Dvadsať rokov sme ignorovali potreby školského systému a doviedlo ho to na pokraj kolapsu [dennikn.s]

Vzdelávanie sa zmenilo na súťaž o najlepšieho vedca na univerzite. Viac sa zameriavame na počítanie citácií v zahraničných časopisoch ako na úspechy našich študentov v projektoch.
Autor je fyzik, pôsobí na STU
Nedostatočné financovanie, ale hlavne malá pozornosť, ktorú jednotlivé vlády, ministerskí úradníci, ale aj verejnosť venujú vzdelávaniu v oblasti prírodných a technických vied na stredných školách, je dôsledkom celého radu príčin, ktoré majú spoločného menovateľa. Je ním malé technologické povedomie.
Ľudia nechápu, načo je mladému človeku dobré technické vzdelanie, ak nebude priamo pracovať v technickej oblasti alebo len okrajovo. Výsledkom je neustále znižovanie počtu hodín prírodných a technických predmetov na stredných školách, čo znižuje kvalitu absolventov stredných škôl.
Tento príspevok si kladie za cieľ analyzovať hlbšie súvislosti uvedeného javu a naznačiť možné dôsledky na kvalitu výučby na technickej univerzite.
Inžinier nie je montér
Výchova inžinierov je náročná a drahá, pretože si musia osvojiť poznatky z prírodných a technických vied a popritom si zachovať fantáziu a naučiť sa inžiniersky odhad. Inžiniersky odhad a znalosť prírodných vied je to, čo odlíši inžiniera od montéra. Fantázia je to, čo umožní inžinierovi uskutočniť projekty, ktoré nás posunú ďalej. To kladie vysoké nároky na systém vzdelávania na technickej univerzite.
Slovenská technická univerzita v Bratislave vznikla pomerne neskoro v porovnaní s okolitými štátmi, ale od počiatku dostala do vienka povinnosť vychovávať slovenskú technickú inteligenciu. Inžinierov, ktorí budú schopní a ochotní nielen budovať priemysel na Slovensku, ale aj šíriť technologické povedomie v populácii.
Túto úlohu plnila STU (predtým SVŠT) veľmi dobre a zodpovedne mnoho rokov. Dnes sa však zdá, ako by škole dochádzal dych a vzdelávanie sa zmenilo na súťaž o najlepšieho vedca na univerzite. Viac sa zameriavame na počítanie citácií v zahraničných časopisoch ako na úspechy našich študentov v projektoch.
Nie je to len o citáciách
Pri príprave účasti Fakulty elektrotechniky a informatiky na výstave ELO SYS 2012 (veľtrh elektrotechniky, energetiky, elektroniky, osvetlenia a telekomunikácií) som s úžasom zistil, koľko nesmierne zaujímavých projektov pripravujú naši študenti v spolupráci s učiteľmi na fakulte. Na výstave vzbudili veľký záujem odbornej, ale aj laickej verejnosti. Omnoho väčší ako výpočet úspechov v citačných indexoch.
Nespochybňujem potrebu publikovať a uskutočňovať základný výskum, tento však nesmie byť odtrhnutý od našich študentov a potrieb priemyslu. Nikto si predsa nevyberá chirurga podľa počtu publikácií a citácií, aj keď je to dôležitá časť jeho vzdelávania. Prečo si teda myslíme, že študenti si nás vyberú na základe iba tohto ukazovateľa?
Na pokraji kolapsu
Ignorovanie potrieb školského systému za ostatných 20 rokov ho doviedlo na pokraj kolapsu. Školstvo je taký zvláštny priemysel, do ktorého keď prestanete investovať, prvé roky (mnoho rokov) to ani nespozorujete.
To je dôsledok veľkej zotrvačnosti školstva ako celku, na rozdiel od technologického priemyslu, ktorý by už dávno skolaboval a vlastne na Slovensku už skolaboval. Mimochodom, dovezený technologický priemysel nám veľmi nepomôže, pretože užívateľský manuál nám presne povie, čo robiť manuálne, ale nepovie nám, čo robiť hlavou.
Po dlhom čase zanedbávania školstva prišiel zlom (ktorého sme teraz pravdepodobne svedkami) a dlhý čas bude treba investovať finančné prostriedky a námahu do systému bez viditeľných výsledkov.
Čas, ktorý na to potrebujeme, je porovnateľný (pravdepodobne dlhší) ako čas, keď sme systém zanedbávali. Tento čas určite presahuje dĺžku volebného obdobia vlády, a preto sa politikom do takejto činnosti nechce, čo je pochopiteľné. Otázka znie, ako sa dá z toho dostať ?
Najhoršie riešenie je problém ignorovať a odsúvať ho. Rovnováha v systéme nastane v každom prípade. Pri odsúvaní problémov nastane síce neskôr, ale s bolestivejšími následkami a môže nastať čas, že nás daňový poplatník vyženie zo škôl.
Naučiť sa diskutovať
Rovnako zlé riešenie je zvaľovať vinu na nefunkčný školský systém, s ktorým sa nedá nič robiť. Čakať na finančné injekcie je rovnaké, ako čakať na spasenie. Navyše rýchly prílev finančných prostriedkov bez hlbokých zmien v systéme by tento systém veľmi rýchlo destabilizoval a priviedol ku kolapsu.
Hlavné poznanie je, že neexistujú jednoduché a rýchle riešenia. Hlavne sa však musíme naučiť o probléme diskutovať a prestať podozrievať kolegov zo zlého úmyslu a to ešte pred začiatkom rozhovoru. Musíme si uvedomiť, že sme technická univerzita a ako technici to riešenie aj musíme hľadať.
Napísal som, že výchova technického inžiniera je komplikovaný proces, ktorý v sebe spája poznanie prírodovedných, humanitných a technických vied. Tam treba začať. Výchova v oblasti matematiky, fyziky, ale predovšetkým jazykov ako kultúrneho odkazu Európy musí byť postupná a hlavne kontinuálna. Jazyk, to nie sú slovíčka, ale rozmýšľanie v duchu vlastného, ale aj iného národa. Jazyk musí byť súčasťou kultúrneho odkazu a vystupovania inžiniera. Jazyk, podobne ako matematika a fyzika, formuje logické myslenie, a preto ich musíme dávkovať postupne počas celého štúdia.
Vzbudiť záujem
Treba si uvedomiť, že technologické povedomie v študentoch nezvýšime tak, že budeme opakovať chyby, ktoré robia stredné školy. To znamená, že po príchode na vysokú školu ich zahrnieme hodinami opakovania stredoškolskej matematiky a fyziky. To našich poslucháčov len utvrdí v názore, že nasledujúce roky budú rovnako nezáživné ako tie na strednej škole.
Iste nie je cieľom znechutiť študenta v prvých dvoch semestroch a poslať ho domov s vedomím, že matematiku a fyziku sa nikdy nenaučí. Je úplne možné, že študent, ktorého sme takto poslali preč z univerzity, si doma skladá bezpilotné lietadlo, ktoré v budúcnosti môže tvoriť základ malej technologickej firmy. Úlohou úvodných kurzov má byť vzbudiť záujem a vysvetliť metodiku bádania. Všetko ostatné treba študentov naučiť neskôr, pri riešení konkrétnych problémov.
Treba mať na pamäti, že poznanie vzniká v diskusii. Venujme svoj čas svojim študentom a rozprávajme sa s nimi počas výučby. Zapojiť študentov do diskusie je hádam tá najťažšia úloha, ktorá nás čaká v prvých dvoch semestroch štúdia.
Zo strednej školy totiž prídu s presvedčením, že za diskusiou je úskok, ktorý vedie k nepríjemnostiam. Vo veľkom počte nových študentov sa postupne stratia a už nikdy k skutočnej diskusii medzi učiteľom a študentom nepríde.
Tu sa osvedčila spolupráca s doktorandmi, ktorí si ľahšie nájdu cestu k mladším kolegom. Neplytvajme preto časom doktorandov na vedenie regulárnych cvičení, pretože tie urobia skúsení učitelia lepšie, ale spolupracujme s nimi pri navodení plodnej atmosféry diskusie. Tam nám urobia lepšiu službu.
Láska k pravde
Pri skúškach nevyžadujme opakovanie našich slov, či už písomne, alebo ústne, ale dbajme na kreativitu a prejavenie vlastného názoru. Sú to iste náročné úlohy, ktorých správne nastavenie vyžaduje čas a peniaze, ale v prípade úspechu sa nám námaha vráti mnohonásobne.
Inžinier, absolvent Slovenskej technickej univerzity, musí byť zdravo sebavedomý. Sebavedomie získa, ak sa počas štúdia bude stretávať so vzdelanými a sebavedomými učiteľmi a ak bude na sebe primerane tvrdo pracovať s vedomím, že sa mu to oplatí.
Učiteľ musí ísť vzorom aj morálnym správaním. Učiť úcte k zákonom, tak že ich sám bude dodržiavať. Učiť svojich študentov láske k pravde tak, že sám bude hľadať pravdu. Iste je to náročné a vyčerpávajúce, ale taká je práca učiteľa.
Naša spoločnosť prežíva ťažké obdobie, keď treba prežiť a vyriešiť problémy, ktoré so sebou priniesla kríza. Iste, nezostáva mnoho peňazí nazvyš a finančne treba pokryť mnohé oblasti. Keď však dokážeme platiť politikov, musíme mať na to platiť aj učiteľov. Každopádne, tí ľudia, čo sú platení z verejných zdrojov, musia zniesť zvýšenú kontrolu daňových poplatníkov. To platí pre politikov rovnako ako pre učiteľov.

[dennikn.sk 04/10/2017]
Autor: Peter Ballo
Link: https://dennikn.sk/898303/dvadsat-rokov-sme-ignorovali-potreby-skolskeho-systemu-a-doviedlo-ho-to-na-pokraj-kolapsu/?ref=rss