Elektrárne (nielen) na Hrone [STV Jednotka, 21:40 29/10/2012]

Usporiadateľ: „Prosím všetkých účastníkov dnešného stretnutia, aby sa zhromaždili tu pri východe z parkoviska aj so svojimi loďami!“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Vodáci, rybári, ekológovia a ľudia z obcí pri slovenských riekach už od vlaňajšieho marca nemajú pokojné dni. Vláda schválila tristošesťdesiatosem území na povodiach Dunaja, Hrona, Váhu, Bodrogu a Hornádu, kde sa môžu postaviť malé vodné elektrárne. Proces je rozbehnutý.“
Ľudovít Nagy, starosta Pohronského Ruskova: „Tam by to malo byť ako dovidíme, práve tam na to mieste. Potom už to ide tak do oblúka. No tam bude vodné dielo, tam to bude prehradené, tam bude ten betónový obor.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Tieto všetky stromy pôjdu preč?“
Alexander Duleba, Slov. spoločnosť pre zahraničnú politiku: „Všetky, všetky preč automaticky.“
Vladimír Kováč, Katedra ekológie UK v BA: „Prečo sa stavia na panenských tokoch? No pretože samozrejme ide o peniaze ako v prvom rade. Predpokladám, že tí investori si vyberali také úseky tokov, kde je najvyšší hydroenergetický potenciál. A keď je to práve na mieste, kde žiadna elektráreň doteraz nebola, tak samozrejme presadzujú tieto miesta.“
Ľuboš Krno, Slov. vodohospodársky podnik: „Bo stodeväťdesiatdeväť profilov už je pridelených, ešte stosedemdesiattri zostáva voľných. To je z celkového toho počtu tristošesťdesiatosem profilov.“
Ján Slašťan, petičný výbor Trnavá Hora: „Tu v blízkosti ako ústi Hradský potok, bude vzdutá hladina celej tej priehrady. Priehrada alebo tá hať bude asi, neviem, okolo deväťsto metrov po prúde nižšie.“
Maroš Stano, hovorca MŽP SR: „Vhodnosť jednotlivých lokalít pre výstavbu malých vodných elektrární posudzoval Výskumný ústav vodného hospodárstva a následne sa k nemu vyjadrovali ďalšie organizácie, ďalšie subjekty ako napríklad Štátna ochrana prírody, respektíve Slovenský rybársky zväz.“
Ján Zuskin, riaditeľ Štátnej ochrany prírody: „Tak Štátna ochrana prírody dodávala vlastne podklady do koncepcie. Vlastne sa vyjadrovala ku všetkým navrhnutým profilom a tieto pripomienky sú tam aj zapracované v tej forme, že je vlastne uvedené, že či Štátna ochrana prírody doporučuje ten daný stupeň alebo nie. No väčšinou sú tam samozrejme negatívne stanoviská.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Podobne sa vyjadril aj Slovenský rybársky zväz, no bez úspechu. Ministerstvo schválilo všetkých tristošesťdesiatosem lokalít, ktoré Výskumný ústav vodného hospodárstva pôvodne predložil ako alternatívy, z ktorých sa malo vyberať s ohľadom na pripomienky ochranárov a rybárov.“
Peter Dušička, Katedra hydrotechniky STU v BA: „Veľká obava najmä tých ekológov bola v hustote o počte tých profilov, ktoré povedzme na rieke Hron budú vybudované. Toto v podstate sa dalo riešiť takzvanou generálnou EA-ou, ktorá sa volá SEA, čiže strategické posudzovanie vplyvov na životné prostredie a teda podľa môjho názoru sa mohla táto SEA z úrovne ministerstva životného prostredia, ktorá toto zastrešovala, urobiť.“
Maroš Stano, hovorca MŽP SR: „Celá koncepcia prešla strategickým posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Ten proces sa nazýva aj SEA a následne koncepcia prešla aj medzirezortným pripomienkovým konaním.“
Peter Dušička, Katedra hydrotechniky STU v BA: „Je mi známe, že bolo robené akési posudzovanie napríklad na rieku Hron a výsledky toho posudzovania nie sú známe okrem pár ľudí ani odbornej verejnosti, napríklad ani projektantom, ktorí projektujú tie vodné diela, ktorí takéto informácie mali mať.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Vplyv elektrární na životné prostredie sa teda zrejme posudzoval veľmi potichu. Rovnako potichu sa investorom začali prideľovať profily. Vy ste boli vybratí na základe nejakého výberového konania v Slovenskom vodohospodárskom podniku?“
Slavomír Pilník, investor ZUS, s.r.o.: „Nepožiadali sme o profil.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „A oni vám ho pridelili?“
Slavomír Pilník, investor ZUS, s.r.o.: „Áno. Nás vyzvali, čo všetko máme dokladovať, aké dokumenty alebo proste nejakú tú víziu a na základe toho nám bolo oznámené, že bude s nami uzavretá zmluva o budúcej zmluve.“
Ľuboš Krno, Slov. vodohospodársky podnik: „Prvé žiadosti o výstavbu malých elektrární prichádzali na Slovenský vodohospodársky podnik v roku 2008. Po posúdení komisiou, ktorá bola zriadená na posudzovanie, v roku 2009 v máji bolo pridelených prvých desať profilov.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „V máji 2009. Ministerstvo teda prideľovalo profily na výstavbu malých vodných elektrární dávno predtým, než ich vláda v roku 2011 vôbec schválila. Niet sa čo diviť, že po takom tichu zrazu nastal hluk. Jedna z malých vodných elektrární na Hrone má stáť v dvoch katastrálnych územiach - v obci Trnavá Hora časť Jalná a v obci Pitelová. Obyvatelia Jalnej spísali v októbri minulého roka petíciu, proti výstavbe nesúhlasí ani obecné zastupiteľstvo.“
Ján Slašťan, petičný výbor Trnavá Hora: „Naša obava je v tom, že tá hladina bude v podstate trvale zvýšená až tu pod ten Hradský potok, že teda tu bude stále možnosť podmáčania tých našich pozemkov.“
Peter Dušička, Katedra hydrotechniky STU v BA: „To, že je tam voda, že tie domy vytápa, vôbec nesúvisí podľa môjho názoru s tým Hronom, pretože toto je uzavreté mikropovodie, kde hlavne tuto je obrovský svah, kde je tá železnica smerom na Kremnicu. Toto je ďalší svah, z ktorého steká voda do toho územia a prakticky neexistujú odvodňovacie prvky pod touto štátnou cestou.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Naozaj sa neobávate tej vody, keď máte taký vysoký plot pri dome?“
Slavomír Pilník, investor ZUS, s.r.o.: „Ak chcete, ja vám ukážem, prečo mám taký vysoký plot.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Povedzte mi.“
Slavomír Pilník, investor ZUS, s.r.o.: „No za prvé - plot mám kvôli vytvoreniu vlastného súkromia a za ďalšie - mám spravený základ na ten plot do tej výšky, aby ma prípadná voda nevytopila tak, ako ma vytopila pred dvomi rokmi. Čiže ak si niekto myslí, že plot mám kvôli elektrárni, tak je na omyle.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Dva mesiace po petícii v Jalnej kompetentní rozhodli, že stavebný úrad bude v obci Pitelová, teda tam, kde petícia najskôr nebola. Starosta Pitelovej neskôr vydal pozitívne územné rozhodnutie a to aj napriek tomu, že s elektrárňou nesúhlasí ani jeden poslanec obecného zastupiteľstva a zhruba štvrtina občanov.“
Ján Kubík, starosta Pitelovej: „Je správne, že táto stavba tam bude. Toho som ja toho názoru. A ako príslušný stavebný úrad určený krajským stavebným úradom nie som viazaný rozhodnutím obecného zastupiteľstva.“
Peter Snopko, poslanec OZ Pitelová: „Ja som sa ho opýtal. Pán starosta, ako idete bojovať proti výstavbe malej vodnej elektrárne Jalná a ako ide teda napĺňať uznesenia. Starosta odpovedal, že ak bude len jeden zákonný dôvod proti výstavbe, tak s výstavbou nebude súhlasiť. Ale ja si myslím, názor ľudí a značnej skupiny ľudí, názor poslancov je dostatočne vážny argument na to, aby jednoducho sa s týmto názorom kompetentných ...“
Ján Slašťan, petičný výbor Trnavá Hora: „Nám sa to vidí tak nespravodlivé, že my obyvatelia v Trnavej Hore v tejto časti Jalné máme, by som povedal, trpieť tým, že nejaký pán starosta z Pitelovej, takzvaný stavebný úrad on rozhodne o tom, že stavba bude niekde stáť na okraji katastra Pitelovej, ale budeme poškodení my občania na Jalnej.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Proti územnému rozhodnutiu bolo podaných tridsaťšesť odvolaní. V hre je však ešte iná vec. Čo ste ponúkali obciam na revanš, keď to odsúhlasia?“
Slavomír Pilník, investor ZUS, s.r.o.: „Ani neviem, či to môžem povedať.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Tak to je na vás.“
Slavomír Pilník, investor ZUS, s.r.o.: „V podstate to bol ako obchodný vzťah.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „To znamená?“
Slavomír Pilník, investor ZUS, s.r.o.: „Takže ponúkal som, že vymeníme okná na základnej škole, ďalej prispejem sponzorským darom či už vo forme prác na kostol vo výške dvadsaťtisíc euro a ponúkali sme obci Trnavá Hora pätnásťtisíc euro každý rok určitou formou. Niečo podobné z tých objemov sme ponúkali aj obci Pitelová.“
Ján Kubík, starosta Pitelovej: „ZUS servis vždycky tvrdí, že ak teda bude obec Pitelová súhlasiť a dá kladné stanovisko, že oni sú ochotní tieto benefity splniť, nie však všetky.“
Ján Harman, starosta Trnavej Hory: „Tá hrozba, nehovorím ako odborník v podstate, ktorá je tu na majetku občanov, sa nám javila akože prioritnejšia ako tie veci, čo v podstate akože boli prisľúbené.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Problémy sú aj v ďalších obciach. O malej vodnej elektrárni, ktorú Slovenský vodohospodársky podnik eviduje pod názvom Pohronský Ruskov, rozhoduje stavebný úrad vo vedľajšej obci Čata. Vás ako Pohronského Ruskova sa to ako bude týkať?“
Ľudovít Nagy, starosta Pohronského Ruskova: „Neviem, že koľko môžeme, nejakých päťsto, štyristo, päťsto metrov od zastavaného územia Pohronské Rusko. Nejaké skupiny teda odborníkov z vysokých škôl a univerzít robia nejaké prieskumy a tak ďalej, ale táto skutočnosť teda, tá nepríjemná skutočnosť v roku 2010, to obyvateľov obci nepresvedčí nikto teda. Tie dažde teda v roku 2010 a zdvihnutá hladina podzemných vôd.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Všetci poslanci obce sú proti výstavbe elektrárne. O dôvodoch napísali aj list svojim kolegom v Čate. Súhlasí starosta Čaty s tým?“
Ľudovít Nagy, starosta Pohronského Ruskova: „Určite súhlasí, on podpísal nejaký predbežný dokument. On tuto bol pozvaný na zhromaždenie obyvateľov, to bolo dvadsiateho ôsmeho deviaty. Aj tu bol, aj sa vyjadril tak, že Čata, obec Čata bude mať určité prínosy teda z tohto.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Bežná výška investície do elektrárni je šesť miliónov eur, návratnosť zhruba desať rokov. Zákon prikazuje distribučným firmám, aby takto vyrobenú energiu vykupovali prinajmenšom pätnásť rokov. Keďže ide o obnoviteľné zdroje energie, pri investícii sa môžu využiť aj nenávratné peniaze z európskych fondov. Napriek tomu všetkému nebude energia pre ľudí lacnejšia.“
Peter Snopko, poslanec OZ Pitelová: „Na jednej strane je súkromný záujem, tlak súkromných peňazí, záujem o zisk, a na druhej strane akási nejednotnosť vo vzťahu k ochrane životného prostredia, akási roztrieštenosť obecnej samosprávy. Čudujete sa, že tie súkromné peniaze vyhrávajú?“
Ján Harman, starosta Trnavej Hory: „V katastrálnom území Jalná bude druhá malá vodná elektráreň, áno.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „V akej vzdialenosti od seba?“
Ján Harman, starosta Trnavej Hory: „Viete, sú to necelé tri kilometre.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Na Hrone by podľa koncepcie mohlo vzniknúť tridsaťosem malých vodných elektrární. Mnoho profilov je od seba vzdialených len niekoľko kilometrov.“
Peter Dušička, Katedra hydrotechniky STU v BA: „Oni sú vlastne plošne rozmiestnené po celom území nášho štátu. Povedzme nemajú veľký výkon, nemajú až tak veľkú výrobu elektrickej energie, ale na druhej strane tým, že sú blízko povedzme ľudských sídiel, tak energia v nich vyrobená sa vlastne spotrebuje v tom najbližšom okolí. Takže oni vlastne šetria tie straty pri prenose elektrickej energie, to je veľmi výhodné.“
Vladimír Kováč, Katedra ekológie UK v BA: „To je ten najhorší variant úplne, ak teda sa ich postaví viacero za sebou, pretože tým sa vlastne dlhý úsek rieky zmení na prakticky stojatú vodu. Skutočne sa tam poruší aj takzvané riečne kontinuum, to znamená tok živím. Tie organizmy, ktoré tam žijú, potrebujú energiu. Samozrejme tú energiu čerpajú z toho, čo skonzumujú a to, čo skonzumujú v tých dolných častiach rieky, pochádza z tých horných úsekov rieky.“
Mikuláš Huba, poslanec NR SR, ekológ: „Tá príroda je neprenosná. Tá krása tej konkrétnej rieky a toho konkrétneho úseku, tá sa už nedá nahradiť, ani nemôžme si ju kúpiť niekde inde a nemôžme ju nikde inde vymodelovať.“
Miroslav Sedlák, konzult. spoločnosť PROFENERG, s.r.o.: „Ide o naozajstnú zelenú obnoviteľnú energiu, ktorá je vyrábaná doslova darom prírody a pri jej produkcii sa nič nespaľuje, nevznikajú žiadne emisie, nič sa nespotrebuje, naopak, voda sa vracia naspäť do prírody v lepšej kvalite, lebo je lepšie okysličená. Fungujúce malé vodné elektrárne zachytávajú nečistoty v toku. Zároveň malé vodné elektrárne plnia veľmi významnú protipovodňovú ochranu.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Objem zelenej energie máme zvýšiť na štrnásť percent, čo je dvojnásobok súčasného stavu. Ministerstvo životného prostredia však má zabezpečiť aj dodržiavanie európskej smernice o vodách, ktorá hovorí o odstraňovaní prekážok na tokoch.“
Vladimír Kováč, Katedra ekológie UK v BA: „Európska únia propaguje takzvanú zelenú energiu a niekto proste vymyslel, že tie vodné toky, že tá energia je čistá, nemá žiadny dosah na životné prostredie. Určite teda má veľmi zlý a veľmi výrazný.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Budeme mať dobré toky...“
Vladimír Kováč, Katedra ekológie UK v BA: „Nebudeme.“
Lýdia Kokavcová, redaktorka: „...keď postavíme elektrárne?“
Vladimír Kováč, Katedra ekológie UK v BA: „Nie, nebudeme. Jedného dňa sa na to príde.“
Mikuláš Huba, poslanec NR SR, ekológ: „Ja by som sa rád obrátil aj na príslušné orgány na európskej úrovni, teda na Európsku komisiu a Radu Európy, aby sa tiež na to pozreli, navyše, keď tam hrozí to, že sa investori budú uchádzať o nejaké európske fondy na podporu výstavby týchto zariadení, tak bol by to paradox, keby Európa podporila veci, ktoré idú proti európskym hodnotám prírodným a krajinným.“
Maroš Stano, hovorca MŽP SR: „Ministerstvo životného prostredia tú koncepciu, ktorú schválila minulá vláda v roku 2011, analyzuje a plánuje ju do budúcnosti prehodnotiť. Experti posudzujú aj vplyv už existujúcich stavieb na morfologické procesy, na povedzme v koryte rieky, ale aj na kvalitu vody. Ten posudok expertov by mohol byť na svete do konca budúceho roka.“
-END-