Doktorandi Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave vyvíjajú vozík ovládaný myšlienkou a mimikou tváre [Rádio Slovensko]

Oto Görner, moderátor: "Vozík ovládaný myšlienkou a mimikou tváre vyvíjajú doktorandi Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave. Dvojročný študentský projekt predstavili dnes verejnosti. Na podobných štúdiách pracujú aj vedci v zahraničí."
Martina Gapčová, redaktorka: "Trnavskí študenti navrhli hardvérové riešenie pre riadenie elektrického vozíka a vyvíjajú softvér, ktorý dokáže rozoznávať a zaznamenať signály tela zdravotne postihnutého používateľa a následne ich prenášať do jeho pohybu. Ako hovorí jeden z členov výskumného tímu Patrik Bystrický, využili špeciálny prístroj so 14 EEG snímačmi, ktoré používajú v nemocniciach na meranie fyziologických funkcií."
Patrik Bystrický, člen výskumného tímu: "Sú teda umiestnené na špecifických miestach na hlave a tie zaznamenávajú nejaké hodnoty. Je to sila elektromagnetického poľa, ktoré vydávajú neuróny v mozgu. Zber týchto dát vyhodnotí, ká to je myšlienka."
Martina Gapčová: "Každý jednotlivec si však musí natrénovať a vyhodnotiť potrebné hodnoty, aby sa vozíkom dokázal pohybovať bezdotykovo, len pomyslením na smer pohybu, prípadne pohybom, hlavy v danom smere. Ide o študentský projekt, ktorý musia ešte zlepšovať, priznáva Filip Škoda."
Filip Škoda, člen výskumného tímu: "Nemáme ani profesionálne zariadenie, ten apple(?), ktorý sníma tú elektrickú aktivitu mozgu, neni profesionálne zariadenie, takže je to také skôr testovanie a vyhlaďovanie projektu."
Martina Gapčová: "Na projekte pracovali študenti mimoškolských povinností v skupine mladých vedcov. Na podobnom výskume pracujú aj v zahraničí. Ako dodáva Maximilián Strémy, vedúci skupiny, ide skôr o vedcov, ktorí majú profesionálne podmienky."
Maximilián Strémy, vedúci skupiny: "Napríklad na MIT, čo je veľmi prestížna americká univerzita alebo na Berkley, robia to s inou technológiou, oveľa lepšou, lebo my tam máme 14 elektród, oni majú štvornásobne väčší počet elektród na snímanie aktivity mozgu, tie zariadenia sú samozrejme aj oveľa drahšie. Dostávajú sa tak isto pomerne slušne ďaleko, ale spoľahlivosť je vždy otázkou v tomto smere."
Martina Gapčová: "Projekt vyvíjali v Trnave študenti dva roky. Keďže ide o končiacich doktorandov, teraz budú na škole hľadať svojich pokračovateľov, aby špeciálny vozík mohli v budúcnosti používať v nemocniciach či v domovoch sociálnych služieb. Martina Gapčová, RTVS."