa toho, koľko majú študentov. Je to dobrý systém?
Nie, viem si predstaviť lepší. Školy sa snažia získať viac študentov, aby mali od štátu viac peňazí.
Potom sú však menšie nároky na študentov, aby si ich udržali?
Samozrejme, sú menšie nároky. Ide o akýsi pseudotrh, lebo školy naozaj majú toľko peňazí, koľko majú študentov. Potom sa k nim správajú ako k nositeľom príjmov, chcú ich mať čo najviac, akurát že niektoré školy to nevydržia a so študentmi, ktorí nespĺňajú nároky, sa rozlúčia. Väčšinou technické školy. Alebo ich ani všetkých neprijmú na štúdium, napríklad na medicínu či architektúru. Ale ak si vezmeme priemer, tak vysokoškolské vzdelanie sa dnes dosahuje omnoho ľahšie ako pred dvadsiatimi rokmi.
Dnešní štyridsiatnici študovali za prísnejších podmienok ako súčasní študenti?
Určite áno, mnohí sa ani nedostali na vysoké školy a niektorí sa prihlásili neskôr, školu si urobili dodatočne za ľahších podmienok v rámci externého štúdia. Zamestnávatelia si našťastie začínajú všímať, akú školu človek vyštudoval, nie je titul ako titul. To ma teší, lebo jediná možnosť ako rozlíšiť kvalitu, je, že si ju všimnú zamestnávatelia. Spoločnosť si sama začína robiť poriadok.
Prečo sme sa dostali do situácie, že polovica mladých ľudí dokončí vysokú školu, ale mnohým je nanič?
Hlavnou úlohou politikov vo vysokom školstve od roku 2000 bolo zvýšiť počet vysokoškolákov. Mali sme asi 20 percent vysokoškolákov z populačného ročníka a chceli sme sa priblížiť k 30 percentám. Tak v roku 2002 zaviedli financovanie ,,od hlavy", čiže peniaze dostali vysoké školy podľa toho, koľko mali študentov. Tie začali naberať mladých ľudí, aby dostávali od štátu viac. Nebolo to zlé rozhodnutie, ale bolo treba ho o štyri roky ,,vypnúť", mechanizmus financovania na hlavu zmeniť. Lenže nenašiel sa už žiadny minister, ktorý by systém zmenil a školy naberali ďalej až do dnešného stavu.
A dostali sme sa do stavu, že keď už študent je na vysokej škole, musel by byť skutočne ,,blbý", aby nedoštudoval?
Záleží na odbore. Určite to neplatí paušálne v technike či v medicíne. Ale ak nechcete ísť na taký náročný odbor a je vám jedno, z čoho budete mať titul, nájdete veľmi veľa možností. Vtedy si vyberiete študijný program, ktorý dokončíte. Štát to zaplatí. Ale zvyčajne čo sa zanedbá pri príprave, to človeka neskôr dobehne. Keď si zvolí ťažšiu školu, dostane solídny tréning a lepšie vzdelanie, v živote sa mu to mnohonásobne vráti.
Máte skúsenosti aj z významných zahraničných škôl. Aký je rozdiel napríklad medzi technickou univerzitou na Slovensku a špičkovou univerzitu v Anglicku?
Sú rôzne, trebárs Cambridge a Oxford majú špičkovú úroveň a porovnám ich napríklad s veľmi slušnou univerzitou v Sheffielde. Všetky tri majú rovnaký počet študentov ako my, no napríklad v Oxforde sa venovali len vede, získavaniu najnovších poznatkov. Keď potrebovali atómový silový mikroskop, tak ho do týždňa kúpili, alebo si ho skonštruovali. V Sheffielde tiež mali dosť peňazí na nákup zariadení, ale prevádzku si museli zabezpečovať sami. Pri rovnakom počte študentov mal Sheffield päťnásobný rozpočet v porovnaní s bratislavskou STU a Oxford dvadsaťnásobný. Čiže aj pri porovnaní medzi britskými školami navzájom je to štvornásobný rozdiel vo financovaní. Vedec v Oxforde sa môže venovať ,,naháňaniu" atómov a má určitú šancu získať Nobelovu cenu, v Sheffielde sa musia starať aj o zháňanie peňazí, no stále sa môžu prednostne venovať vede. Keď chceme my ukázať navonok rovnakú kvalitu ako oni, musíme popri vede urobiť množstvo inej práce.
Potom však zrejme majú aj lepšie vedecké výstupy.
Keď sa nepozerám na peniaze, sú na tom lepšie. Ale keď všetko prepočítam cez rozpočet, tak sme vpredu my. Vo svete však výsledky neprepočítavajú cez peniaze.
Pri školách je podstatné, aby sa vyštudovaní ľudia vedeli hneď zaradiť do praxe. Zamestnávatelia sa stále sťažujú, že mladí nevedia po skončení školy skoro nič. Čo s tým?
My to riešime start-upmi. Snažíme sa ,,vyhecovať" študentov, aby začali už počas školy podnikať a vymyslieť niečo, čím by sa vedeli uživiť. Slovensko bude bohaté vtedy, keď bude mať veľa podnikateľov predávajúcich domáce produkty do sveta.
Študenti si aj naozaj zakladajú firmy?
Samozrejme, máme podnikateľský inkubátor, ktorý teraz rozširujeme. Pomáhame im zakladať firmy, pomôžeme s priestormi, s administratívou. Zvyčajne potrebujú poradiť ako začať.
Aké firmy majú študenti vašej školy založené?
Najviac ich je v oblasti informatiky, sú aj architekti, vývojári v elektroodboroch. Mali sme študentov, ktorí sa vo svojej firme zaoberali algoritmami na rozoznávanie odtlačkov prstov, iní sa venovali navigáciám, alebo vyvinuli pomôcku pre logopédov. Niektorí podnikajú ďalej aj po škole, iní robia čosi iné. Snažíme sa, aby v škole bolo prostredie vhodné na rozbehnutie firmy. Ak ešte počas štúdia prejdú s firmami cez prvé ,,pôrodné" bolesti, majú šancu byť úspešní.
RICHARD FILIPKO
Robert Redhammer (51)
Do STU v Bratislave nastúpil v roku 1983 ako študent, po skončení školy išiel na vojenčinu a po nej začal v STU najskôr ako výskumník, neskôr ako učiteľ, docent. Dnes je profesor a rektor STU. Rok bol v Anglicku na univerzite v Yorku, kde sa venoval výskumu, krátkodobé pobyty mal vo viacerých zahraničných univerzitách. ,,Nemôžeme byť prekvapení, že objem vedomostí v matematike je o 40 percent menší," hovorí rektor STU.
Foto:
Študenti STU už počas štúdia riešia rôzne zadania, napríklad postavili elektromobil, s ktorým boli na pretekoch.
Deti neosprostievajú, len dostávajú menej vedomostí ako kedysi. Najmä z matematiky.
Absolventi technických škôl majú po vyštudovaní lepšiu možnosť uplatniť sa a ich nástupný plat je vyšší.